Čís. 4356.

Prihlásenie nejestvujúcich zásob cieľom poistenia, je beztrestným prípravným jednáním. Teprv uplatnenie nároku na náhradu nejestvujúcej škody po nastalej poistnej príhode je podvodom.
(Rozh. z 19. januára 1932 čís. Zm III 426/31.) Oba súdy nižších stolíc uznaly obžalovaného O. S. vinným zločinom pokusu podvodu podľa § 50 tr. nov. a §§ 65, 380, 383 odst. 2. tr. zák.
Najvyšší súd pojednavši o zmätočnej sťažnosti obžalovaného, ohlásenej z dôvodu zmätočnosti podľa § 385 č. 1 a) tr. por., zrušil podľa § 35 odst. 1. por. nov. z úradnej moci rozsudky oboch nižších súdov v celom rozsahu a uložil súdu prvej stolice, aby o veci znova jednal a rozhodol.
Dôvody:
Súdy nižších stolíc shľadaly pokus zločinu podvodu v tom, že obžalovaný O. S. asi v mesiaci októbri 1929 v N. na návod J. S. zapísal do skladištnej knihy skladišťa A. v M., kde bol skladníkom, medzi iným ako zásobu 15 vagónov ďatelinového semena v hodnotě 1,050765 Kč, ktorú ohlásil firmě Sch. cieľom oznámenia poisťovni M. G., u ktorej boly poistené zásoby skladišta A. v M. na 1,200000 Kč; na základe toho firma Sch. ohlásila u poisťovne túto skutočne nejestvujúcu zásobu cieľom vyplatenia náhrady škody v prípade požiaru, k vyplateniu poistky však nedošlo pre včasné zakročenie četnictva a odhalenie pravého stavu zásob. Zmätočná sťažnosť obžalovaného namieta proti tomu dôvodom zmätočnosti podľa § 385 čís. 1 a) tr. por. predovšetkým, že ohlásenie nejestvujúcich zásob cieľom poistenia nie je ešte trestným činom, smerujúcim k poškodeniu poisťovne, ktorej nemohla vzniknúť škoda pred tým, kým nenastala poistná událost’. Námieťka zmätočnej sťažnosti by bola pre objektívnu skutkovú podstatu pokusu podvodu odôvodnená len za toho skutkového predpokladu, že sa skutočne nestalo nič viac, než že boly poistencom, prípadne s jeho vedomím sťažovateľom, prihlásené k poisteniu nejestvujúce zásoby; týmto prihlásením až do tej doby, kým by nebol so strany poistenca na základe tejto poistky učinený žiadny krok cieľom uplatnenia nároku na náhradu nejestvujúcej škody, ani nebol predstieraný konkrétny nárok poistencov, ani nevzniknul z toho záväzok poisťovne k vyplateniu náhrady za nejestvujúcu škodu v rámci poisťovacej smluvy a poistenej sumy. Škoda poisťovne, ktorá je pri podvodu podstatnou náležitosťou jeho skutkovej podstaty, bola by konkretizovaná teprv v nároku na náhradu nejestvujúcej škody, uplatnenom v rámci nesprávnej poistky, a preto tiež podvodné uvedenie poisťovne v omyl, ktorým by jej mala byť spôsobená škoda, muselo by pri trestnom pokusu smerovat’ už k tomuto poškodeniu. Bez neho by kroky, učinené predbežne hoci aj k tomu účelu, aby nárok na náhradu nejestvujúcej škody mohol byť prípadne neskoršie uplatnený, menovite tiež poistenie nejestvujúcich zásob, ostaly len beztrestným prípravným jednaním, lebo možnost’ budúcej škody poisťovni z takej poistky hroziaca je ešte príliš vzdialená a neistá, súc závislá od toho, že poistný prípad vôbec nastane a keď by nastal, od toho, že je poistencom alebo priamo uplatnený nárok na náhradu škody, ktorá nevznikla, alebo aspoň že boly podniknuté kroky, k zaisteniu alebo osvedčeniu takého nároku smerujúce. Keď by poistný prípad vôbec nenastal, alebo keď by po ňom poistenec vzniesol, alebo v zavedenom vyšetrovaní osvedčoval len nárok na náhradu škody skutočne nastalej, nemohla by poisťovňa byť nijak poškodená tým, že poistka znela na vyššiu škodu; aj keď páchateľ uzavrel bezzákladnú poistku s úmyslom v budúcnosti, keď by nastal poistný prípad, uplatňovať nejestvujúce nároky na náhradu škody v rámci bezzákladnej poistky, nedospela tým jeho činnosť pred nastúpením poistnej udalosti a pred uplatňovaním, alebo aspoň zaisťovaním konkrétneho nároku na náhradu škody do stádia trestného pokusu podvodu, lebo teprv toto sú podmienky, od ktorýoh je závislá možnosť spôsobenia konkrétnej škody. Keď by však bola páchateľom podniknutá po poistnej udalosti aj taká činnosť, prejaví predchádzajúce uzavretie bezzákladnej poistky svoj trestne právny význam ako činnosť, ktorou sa konkrétne prevedenie zamýšľaného poškodenia poisťovne už pri uzavretí poistky započalo a bolo podvodnému uplatňovaniu nejestvujúceho nároku základom, lebo je možno nejestvujúci nárok učiniť práve len v medziach a na základe poisťovacej smluvy; prípadne pri poistení premenlivých zásob tovaru v medziach ohlášky, učinenej o ich množstve a hodnote pred nastalou škodou. Podľa toho je k posúdeniu vytknutej námietky obžalovaného o beztrestnosti ohlášky zásob treba zistiť, či v danom prípade boly učiněné po požiaru kroky cieľom uplatnenia nejestvujúceho nároku. Nižšie súdy nezistily skutkových okolností, ktoré sú pre vytknuté právne posúdenie rozhodné a preto bolo treba pokračovať z úradnej povinnosti podľa 1. odst. § 35 nov. tr. p.

Citace:

Čís. 4356. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 27-29.