Č. 12127.

Učiteľstvo: I. O nároku učiteľa cirkevnej školy na správcovský prídavok podľa § 15 zák. č. 104/1926 Sb. rozhodujú administrativně vrchnosti. — II. Nárok na správcovský prídavok podľa cit. zák. nemá učiteľ, ktorý len skutočne vykonává funkciu, spojenu so správcovstvom školy, ale správcom ustanovený nebol.
(Nález zo dňa 9. novembra 1935 č. 19315/35.)
Vec: Reformovaná cirkevná obec v D. proti zemskému úřadu v Bratislave (za zúč. Ludovita R. v K. adv. Dr. Bedřich Mautner z Prahy) ohľadne správcovského přídavku pre učiteľa ref. ľudovej školy.
Výrok: Napadnuté rozhod nutie zrušuje sa pre nezákonnost.
Dôvody: Rozhodnutím zo dňa 12. mája 1932 zaviazal okr. úřad v Želiezovciach sťažujúcu si reformovanú cirkevnú obec, čo vydržovateľku ref. ľudovej školy v obci D., aby v smysle zák. č. 104/1926 Sb. vyplatila Ludovitovi R., čo býv. správcovi-učiteťovi na tejto škole, teraz učiteťovi na ref. ťudovej škole v K. správcovský prídavok na dobu od 1. januára 1926 do 1. decembra 1926 čiastkou 750 Kč a od 1. januára 1927 do 1. novembra 1927 čiastkou 687 Kč 50 h, úhrnom 1437 Kč 50 h s 5% úrokami odo dňa 4. marca 1932, čo dňa, v ktorý zmienený učiteľ podal žiadosť o vyplatenie mu onoho správcovského přídavku. Toto svoje rozhodnutie odóvodnil okr. úřad v Želiezovciach takto: Podľa § 45 cit. zák. náklad so školou má hradit’ vydržiavateť tejto, v prítomnom páde sťažujúca si ref. cirkevná obec. Táto dľa horeuvedeného je i so správcovským prídavkom »dľa platných zák. nariadení« menovanému povinná a poneváč mu prichodiaci výše vypočítaný správcovský prídavok posiaľ vyplatený nebol, k žiadosti řečeného bolo třeba po právě takto rozhodnuť.
Napadnutým rozhodnutím žal. úřad zamietol odvolanie sť-ťkino do tohoto rozhodnutia z dovodov v ňom uvedených a z týchto ďalších dovodov: Námitku odvolania, že adm. vrchnosti v danom případe nie sú kompetentné rozhodovat, nie je možné za správnu uznat, poneváč o učiteľských platoch a ich dóchodkoch v smysle ustanovenia zák. čl. XXVII:1907 § 1 rozhodujú adm. vrchnosti a nie občianske súdy, lebo však v takýchto prípadoch ide o »vymáhánie« verejnoprávnej požiadavky veřejného zamestnanca, ktorá v dosledku jej verejnoprávneho charakteru spadá do kompetencie adm. vrchnosti. Čo sa týče druhej námietky odvolania, totiž že žiadateľovi neprináleží nárok na správcovský honorár, keďže toto miesto nebolo systemizované, a že správca-učiteľ vyvolený nebol, třeba uviesť, že sa k nadobudnutiu právneho nároku na správcovský honorár nevyžaduje, aby dotyčný učiteť bol súčasne vyvolený za správců školy, ale vyžaduje sa len to, aby funkcie so správcovstvom spojené skutočne vykonával, čo v danom případe sa dialo a čo ani sama sť-ľka nepopiera, v dôsledku čoho menovaný nabyl nárok na správcov-
86* ský honorár. Konečne nemohlo byť za pravdu dané ani tej námietke odvolania, že ustanovenia vyšecitovaného zák. nevztahujú se aj na cirkevných učiteľov. Toto tvrdenie je mylné a nesprávné, lebo však 2. odst. § 1 zák. 104/1926 Sb. nestanoví to, čo sť-ľka nesprávné a chybné uvádza, že platové a služobné poměry cirkevných učiteťov zvláštným zákonom budú upravené a že ohťadne cirkevných učiteťov sú smerodajné dosavádne předpisy, ale ustanovenie toto doslovné stanoví, že »až do tej doby« (t. j. kým nebude nový zákon vynesený) »platia pre toto učitelstvo platové ustanovenia tohoto zák. a dosavádne služobné predpisy«. Z tohoto je zřejmé, že do tej doby, kým nebude ohľadne platových a služobných pomerov cirkevných učiteľov vynesený nový zákon, platia ustanovenia zák. č. 104/1926 Sb. aj pre církevně učiteľstvo, v dôsledku čoho majú nárok aj na správcovský honorár, ktorý im zabezpečuje vydržovateľ školy.
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto:
I. Nss musel sa predne zaoberať tou námietkou sťažnosti, že daný spor nepatří vóbec do kompetencie správných úradov. Sťažujúca si ref. cirkevná obec zastáva totiž to stanovisko, že proti vydržovateťom konfesionálnych škol lzä uplatňovať vzhľadom na ustanovenie § 1 zák. čl. XXVII:1907 cestou administrativnou len tie služobné požitky učiteľov účinkujúcich na konfesionálnych školách, ktoré boly týmto učiteťom vdči vydržovateťom školy vokatorom, resp. dóchodkovou zápisnicou zabezpečené; sť-ľka však o správcovský prídavok sa uchádzajúcemu svojmu býv. učiteľovi Ľudovítu R. nezabezpečila vobec vokatorom, resp. dóchodkovou zápisnicou správcovský prídavok, a k zabezpečeniu takéhoto správcovského přídavku pre onoho svojho učiteťa nebola ani povinná podľa zák. čl. XXXVIII:1868 a zák. čl. XXVII:1907, ako noriem obsahujúcich služobné a požitkové předpisy pre neštátnych učiteľov a platných i za účinnosti zák. č. 104/1926 Sb. až po dobu, pokiaľ nebudu služobné a platové poměry neštátneho učiteťstva zvláštným zákonom upravené. V súvislosti so zmienenou námietkou dovodzuje sť-ľka, že, jestli by i prislúchal zmienenému jej učiteťovi správcovský prídavok, ten nemá niesť sť-ľka, ale štát.
Uvedeným vývodom sťažnosti nemohol nss přisvědčit’.
Nesporné je, že v danom prípade ide o cirkevnú školu vydržovánu podľa § 11 zák. čl. XXXVIII:1868 cirkvou. Podľa § 1 zák. čl. XXVII:1907 sú učitelia takýchto cirkevných škol veřejnými úradníkmi a jejich zákonom stanovené platy sú zaistené administrativně. Příslušnost’ správných úradov v platových veciach učiteľov cirkevných škol plynie z ustanovenia § 30 zák. čl. XVI:1913, ktoré bolo pozdejšie zákonodárstvom změněné len potiaľ, že miesto kompetencie adm. výboru nastúpila kompetencia okr. úřadu a miesto kompetencie min. vyuč. kompetencia zem. úřadu (arg. § 6 zák. č. 126/1920 Sb., §§ 4 a 5 a čl. 8 zák. č. 125/1927 Sb. a § 2 vl. nař. č. 96/1928 Sb.).
Zák. č. 104/1926 Sb. o úpravě platových a služobných pomerov učiteľstva obecných a občianskych škol poskytol učiteľom určitě nadlepšenie platové oproti požitkom dosavádnym. V § 1 odst. 1 tohoto zák. sa stanoví, že zákon ten platí pre učiteFov štátnych obecných a občianskych škôl, ďalej pre učiteFov veřejných obecných a občianskych škôl uvedených v 2. odst. čl. XIV zák. č. 251/1922 Sb., ako i pre učiteľov cvičných škol přičleněných k štátnym učiteľským ústavom. Podľa odst. 2 tohoto §u obdobná úprava platových a služobných pomerov učiteľstva ostatných veřejných škol obecných a občianskych (ku ktorým zrejme náležia i církevně ľudové školy na Slov.) prevedie sa zvláštnym zákonom; »až do tej doby platia pre toto učiteFstvo platové ustanovenia tohoto zákona a dosavádne služobné predpisy«. Podľa § 1 odst. 1 a 2 zák. č. 104/1926 Sb. rnajú tedy učitelia cirkevných škol ľudových na Slov. odo dňa účinnosti zák. č. 104/1926 Sb., t. j. od 1. januára 1926 nárok na požitky podľa platových ustanovení tohoto zákona.
Poskytuje tedy zák. č. 104/1926 Sb. učiteľom veřejných ľudových škol cirkevných nároky na určité nadlepšenia platové oproti platom dosavádnym, medzi ktoré nadlepšenia platové, poskytnuté týmto zákonom, dlžné je připočítat’ i správcovský prídavok v smysle § 15 cit. zák. a nároky na tieto platové nadlepšenia a na správcovský prídavok sú toho charakteru, ako nároky plynúce z predošlých zákonov, t. j. charakteru verejnoprávneho, o ktorých přísluší rozhodovat’ úradom správným.
Pre otázku, kto má niesť náklady tohoto platového nadlepšenia učiteľov veřejných ľudových škol cirkevných je však smerodajné ustanovenie § 45 zák. č. 104/1926 Sb., v ktorom sa praví, že náklady tie nesú dosavádni vydržovatelia. Dosavádnym vydržovateFom cirkevnej školy, o ktorú tu ide, je — ako je to nesporné — sťažujúca si cirkevná obec, a nesie tedy náklady nadlepšenia platov učiteľských, medzi ktoré patří i správcovský prídavok podľa § 15 cit. zák. — sú-li ovšem pre poskytovanie tohoto správcovského přídavku splněné i ostatné zákonom vyžadované podmienky —, sťažujúca si cirkevná obec, a nie štát, ako sťažnosť mylné sa domnieva. Ide tu tedy o nadlepšenie platu, bez ohľadu na to, čo je vokatorom dosiaF cirkevným učiteFom zabezpečené.
Je tedy sťažnosť v týchto smeroch bezdôvodná.
II. Sť-ľka ďalej namieta, že zmienenému jej býv. učiteFovi neprávom bol přiznaný nárok na správcovský prídavok preto, lebo sť-Fka tohoto svojho učiteľa za správců školy nezvolila. K tejto námietke sť-ľkinej, už v odvolaní vznesenej, žal. úřad v napadnutom rozhodnutí vyslovil právny názor, že k nadobudnutiu právneho nároku na správcovský prídavok nevyžaduje sa, aby dotyčný učiteľ bol súčasne zvolený za správců školy, ale že stačí okolnosť, aby učiteľ skutočne vykonával funkciu so správcovstvom spojenú. Lež tento právny názor žal. úřadu je — ako to i sťažnosť právom vytýká — mylný.
V § 15 zák. č. 104/1926 Sb. sa stanoví, že riaditelia škol (správcovia škol, riadiaci učitelia a riaditelia občianskych škol) majú nárok na riaditeFské přídavky započítateFné do výměru výslužného. Ako to nss vyslovil už v nál. Boh. A 9467/31, je označenie »riaditeľ škôl« v cit. předpisu myšlené zrejme ako attribut personálny, a chce zákon přídavky tie poskytovať len tým osobám učiteľským, ktoré sú po stránke právnej skutočnými riaditeľmi, správcami škôl atd. Tento zákonný požiadavok nemôže však nahradiť púha tá okolnost, že oná učiteľská osoba len vykonává funkcie spojené so správcovstvom, lebo touto jej činnosťou nestává sa ešte po stránke právnej skutečným riaditeľom onej školy, majúcim nárok na riaditeľský prídavok.
Pre svrchu zmienený mylný právny názor žal. úřadu nutné bolo napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 7 zák. o ss.

Citace:

Č. 12127.. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17/2, s. 471-474.