Č. 5852.

Pastviny (Slovensko): K výkladu zákona č. 87/1924.
(Nález zo dňa 9. septembra 1926 č. 18170).
Vec: Dr. Emil F. v Ch. (adv. Dr. Jos. Prothánek z Prahy) proti župnému úradu v Košiciach stran užívania pastvin.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie zrušuje sa ako nezákonité.
Dôvody: Ako zo spisov správných, sudu predostretých je patrné, sť-ľ na pozemkoch svojich ležiacich v obci B., občanom súsedných obcí — ako aj obce B. — poskytoval možnosť pasenia dobytka tým zpôsobom, že za určitú dohodnutú odmenu prijímal im dobytok na spoločnú pašu pod dozorom svojho konventiálního pastiera. Pasenie prevádzalo sa tak, že sa páslo na ce1ej pôde sť-ľovi v obci B. patriacej. V r. 1924 žiadalo představenstvo obce B. a obce I. okr. úrad v K. o pridelenie určitej plochy pre jich statok a sice plochy, ktorú označili miestnym označením »Csonkásszog«. Okr. úrad vyhovel v smysle § 3 zák. č. 87/ 1924 podaným žiadosťam a žal. úrad nap. rozhodnutím zamietnul odvolanie sť-ľovo do rozhodnutia toho podané.
Sťažnosť uplatňuje v prvej radě nezákonitosť výroku, lebo § 1 cit. zák. poskytuje právný nárok iba na spoločné užívanie pastvin, nie ale tiež na výlučné užívanie určitej pastviny, t. j. s vylúčením majiteľa ich.
Námietku tuto neuznal však nss opodstatněnou. Sť-ľ sa mýlí, keď vysvětluje výraz ustanovenia cit. § 1 »na spoločnú pastvu« tak, že ide len o společné užívanie pastvy zo strany majiteľa pôdy s majiteľmi dobytka, — norma uvedená má na mysli majiteľov dobytka, ktorým bolo zo strany majiteľa pôdy povolené pásť spoločne svoj dobytok, má tedy na mysli užívanie pastvin viacej osobami, nie ale spoločné s majiteľom pôdy. Nie je tedy zákonem cit. vylúčené, aby uplatňovali majitelia dobytku nárok na užívanie pastvin v smysle cit. zákona, treba by aj neboli užívali pastvin výlučne, ale iba spoločne s majiteľom pôdy, ako to nesporne v danom prípade bolo.
Sú tedy občania obcí B. a I. zaiste onými subjektmi nároku na spoločné užívanie pastvin patriacich sť-ľovi, o ktorých § 2 cit. zák. hovorí, že majú nárok, aby ich majitelia pôdy nechali pásť spoločne v pastevných obdobiach 1924 — 1929. — — —
Naproti tomu ale shľadal súd důvodnú námietku, ktorú uplatňuje sťažnosť tvrdiac, že napadnutým výrokom porušený bol zákon, lebo občanom b-ským a i-ským neprináleží v smysle cit. zák. právo, aby im pre pastvu stanovené boly určité parcely, keďže v minulých dobách, a aj v r. 1923, pásli spoločne so sť-ľom dobytok svoj na celej ploche jeho majetku v katastre obce B. a nie výlučne na určitej ploche.
Tendencia zák. č. 87/1924 je zachovať ohľadne užívania pastvin
pre obdobie 1924—1929 stav ten, ktorý stával v r. 1923; to vysvitá z textu zákona menovite zo slov § 1 — 87/1924 sb., § 1 a zo slov § 2 »majú nárok ti, ktorí na nej v pastevnom období 1923 dobytok pásli.« To znamená, že nárok založený cit. zákonom ohľadne užívania pastvin dľa tohoto zákona, môže byť iba jednaký, aký bol v roku 1923, t. j. že keď občania b-skí a i—skí v roku tom pásli spoločne s majitelom pôdy, že majú na to nárok aj v období 1924—1929 nie ale nárok väčší, alebo iného druhu.
Nieť o tom sporu, že sť-ľ nezdráhal sa zachovať tento stav predchodiaci, že nebránil občanom, majiteľom dobytka, aby aj v r. 1924 pásli spoločne s nim svoj dobytok na pozemkoch jeho, — keď ale občania ti žiadali pre obdobie 1924—1929 zmenu užívania toho tým zpôsobom, že miesto spoločného pasenia domáhali sa výhradného užívania určitej čiasti dosiaľ spoločne užívaných pozemkov, — nemali na tuto zmenu v cit. zákone opory a neprávom úrad zmenu tuto povolil s poukazom na výhodnější spôsob pasenia dobytka pre uchádzajúcich sa občanov. Ako už bolo rečené, zákon č. 87/24 nechcel priznať majiteľom dobytka vôči majiteľom pôdy rozšírenie ich nároku na pasenie, ale mal iba tendenciu zachovať stav stávajúci v r. 1923.
Rozhodnutie úradu žal. odporuje preto zákonu a bolo preto zrušené. Bude povinnosťou žal. úradu, aby — spravujúc sa výše uvedenými zásadami — vydal nové rozhodnutie a pri tom zaujal stanovisko k námietke, ktorú sť-ľ predniesol už v odvolaniu a o kterej úrad v nap. rozhodnutiu nerozhodnul, že už úrad I. stolice prikázal pastvu »obciam« a nie určitým majiteľom dobytka — a takto — dľa názoru sťažnosti — bol okruh oprávnených proti stavu z r. 1923 — proti zákonu rozšírený.

Citace:

č. 5852. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické nakladatelství v Praze, 1927, svazek/ročník 8/2, s. 251-252.