Č. 5664.

Církevně věci. — Administrativně pokračovanie (Slovensko): V spornych zaležitostiach, tykajúcích sa církevného majotku dľa § 7 zák. čl. XX : 1848 rozhoduje v posledněj inštancii min. škol.
(Nález zo dňa 11. mája 1926 č. 10088).
Vec: Vasil P. v H. (adv. Dr. M. Stasev z Užhorodu) proti župnému úřadu v Košiciách stran užívánia gr. kat. kostela, fary a školy v H.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie zrušuje sa pre vadnosť pokračovánia.
Dôvody: Okr. úřad v Bardiove, rozhodnutím z 22. mája 1924 — k žiadosti gr. kat. biskupa v Prešove — nariadil dľa § 7 zák. čl. XX : 1848 okamžité odevzdanie g. k. fary, školy a kostela v H., ktoré boly příslušníky pravoslavnej viery pre účele pravoslavnej církvy svémocne zabrané g. k. farářovi Stefanovi N. v M., ako administrátorovi g. k. cirkvy v H., a vyzval pohr. fin. stráž v H., aby g. k. faru v H. ihneď uprázdnila, Vasila P., obyvatela v H., aby kluče od kostela ihneď odovzdal menovanému administrátorovi a Juraje S., pravoslavného duchovného, taktiež aj učiteťa pravoslavného v H., aby g. k. školu ihneď vyprázdnili a kluče menovanému administrátorovi odovzdali, lebo v smysle horecitovaného platného zákonitého usporádania, keď bár váčšia čiastka g. k. obyvatelov volajakej obci v budúcnoisti svoju konfesiu přemění, v takom páde všetek majetok církevnej obce zostane v držbě a vo vlastnictve obyvateľov predošlého náboženstva; poneváč v pritomnom páde je nesporné, že v H. obyvatelia do roku 1923 prislúchali do g. k. církvy a nad majetkom tejto církevnej obci stále disponovalo g. k. biskupstvo v Prešově, preto na žiadosť toho biskupstva v smysle nariadujúcej čiastky tohoto konečného uzavretia třeba bolo rozhodovat'.
Župný úřad v Košiciách rozhodnutím zo dňa 24. októbra 1924 odvolanie Vasila P. a spol. obyvatelov v H. zamietnul, rozhodnutie okr. úřadu v Bardiove na základě správných jeho dôvodov potvrdil a výroku svojmu připojil právně poučenie, že v smysle § 2 zák. čl. XX : 1901 výrok ten je konečný.
O sťažnosti, napadajúcej toto rozhodnutie uvažoval nss takto:
Nss mal v prvej radě povinnosť riešiť otázku, či rozhodnutie župného úřadu je konečné, nakolko vzhladom k § 5 zák. o ss tento súd môže iba vtedy judikovať, keď záležitost' bola už cestou administrativnou vybavená poslednou přípustnou inštanciou; v opačnom pripade nemôže súd vo věci meritorne jednať. Úřad pre svoje poučenie, že proti výroku jeho nieť viacej odvolania cestou administrativnou, dovolává sa § 2 zák. čl. XX : 1901, ktorý stanoví, že proti výrokom súhlasným prvej a druhej stolice administrativnej nie je přípustné dalšie odvolania. Dľa § 12 cit. zák. čl. XX toto obmedzenie postupu inštančného nevzťahuje sa však na záležitosti, ktoré spadaly do posobnosti ss-u. Poneváč v danom pripade ide o záležitost', ktorá dľa zák. zo dňa 3. novembra 1918 č. 3 Sb. patří do kompetencie nss-u, neplatí ohladne záležitosti tejto obmedzenie v cit. § 2 stanovené, ale platí postup inštančný, odpovídajúcí právnemu stavu ako ohladne záležitosti tejto bol před platnosťou zákonného článku XX : 1901.
Aký bol v tej době postup inštančný v záležitostiach sporných toho druhu, miedzi ktoré patři aj prítomný spor, o tom poskytuje vysvetlenie nar. býv. uh. min. kultu a vyuč. č. 4102 zo dňa 3. juna 1883 R. T. č. 179/1883. Nariadenia toto stanoví, že v sporných záležitostiach týkajúciech sa církevného imania grecko-katol. rozhodujú adm. úřady postupom inštančným tak, že v poslednej inštancii rozhodnutie přináleží min. kultu a vyuč.
V dôsledku tejto dosial platnosti nepozbavenej normy postup inštančný v danom priepade končil až u min. škol. Keď tedy žal. úřad dal straně právné poučenie, že dalšie odvolanie administrativným poradom nie je prípustné, uviedol stranu v omyl, že je rozhodnuti žal. úradu konečné. Tento postup žal. úradu zakládá však podstatnú vadu pokračovania a bolo preto napadnuté rozhodnutie v smysle § 6 zák. o ss zrušené.

Citace:

č. 5664. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství v Praze, 1927, svazek/ročník 8/1, s. 903-904.