Č. 11172.

Pozemková reforma. — Zemedelstvo. — Pokračovanie před nss-om: Proti druhostupňovému rozhodnutiu zemského úradu vo sporu zemedelského zamestnanca proti majiteľovi zabraného veľkostatku o mzdu podľa zák. čl. 45:1907 nie je prípustná sťažnosť na nss.
(Nález zo dňa 24. marca 1934 č. 5767.)
Vec: Mikuláš V. vo V. proti zemskému úradu v Bratislave o služobné požitky.
Výrok: Sťažnosť sa odmieta pre neprípustnost’.
Dôvody: Podaním de pres. 3. mája 1929, upraveným na okresný úrad v Komárne, uplatňoval sť-ľ proti »Diósegskému cukrovaru úč. spol.« nárok na mzdu, pripadajúcu mu na trojmesačnú výpovednú dobu čiastkou 1491 Kč, na tom základe, že bol v hospodárstve menovanej firmy jako deputátny murár za deväť rokov zamestnaný a bol 1. októbrom 1927 bez výpovede prepustený údajne preto, že majetok bol v ceste pozemkovej reformy parcelovaný, čo však vraj nezodpovedá pravde. »Žalobe« tejto nebolo výmerom okresného úradu v Komárne zo dňa 26. septembra 1930 vyhovené. Napadnutým rozhodnutím zamietol žal. úrad odvolanie sť-ľovo do zmieneného výmeru.
O sťažnosti na toto rozhodnutie uvážil nss:
V danom prípade ide o spor zemedelského zamestnanca proti majiteľovi veľkostatku o mzdu, tedy o spor povahy súkromoprávnej, ktorý spadá pod ustanovenie zák. čl. 45:1907. Rozhodovat’ vo sporoch tohoto druhu je síce prikázané úradom správným (arg. § 62 zák. čl. 45: 1907), lež rozhodnutie poslednej prípustnej inštancie správnej v takýchto sporoch je vyjmuté podľa § 105 úst. listiny a zák. č. 217/1925 Sb. z meritorného prezkúmania nss-om, lebo podľa § 1 odst. 1 zák. č. 217/1925 Sb., vydaného k prevedeniu § 105 úst. listiny, vo všetkých prípadoch, v ktorých úrad správny podľa zákonov o tom vydaných rozhoduje o nárokoch súkromoprávnych, je voľno strane týmto rozhodnutím dotknutej po vyčerpaní opravných prostriedkov dovolávat’ sa nápravy vo výroku o týchto nárokoch poradom práva; týmto predpisom bola tedy pre spory o takých nárokoch po vyčerpaní opravných prostriedkov v pokračovaní správnom určená kompetencia riadnych súdov a sú vtedy také spory vzhľadom k ustanoveniu § 3 lit. a) zák. o ss z príslušnosti nss-u vylúčené. Příslušnost’ nss-u mohla by nastat’ len vtedy, keďby rozhodnutím alebo opatrením správnych úradov bolo stranám vo spore o takýto nárok súčastneným znemožnené, aby cestu poradom práva podľa § 105 úst. listiny a zák. č. 217/1925 Sb. nastúpily.
Podľa čl. 8 odst. 2 zák. č. 125/1927 Sb. je napadnuté rozhodnutie, vydané zem. úradom jako úradom odvolacím, v správnom pokračovaní rozhodnutím konečným, z čoho plynie, že tým je daná sť-ľovi možnosť, aby si svoj nárok u riadneho súdu uplatňoval, a tedy nejde v danom prípade o výnimku shora uvedenú, kedy totižto jedine by mohla byť uznaná príslušnost’ nss-u.
Je preto sťažnosť, ktorá brojí proti napadnutému rozhodnutiu jedine s hľadiska meritorného, vo smysle § 3 lit. a) zák. o ss neprípustná, a bolo ju preto odmietnúť.

Citace:

Č. 11172.. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1935, svazek/ročník 16/1, s. 725-726.