Č. 9226.

Samospráva obecná: Člen obecného zastupiteľstva má proti usneseniu obec. zastupiteľstva posiciu procesnej strany len vtedy, je-li obsahom usnesenia výrok o jeho právoch členských, alebo môže-li se opierať o zvláštný predpis zákonný, ktorým sa mu právo na opravné prostriedky výslovne udeluje.
(Nález zo dňa 28. apríla 1931 č. 6093.)
Prejudikatura: Boh. A 587/20, 6648/27.
Vec: Ludevít H. a spol. v D. (adv. Dr. Art. Lasch v Prahe) proti župnému výboru župy Nitranskej v Nitre (za zúč. stránku adv. Dr. Em. Slabý v Prahe) o odpredaj obecného pozemku.
Výrok: Sťažnosť sa odmieta ako neprípustná.
Dôvody: Žal. úrad napadnutým rozhodnutím so zrušením usnesenia okresného výboru vo V. zo dňa 29. marca 1928, čo vo veci tejto rozhodujúcej inštancie predchádzajúcej, schválil usnesenie obecného zastupiteľstva obce D. zo dňa 2. októbra 1927, ktorými zmienená obec odpredala Štefanovi M. z obecného pozemku jednu časť pre stavbu jednoho obytného domu za kúpnu cenu po 5 Kč po štvr. siahe.
Majúc rozhodovať o sťažnosti, ktorú do tohoto rozhodnutia podali Ľudevít H. a spol., musel sa nss predne z povinnosti úradnej zaoberať otázkou, zda sť-lia sú legitimovaní k podaniu tejto sťažnosti. V tomto smere dospel nss k tomuto záveru.
Sť-lia uvádzajú vo svojej sťažnosti, že sú vesmes členovia obecného zastupiteľstva, ktorého väčšinu tvoria a ktoré sa usnieslo na odpredaju obecného pozemku, ktorý odpredaj bol schválený napadnutým rozhodnutím a že, poneváč pri vydaní oných usnesení boli v omylu, môžu sa teraz nápravy tohoto omylu — ako členovia obecného zastupiteľstva — domáhať len sťažnosťou k nss-u, podanou do rozhodnutia žal. úradu. Z týchto vývodov sťažnosti je patrné, že sť-lia podávajú sťažnosť len ako členovia obecného zastupiteľstva.
Je zrejmé, že člen sboru, jehož usnesenie platí za voľný prejav obce, má v tejto svojej členskej funkcii proti usneseniu sboru postavenie zcela iné, ako osoby, vôči ktorým má usnesenia ako prejav vôle obce na vonok právne pôsobiť. Člen sboru, vôlu obce tvoriacieho, je spolutvorcom voľného prejavu obce a to i vtedy, keď prejav vôle usnesením sboru vytvorený je pravým opakom jeho osobnej vôle vyjádrenej hlasom pri hlasovaní sboru odovzdaným, ba v istom smysle i vtedy, keď sa zdržal hlasovania, lebo vôbec schôdzky sa nezúčastnil, — lebo člen sboru spolupôsobí i svojou absenciou na tvorení vôle sborovej aspoň potiaľ, že spoluurčuje početnosť väčšiny k prejavu sborovej vôle potrebnej. Ako spolutvorca voľných prejavov obce sdiela však člen sboru právne postavenie voľného subjektu a nezaujíma v tejto svojej funkcii postavenie strany, proti ktorej, ako osobe od voľného subjektu odlišnej, voľné prejavy obce majú pôsobiť. Nerozumie sa preto samo sebou, že by člen sboru už ako spolutvorca sborovej vôle bol oprávnený brať v odpor voľný prejav sboru prostriedkami opravnými stejne ako strana mimo voľný subjekt stojaca.
Opak znamenal by negaciu zásady väčšiny, ktorá ovláda proces tvorenia vôle kolektivnej vôbec, a zejména tiež vôle obecného zastupiteľstva, lebo člen sboru mohol by už vo svojej funkcii členskej s pomocou orgánu instančne nadriadeného zvrátiť prejav, ktorý podľa zákona má platiť za vôlu sboru, bárs i len preto, aby nabylo vrchu jeho mienenie, s ktorým vo sboru podlahnul. Preto tiež zákonodárca, chce-li vo výnimečných prípadoch a zo zvláštnych dôvodov poskytnuť členom kolegia právnu možnosť, aby uplatnil i proti väčšine sboru s pomocou orgánu nadriadeného svoje stanovisko, postará sa o výslovný predpis, ktorým člena kolegia opravným prostriadkom vyzbrojí.
Nedáva-li však účasť na tvorení sborovej vôle sama o sebe členom sboru pozíciu procesnej strany proti usneseniu sborovému, môže sa člen sboru — ako člen — proti usneseniu sboru dostať do pozície strany procesnej len vtedy, je-li meritálným obsahom usnesenia sboru výrok o jeho právach členských, lebo v takom prípade je vskutku stranou, alebo môže-li sa opierať o zvláštny predpis zákonný, ktorým sa mu právo na opravné prostriedky výslovne udeluje. (Srov. nál. Boh. A 587/20 a Boh. A 6648/27.) Avšak usnesenia obecného zastupiteľstva obce D., o ktoré ide v danom prípade, nemajú dľa svojho obsahu s členskými právami sť-ľov čo činiť, ale predmetom jejich je len odpredaj istej časti obecného pozemku žiadateľovi Štefanovi M. Sť-lia nenamietajú to, že by boli bývali u vynesení zmienených usnesení obecného zastupitelstva neakým spôsobom zkrátení vo svojich členských právach, ale útočia proti aktu zcela inému, totiž proti usneseniam obecného zastupiteľstva o odpredaju jednej časti obecného pozemku. Neni ale takého zvláštneho positívneho zákonného ustanovenia, ktoré by členom obecného zastupiteľstva ako takým poskytovalo právo na opravné prostriedky proti takému usneseniu obecného zastupiteľstva, ktoré sa týka odpredaju obecného pozemku, tedy úpravy určitej hospodárskej záležitosti obce. Vtedy ale nie sú sť-lia ako členovia obecného zastupiteľstva legitimovaní ani ku sťažnosti na nss do napadnutého rozhodnutia, ktoré vôbec neobsahuje výrok o členských právach sť-ťov, ale len výrok, že žal. úrad schvaluje zmienené usnesenia obecného zastupiteľstva, týkajúce sa úpravy určitej hospodárskej záležitosti obce, — a bolo preto jejich sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú.

Citace:

č. 9227. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1932, svazek/ročník 13/1, s. 781-783.