Č. 9084.

Učiteľstvo (Slovensko): 1. Zákon č. 470/19, o zatímnom upravení služobných platov a právných pomerov učiteľov legionárov a vojákov, neplatí pre učiteľstvo církevných škôl na Slov. — 2. Má učiteľ církevnej školy nárok na drahotnú výpomoc podľa vl. nar. č. 225/20 za dobu válečného zajatia?
(Nález zo dňa 21. februára 1931 č. 1203).
Prejudikatura: Boh. A 7182/28.
Vec: Vojtech Z. v K. proti referátu ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave o drahotní výpomoc na dobu válečného zajatia.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta ako bezdôvodná.
Dôvody: Sť-ľ, učiteľ na obecnej ľudovej škole v K. bol podľa správných spisov predtým riadny učiteľ v rim. katol. ľudovej škole v R.; upadol do válečného zajatia dňa 31. augusta 1914, vrátil sa z válečného zajatia 13. apríla 1922 a složil sľub vernosti republike čsl. dňa 26. mája 1922 a zkúšku podľa zák. č. 276/20 dňa 22. novembra 1922; nastúpil službu na rímskokatol. škole v R. 1. septembra 1922; podaním zo dňa 30. novembra 1926 žiadal, aby mu boly poukázané a vyplatené: 1. podľa nar. č. 120000/1917 a 110400/16-8/d mu prichádzajúca plat doplňujúca štátna podpora za dobu od 1. novembra 1919 do 31. augusta 1922, 2. podľa zák. čl. 25:16, nar. č. 14079/16, zák. čl. 15:17 a nar. č. 195100/17-8/d mu prislúchajúca válečná výpomoc za dobu od 1. novembra 1919 do 31. augusta 1922 a 3. podľa vl. nar. č. 225/20 a platnost’ tohože od 31. decembra 1920 predľživších dalších vl. nar. mu prislúchajúca mimoriadna vál. podpora za dobu od 1. septembra 1919 do 31. augusta 1922.
Žal. referát min. škol. v Bratislavě rozhodnutím zo dňa 3. januára 1927 zamietl túto žiadosť sť-ľovou. Předběžné pokračovanie o sťažnosti do tohoto rozhodnutia bolo usnesením nss-u zo dňa 4. novembra 1930 č. 16898 zastavené podľa § 44 zák. o ss. Po vykonanej revízii z úradnej moci však žal. úřad napad. rozhodnutím zrušil svoje vyše zmienené rozhodnutie zo dňa 3. januára 1927 a nahradil ho týmto rozhodnutím:
»Žiadostí zo dňa 4. decembra 1926 o doplatky zadržaných požitkov pre sť-ľa po dobu jeho válečného zajatia, pokiaľ sa týká doby od 1. decembra 1919 do 31. mája 1922 sa nevyhovuje, pokiaľ sa týká doby od 1. júna 1922 do 31. augusta 1922 sa vyhovuje z následujúcich dôvodov:
1. Zákon zo dňa 23. júla 1919 č. 470 Sb., normujúci konkrétné otázku požitkov na dobu válečného zajatia (§ 4), majúc na mysli učiteľstvo, pre ktoré platí zák. č. 274/19, nevzťahuje sa na učiteľstvo církevných a obecných škol na Slov. Vláda republiky čsl., požívajúc zmocnenia podľa odst. 3 čl. 1 posledne cit. zákona, rozšířila jeho platnosť nar. č. 181/20 dotyčné územia Slov., len na učiteľstvo, pôsobiace na štátnych ľudových a meštianských školách. Nemá preto menovaný voči štátu nároku na doplatky podľa § 4 cit. zák. č. 470/19.
2. Avšak doplatok na požitkoch na dobu zajatia neprislúchal by menovanému od štátu ani v tom páde, keby nebolo vyše uvedeného dôvodu, lebo podľa príslušných uhorských predpisov ponechaných v platnosti zák. č. 11/18, učitelia zajatci mali sice nárok na staré uhorské štátne podpory i na dobu zajatia, avšak tento zákon (č. 11/18) platil straniva spornej otázky len dotiaľ, kým ona nebola inak upravená pozdejšími čsl. zákonmi.
Tak sa stalo jednak zákonom č. 64/18, jednak shora uvedeným zákonom č. 470/19 (§§ 4—5). Tu sluší uviesť, že i keby posledne uvedený zákon dodatočným rozšírením platnosti zák. č. 274/19 na neštátne učiteľstvo na Slov. vzťahoval sa na menovaného, a keby mu tedy — v predpoklade, že bol ako válečný zajatec v stave mužstva (bol desátníkom) podle § 5 rečeného zák. malý byť nahradené nevyplatené rozdiele, mohol by si uplatňovať takýto nárok len oproti vydržovateľovi školy, ktorému prislúcha podľa § 8 zák. č. 470/19 hradit’ tento náklad. Štát je oproti vydržovateľom neštátnych škol na Slov. len v pomere subsidiánneho podporovateľa, udržavateľom je v tomto případe příslušná politická obec.
3. Poukázanie štátnych podpor na náklad štátu je predpisom § 2 zák. č. 64/18 výslovne podmienený okolnosťou, že dotyčný zaměstnanec bol na svojom dosavádnom mieste (t. j. vo svojom úrade) ponechaný, resp. že složil sľub poslušnosti republike čsl., a že zmocnenec vlády uznal, že je schopný vykonávať svoj úrad. To sa mohlo stať len na iniciativu dotyčného zamestnanca, ktorému bolo ponechané voľne rozhodnutie, či kladené podmienky chce splniť alebo nie. V predmete menovaný z válečného zajatia, do ktorého dľa jeho údajov v súpisovom hárku upadol dňa 31. augusta 1914, vrátil sa 13. apríla 1922 a sľub poslušnosti republike čsl. složil dňa 26. mája 1922. Len týmto dňom splnil tedy podmienky pre poukázanie štátnych podpor, ktoré mu boly povolené býv. uh. vládou, na náklad štátu čsl. a len od toho dňa môže byť považovaný za aktivného učiteľa ver. školy na územiu republiky čsl. Nárok na požitky mu preto vzniká od 1. dňa následujúceho mesiaca po složeniu sľubu poslušnosti, t. j. od dňa 1. júna 1922.
4. Na pokon vzhľadom na dôvody žiadosti třeba ešte konštatovať, že nar. vl. č. 225/20 týká sa len aktívneho učiteľstva škol ľudových a meštianských na Slov. vydržiavaných z prostriedkov náboženských spoločností alebo obcami s podporou štátnou. Nakoľko, ako hore ad 3. bolo dovodené, menovaný nadobudnul nároku na štátne podpory na náklad štátu čsl. len dňom 26. mája, resp. 1. júna 1922 a od toho dňa môže byť považovaný za aktívneho učiteľa ver. školy na území republiky čsl. vo smysle § 2 zák. č. 64/18, vznikol mu nárok na mimoriadnu drahotnú výpomoc podľa posledne cit. nariadenia tiež len od 26. mája 1922, resp. od 1. júna 1922.
5. Ponevač výnosom referátu min. škol. zo dňa 13. februára 1923 boly menovanému poukázané požitky od 1. septembra 1922, činí sa súčasne opatrenia, aby likvidatura referátu min. škol. menovanému obvyklým spôsobom likvidovala k výplate na dobu od 1. júna 1922 do 31. augusta 1922 následujúce požitky: — — — — —«
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto:
Nutné bolo nss-u predne konštatovať, že bárs sť-ľ vo svojom podaní zo dňa 30. novembra 1926 domáhal sa i poukázania a vyplatenia plat doplňujúcej štátnej podpory podľa nar. č. 120000/917 a 110400/916-7/d) a válečnej výpomoci podľa nar. č. 140079/916 eln., zák. čl. 15:1917, nar. č. 195100/917-7/d) na dobu jeho válečného zajatia, podľa obsahu sťažnosti sť-ľovej však neni na spore otázka tohoto štátneho příplatku k požitkom sť-ľa, ako učiteľa rím.-katolickej poťažne obecnej ľudovej školy na Slov., ktorý sa učiteľom týmto poskytuje podľa cit. predpisov býv. uhor. štátu. Na sporu je jedine otázka tá, mal-li sť-ľ nárok na priznanie drahotnej výpomoci podľa vl. nar. č. 225/20 na dobu jeho válečného zajatia, tedy již od 1. decembra 1919, a nie len od 1. júna 1922 do 31. augusta 1922, ako len na ktorú dobu mu žal. úřad tento nárok s napadnutým rozhodnutím uznal.
Žal. úrad nárok ten neuznal sť-ľovi na dobu od 1. decembra 1919 do 31. mája 1922 preto, že zákon č. 470/19 na sť-ľa, ako na učiteľa nestátnej školy ľudovej na Slov., sa nevzťahuje a že podľa vl. nar. č. 225/20 — ustanovenie ktorého týkajú sa len aktívneho učiteľstva škol ľudových a měšťanských na Slov. vydržovaných z prostriedkov náboženských spoločností alebo občianmi s podporou štátnou — nadobudnul sí sť-ľ nárok na zmienenú drahotnú výpomoc len dňom 26. mája 1922 ako dňom složenia sľubu vernosti republike čsl. vo smysle § 2 zák. č. 64/18, respektive dňom 1. júna 1922 čo prvého dňa následujúceho mesiaca po složení zmieneného sľubu, lebo len od tohoto dňa môže sa považovať sť-ľ za aktívneho učiteľa ver. školy na území republiky čsl. v smysle § 2 zák. č. 64/18 a vzniknul mu nárok na mimoriadnu drahotnú výpomoc podľa cit. vl. nar. č. 225/20.
Sť-ľ svrchu uvedený právny názor žal. úřadu dotyčne zák. č. 470/19 tvrdí mylným preto, že cit. zákon č. 470/19 o zatímnom upravení služebných platov a právnych pomerov učiteľov legionárov, vojákov a jejich rodin, ktorý podľa nál. Boh. A 7182/28 je platný i pre učiteľov štátnych škol na Slov., pri tom však nález ten ponechal možnosť i toho, že zákon ten platí i pre učiteľov neštátnych škol na Slov., — v § 4 stanoví, že učiteľom válečného zajatia, až budú na jejich služobné miesta stanovení, přináleží celý plat s prídavkami a má byť pré nich zpätne poukázaný. Keďže tedy podľa tohoto zákonného ustanovenia prináležia štátnym učiteľom na Slov. na celú dobu jejich válečného zajatia zpätne všetky požitky a přídavky bez ohľadu na to, že kedy složili sľub poslušnosti podľa § 2 zák. č. 64/18, prináležia tieto požitky a drahotná výpomoc i sť-ľovi zpätne na celú dobu jeho válečného zajatia ako neštátnemu učiteľovi na Slov. následkom složenia sľubu až 26. mája 1922 a to vo výške stanovenej poda vl. nar. č. 225/20.
Avšak nss vo svojom nál. Boh. A 7182/28 vyslovil právny názor, že zákon č. 470/19 o zatímnom upravení služobných platov a právnych pomerov učiteľov legionárov, vojákov a jejich rodin, neplatí pre učiteľstvo církevných škol na Slov. Tvrdí-li tedy sťažnosť v tejto námietke, že nss nálezom týmto ponechal možnosť, že cit. zákon č. 470/19 platí i pre neštátnych učiteľov na Slov., odporuje toto tvrdenie sťažnosti obsahu tohoto nálezu a je preto namietka táto bezdôvodná.
Za tohoto stavu věci ale nebolo třeba sa zaoberať nss-u ďalšími vývodami sťažnosti vo spojitosti s cit. zák. č. 470/19 uvedenými, totiž, že keď platí zákon ten i pre neštátnych učiteľov na Slov., a keď podľa neho štátnym učiteľom na Slov. majú byť poukázané jejich požitky a drahotná výpomoc na celú dobu jejich zajatia zpätne, bez ohľadu na to, že kedy oni složili v § 2 zák. č. 64/18 vyžadovaný sľub poslušnosti, má byť táto drahotná výpomoc i sť-ľovi ako neštátnemu učiteľovi poukázaná na celú dobu jeho vál. zajatia vo výške vl. nar. č. 225/20 stanovenej.
Dotyčné vl. nar. č. 225/20 žal. úradom zastávaný a svrchu uvedený právny názor uznává sťažnosť mylným preto, že nss vo svrchu cit. nálezu vyslovil i to, že v cit. vl. nar. stanovená drahotná výpomoc podľa jeho § 1 přináleží všetkým aktívnym učiteľom škol obecných a konfesionálnych na Slov. a že platnosť tohože nie je možné obmedzovať dotyčne tých učiteľov, ktorí úřad učiteľský vo skutku zastávajú, ale že platný je ten i ohľadne tých učiteľov, ktorí učiteľskú službu dočasné nevykonávajú preto, že tú vykonávat’ nemôžu a je preto nerozhodné, že kedy složil sť-ľ sľub poslušnosti v § 2 zák. č. 64/118 vyžadovaný.
Avšak túto námietku sťažnosti uznal nss bezdôvodnou. Vo svojom svrchu cit. nálezu, ktorého sa sťažnost v tejto námietke dovolává, vyslovil nss sice i ten právny názor, že okolnosť, že učiteľ církevnej ľudovej školy na Slov. bol ve válečnom zajatí, sama o sebe ho nezbavuje nároku na drahotnú výpomoc podľa vl. nar. č. 225/20, vyslovivši v dôvodoch tohoto nálezu, že nelzä přiznať požitok tento, t. j. drahotnú výpomoc podľa cit. vl. nar. len tým učiteľom neštátnym, ktorí vykonávajú skutočne úřad učiteľský, ale i tým, ktorí súc v aktivite dočasne službu školní nekonajú a konať nemôžu. Podľa obsahu napadnutého rozhodnutia však žal. úrad uznal sť-ľa za aktívneho učiteľa voči státu čsl. v smysle § 2 zák. č. 64/18 len odo dňa 26. mája 1922, totiž od složenia sľubu vyžadovaného cit. §om, vyslovivši, že i nárok na zmienenú drahotnú výpomoc vznikol mu len od tohoto dňa potažne od 1. júna 1922 čo prvého dňa následujúceho mesiaca po složení sľubu vernosti.
Tvrdí-li tedy sťažnosť, že zmienená drahotná výpomoc přináleží podľa svrchu uvedeného nálezu všetkým aktívným neštátnym učiteľom na Slov. i vtedy, jestli svoj úrad učiteľský nevykonávajú a neformuluje-li žiadnych námietok (§ 18 zák. o ss) do toho výroku žal. úradu, že sť-ľ voči čsl. štátu sa stal aktívným učiteľom neštátnym na Slov. až po složení sľubu vernosti podľa § 2 zák. č. 64/18 a že nárok na zmienenú drahotnú výpomoc vznikol mu len tiež od doby tejže, je v tomto smere sťažnosť ako náležíte neprevedená bezdôvodna.

Citace:

č. 9084. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1932, svazek/ročník 13/1, s. 467-471.