Č. 11470.Zamestnanci verejní. — Administrativné pokračovanie: Rozhodnutie zem. úradu, vydané v prvej inštancii, o žiadosti býv. župného cestmajstra, ktorý stal sa podľa § 10 zák. č. 125/1927 Sb. zaměstnancem zeme Slovenskej, o novú úpravu odpočivných pôžitkov, nie je konečné vo smysle § 5 zák. o ss.(Nález zo dňa 10. oktobra 1934 č. 18794.) Prejudikatura: srov. Boh. A 9537/31, 10791/33.Vec: Petr Sz. vo St. proti zemskému úradu v Bratislave o odpočivnom. Výrok: Napadnuté rozhodnutie sa zrušuje pre vadnosť pokračovánia. Dôvody: Rozhodnutím zo dňa 19. októbra 1928 přeložil žal. úřad sť-ľa — zamestnanca (cestmajstra) zeme Slovenskej — k jeho žiadosti do trvalej výslužby dňom 30. novembra 1929 a vymeral mu odpočivné pôžitky.Napadnutým rozhodnutím vyslovil žal. úřad, že zamieta »odvolanie« sť-ľovo zo dňa 25. novembra 1929 podané do vyšeuvedeného rozhodnutia a odôvodnil napadnuté rozhodnutie vecne, připojivši k němu klausulu, že proti němu niet v inštančnom poradi žiadneho opravného prostriedku.Majúc rozhodovať o sťažnosti do tohoto rozhodnutia musel sa nss predne zaoberať z úradnej povinnosti otázkou, zda žal. úřad v danom prípade právom rozhodoval čo posledná príslušná inštancia správna po rozume § 5 zák. o ss. V tomto smere dospel nss k tomuto závěru:Podľa správných spisov domáhal sa sť-ľ v podaní zo dňa 25. novembra 1929, ktoré označil ako »odvolanie« do rozhodnutia žal. úřadu zo dňa 19. októbra 1928, zmeny výmeru odpočivných pôžitkov, poneváč vraj bola mu nesprávne stanovená do penzie započítateľná služobná doba. Žal. úřad uviedol sice v napadnutom rozhodnuti, že zamietá sť-ľovo »odvolanie«. Lež, keďže podanie sť-ľovo — prez to, že ho sť-ľ označil ako »odvolanie«, — bolo podľa svojho obsahu žiadosťou, ktorou sa sť-ľ domáhal nového upravenia odpočivných pôžitkov, nutné mať za to, že i napadnuté rozhodnutie — prez to, že sa v ňom uvádza, že žal. úřad zamieta sť-ľovo »odvolanie«, — javí sa len ako vybavenie zmienenej sť-ľovej žiadosti, ktoré vybavenie vydal žal. úřad ako úřad I. stolice.Sť-ľ, ako definitívny cestmajster býv. župy podtatranskej, stal sa podľa ustanovenia § 10 odst. 1 zák. zo dňa 14. júla 1927 č. 125 Sb. zamestnancom zeme Slov. a podlieha podľa § 53 cit. zák. vo veciach svojho služobného pomeru, pokiaľ by šlo o ustanovenie vo službách zemských, kompetencii zem. výboru, v ostatných smeroch však kompetencii zem. prezidenta.Nss vyslovil už v nál. Boh. A 9537/31, že sluší ustanoveniu poslednej vety odst. 1 § 53 zák. č. 125/1927 Sb., že sú zemskí zaměstnanci služobne podriadení zem. prezidentovi, rozumeť v ten smyseľ, že předpis ten nestanoví len, kto je služobným přestaveným zem. zamestnancov, ale že zároveň normuje kompetenciu zem. prezidenta, činiť oné opatrenia v oboru služobných pomerov zem. zamestnancov, ktoré nie sú výslovné vyhradené zemskému zastupitelstvu lebo zem. výboru. V ďalšom nál. Boh. A 10791/33 vyslovil však nss, že zem. úradom po rozume § 5 a článku 8 odst. 1 zák. č. 125/1927 Sb. rozumie sa tiež zem. president, rozhoduje-li o služobných pomeroch zem. zamestnancov vo smysle poslednej vety odst. 1 § 53 cit. zák., a že preto neni jeho rozhodnutie v týchto veciach vydané konečné. Na názoroch, vyslovených v cit. nálezoch, trvá nss i v danom případe. V danom případe rozhodnul zem. úřad (zem. prezident) napadnutým rozhodnutím, ako bolo svrchu uvedené, v I. stolici o sť-ľovej žiadosti za novú úpravu odpočivných pôžitkov sť-ľa, ako je nesporné, zamestnanca zeme Slov. šlo tedy o rozhodnutie zem. úřadu vydané v I. stolici, z ktorého lzä sa odvolať podľa článku 8 odst. 1 zák. č. 125/1927 Sb. k příslušnému min., poneváč opravný prostriedok neni výslovným predpisom vylúčený.Z uvedeného plynie, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím poslednej stolice v poradí inštančnom a bola by tedy sťažnosť k nss-u, do napadnutého rozhodnutia podaná, nepřípustná podľa § 5 zák. o ss. Lež nss vzal v úvahu, že žal. úřad opatřil svoje rozhodnutie neprávom klausulou, že proti němu v inštančnej ceste neni přípustný žiadon opravný prostriedok, a tak sám žal. úřad uviedol v omyl sť-ľa v otázke použitia opravných prostriedkov, ktorý postup žal. úřadu zakladá podstatnú vadu pokračovania.