Č. 11603.

Zemedelstvo. — Administratívne pokračovanie (Slovensko): * O odvolaních z usnesení valného shromaždenia komposesorátu vo veciach, upravených v druhej čiasti zák. čl. 19:1898, rozhoduje na Podkarpatskej Rusi v 1. stolici okresný úrad, v 2. stolici zemský úrad.
(Nález zo dňa 15. decembra 1934 č. 23431.)
Vec: Jozef F. v N. proti zemskému úradu v Užhorode o kúpu dreva z komposesorátného lesa.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta pre bezdôvodnosť.
Dôvody: Valná hromada bíleckého komposesorátu usniesla sa na schôdzi dňa 20. apríla 1931, že povoluje sť-ľovi — drevokupcovi — odklad zaplatenia zbytku kúpnej ceny za mimoriadnu ťažbu dreva do 60 dní odo dňa konanej schôdze a že povoluje, aby mu bolo uvoľnené vadium, ktoré složil na dodržanie smluvných podmienok v čiastke 96000 Kč s tým, že miesto toho složí bankovnú garanciu na obnos 30000 Kč.
Nap. rozhodnutím vyslovil žal. úrad, že vyhovuje odvolaniu, ktoré do zmieneného usnesenia valnej hromady podal člen komposesorátu Adolf M. a že usnesenie to na základe § 54 zák. čl. 19:1898 zrušuje z týchto dôvodov: 1. Podľa bodu 10. schválených drevopredajných a smluvných podmienok, ktoré drevokupec Jozef R. vlastnoručne podpísal, zaviazal sa, že kupnú cenu mimoradnej ťažby po schválení dražby zaplatí takto: 1⁄3 kúpnej ceny do 8 dní, druhú tretinu kúpnej ceny do 30 dní a tretiu tretinu pred vývozom dreva, najpozdejšie do 31. decembra 1929. Tejto podmienke drevokupec Jozef R. nevyhovel, z čohož vzišly komposesorátu súdne a iné rôzne útraty, poneváč nemohol včas splniť záväzky vôči svojim veriteľom. Podľa bodu 12. uvedených podmienok je drevokupec zodpovedný za zadržanie všetkých smluvných podmienok a nedodržaním platobných podmienok prestáva byť kupec majiteľom dreva a toto bez náhrady prepadá v prospech komposesorátu. V tom prípade je bílecký komposesorát oprávnený na útraty a nebezpečie odstupujúceho kupca v novej dražbe komukoľvek mimoriadnu ťažbu predať. Bolo-li by v novej dražbe docielené menšej ceny, než pri dražbe prvej, ručí odstupujúci (jeho spoločníci, žena a dediči) movitým a nemovitým majetkom za vzniklú škodu, jakož i za všetky výlohy spojené s novým predajom. Vadium v prípade novej dražby však prepadá. Z toho mala valná hromada dňa 20. apríla 1931 vyvodiť patričné dôsledky, poneváč tak neučinila, poškodila zrejme záujmy komposesorátu. — 2. Pri valnej hromade komposesorátu dňa 20. apríla 1931 hlasovali tiež František A. a Ladislav G., ktorí pre podujatosť vo veci nemohli sa súčastniť hlasovania, poneváč podľa úradného šetrenia na kúpe predmetnej mimoriadnej ťažby sú materiálne súčastnení a okrem toho František A. je švagrom drevokupca Jozefa R. — 3. Valná hromada na tejže schôdzi nemohla sa usnášať o vrátení a zámene, pokiaľ sa týka sníženia vadia složeného na dodržanie drevopredajných smluvných podmienok z toho dôvodu, poneváč táto vec nebola na dennom programu schôdze a vyžaduje schválenia zemského úradu.
O sťažnosti na toto rozhodnutie uvážil nss:
1. Sť-ľ namieta predne, že žal. zemský úrad nebol kompetentný v tomto spore rozhodovať, lebo podľa § 54 zák. čl. 19:1898 povolaný bol k rozhodovaniu v takýchto veciach administratívny výbor a niet vraj takého zákonného ustanovenia, že by kompetencia tohoto úradu — toho času už nejestvujúceho — bola prešla na žal. zem. úrad.
Námietka táto je bezdôvodná. Nap. rozhodnutie bolo vydané dňa 10. júla 1931, tedy v dobe, kedy bol na Podk. Rusi už v účinnosti zákon č. 125/1927 Sb. i vlád. nar. č. 96/1928 Sb. Pôsobnosť administratívnych výborov jako odvolacích stolíc vôči usneseniam valného shromaždenia komposesorátu, stanovená §om 54 zák. čl. 19:1898, prešla na Podk. Rusi podľa § 2 vlád. nar. č. 113/1923 Sb. — vydaného na základe § 3 odst. 8 zák. č. 121/1920 Sb. (ústavnej listiny) — na župany a z týchto podľa § 5 zák. č. 125/1927 Sb. na zemský úrad v Užhorode, resp. podľa § 2 vlád. nar. č. 96/1928 Sb. na okresné úrady. Podľa odst. 1 čl. 8 zák. č. 125/1927 Sb. lzä sa však odvolať, pokiaľ opravný prostriedok neni vylúčený, z rozhodnutia okr. úradu k zemskému úradu. Z uvedeného ide
Bohuslav-Janota, Nálezy správní XVI. 107 na javo, že za účinnosti zák. č. 125/1927 Sb. a vlád. nar. č. 96/1928 Sb. na Podk. Rusi je z rozhodnutia okresného úradu jako odvolacej stolice vôči usneseniu valného shromaždenia komposesorátu, vydanému vo veciach upravených predpismi obsaženými v druhej časti zák. čl. 19:1898 (§§ 25 až 56), prípustné odvolanie k zemskému úradu, pokiaľ by nebolo pozitivného ustanovenia, že ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu okresného úradu je vylúčený. Predpisu, podľa nehož by bolo z rozhodnutia okresného úradu vo veciach zmieneného druhu dalšie odvolanie vylúčené, nss neshľadal a zejména nespatroval takýto predpis v ustanovení § 54 zák. čl. 19:1898, dovolanom v nap. rozhodnutí, podľa nehož bola z rozhodnutia administratívneho výboru vo veciach zmieneného druhu prípustná sťažnosť k býv. uh. správnemu súdu, lebo ustanovenie § 54 cit. zák. neupravuje otázku inštančného poradu z rozhodnutia okresného úradu a okrem toho konečnosť rozhodnutia administratívneho výboru plynie z neho len nepriamo.
V danom prípade za účinnosti zák. č. 125/1927 Sb. a vlád. nar. č. 96/1928 Sb. bol tedy kompetentný rozhodovať zemský úrad, ovšem nie jako stolica jediná, lebo v prvej stolici mal rozhodovať okr. úrad (prípadne určený vo smysle § 56 zák. čl. 19:1898, resp. vlád. nar. č. 187/1929 Sb.) a až v stolici druhej zemský úrad. Lež sťažnosť, jako bolo shora uvedené, namieta jedine, že žal. zemský úrad vôbec nebol kompetentný v danom spore rozhodovať, nenamieta však, že nebol oprávnený rozhodovať jako stolica jediná, a nss nemal dôvodu, aby k vyše uvedenej skutočnosti prihliadnul z povinnosti úradnej, poneváč táto procesná vada nezakladá zmätočnosť napadnutého rozhodnutia (srovnaj usnesenie odborného plena zo dňa 17. novembra 1930 č. 1148/29 pres. Boh. A CCCXCIV).
2. Sť-ľ namieta ďalej, že odvolanie Adolfa M., člena komposesorátu, malo byť odmietnuté z týchto príčin: Adolf M. zaujal síce k otázke odkladu zaplatenia kúpnej ceny, o ktorej valná hromada väčšinou hlasov rozhodla, predbežne opačné stanovisko, avšak pozdejšie, keď bolo jednané a rozhodované o rozpočtovom deficitu a keď bola otázka odkladu platenia znovu prejednaná, proti tomuto jednohlasne vynesenému usneseniu neprotestoval; má sa vraj preto Adolf M. pokladať za takého, ktorý pristúpil k tomuto jednohlasnému usneseniu, jednajúcemu znovu i o odkladu zaplatenia kúpnej ceny; jako taký však pozbyl vraj práva sťažovať si proti usneseniu valnej hromady.
Lež námietka táto je bezdôvodná, lebo zák. čl. 19:1898, ktorý jedná tiež o opravných prostriedkoch proti usneseniam valnej hromady komposesorátu, nemá — jako to ostatne sť-ľ v sťažnosti i sám uznáva — takého ustanovenia, jaké má sť-ľ v tejto námietke na mysli, a iného takého zákonného ustanovenia, podľa ktorého by malo byť v takýchto prípadoch postupované spôsobom v sťažnosti uplatňovaným, sť-ľ ani neuvádza.
3. Jako je patrné z vyše reprodukovaného odôvodnenia nap. rozhodnutia, oprel žal. úrad svoje rozhodnutie, ktorým zrušil zmienené usnesenie valnej hromady bíleckého komposesorátu, o tri samostatné dôvody, totiž: 1. že usnesenie valnej hromady odporuje schváleným drevopredajným a smluvným podmienkám, obsaženým v bodoch 10 a 12, čímž boly záujmy komposesorátu zrejme poškodené; 2. že sa hlasovania súčastnili členovia komposesorátu František A. a Ladislav G., ktorí sa ale nemohli súčastniť hlasovania, keďže sú na sť-ľovej kúpe materiálne súčastnení a mimo to je František A. i švagrom sť-ľa; 3. že valná hromada nemohla rozhodovať o vrátení a zmene vadia, lebo táto otázka nebola na dennom programu schôdze a vyžaduje schválenia zemského úradu.
Jako je patrné z obsahu sťažnosti, brojí sť-ľ vo svojich meritorných vývodoch, ktoré sa týkajú zákonitosti výroku žal. úradu o zrušení usnesenia valnej hromady komposesorátu, len proti správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, uvedených sub 2 a 3, nevznáša však vôbec námietok (§ 18 zák. o ss) proti dôvodu sub 1 uvedenému.
Týmto postupom pri formulovaní sťažných bodov znemožnil však sť-ľ sám, aby sa nss mohol zabývať správnosťou dôvodov nap. rozhodnutia, uvedených sub 2 a 3; zostáva-li však nap. rozhodnutie takto oprené o dôvod sub 1, je ľahostajné, zdali nap. rozhodnutie je v súhlase so zákonom, pokiaľ sa opiera o dôvody sub 2 a 3, lebo i keď by tomu tak nebolo, nemohlo by to viesť k cieľu sťažnosťou zamýšlanému, totiž k zrušeniu nap. rozhodnutia, keď toto rozhodnutie, jako je to vyše uvedené, je oprené o dôvod sub 1, ktoréhož správnosť sť-ľ spôsobom vyhovujúcim predpisu § 18 zák. o ss vôbec nepoprel.

Citace:

Č. 11603.. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1935, svazek/ročník 16/2, s. 676-679.