Č. 11623.

Dávka z prírastku hodnoty nemovitostí: O následkoch preklusie podla § 17 odst. 3 dávk. pravidiel (dodatok III. k vlád. nar. č. 143/22).
(Nález zo dňa 21. decembra 1934 č. 23548.)
Vec: Gizela W. v K. (adv. Dr. Emanuel Mašin z Prahy) proti zemskému úřadu v Bratislavě o dávku z prírastku hodnoty nemovitostí.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta jednak pre nepřipřípustnost’, jednak pre bezdovodnosť.
Dovody: Rozhodnutím zo 14. mája 1927 zamietol býv. župný úřad v Bratislavě sť-1'kino odvolanie podané do rozhodnutia okr. úřadu v Komárně zo 23. októbra 1926 vo věci dávky z prírastku hodnoty nemovitostí, predpísanej sť-1'ke z převodu nemovitostí v obci K. na Jána B. a jeho manželku. Nss nálezom zo dňa 17. júna 1930 č. 10.273 — ku sťažnosti sť-lkinej — zrušil zmienené rozhodnutie podl’a § 6 odst. 2 zák. o ss, pokial’ ním stanovená bola nabývacia hodnota nemovitostí předaných sť-lkou Jánovi B. a jeho manželke, v ostatnom však sťažnosť zamietol ako bezdovodnú. Nap. rozhodnutím bolo zmienené odvolanie st-lkino znova zamietnuté.
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto:
I. Sťažnosť predne vytýká, že st-lka nemohla byť napadnutým rozhodnutím žal. úradom v postupe inštančnom vóbec zatažená dávkou z prírastku hodnoty nemovitostí z převodu, o ktorý tu ide, preto, lebo v době uskutočnenia tohoto převodu (po 23. máju 1922) o jestvovaní takejto dávky ani ona a ani obec nevedela, lebo dávkové pravidlá o tejto dávke vtedy ešte v obci publikované neboly, a že z příčiny tej obec ešte nebola oprávněná v době tej takúto dávku vyberať. Lež touto námietkou domáhá sa sť-l’ka riešenia otázky, ktorá bola už riešená svrchu zmieneným nálezom nss-u zo dňa 17. júna 1930 č. 10273, vydanom v danej věci. V tomto nálezu totiž nss tuto námietku, uplatňovánu tiež sť-l’kou vo sťažnosti do rozhodnutia vydaného v tejto věci župným úradom v Bratislavě dňa 14. mája 1927, uznal bezdůvodnou. Je ovšem pravda, že žal. úřad převzal do nap. rozhodnutia oné dovody, z ktorých nss dospěl v cit. nálezu k zamietnutiu uvedenej námietky; v tomto púhom převzatí dovodov nálezu nss-u do nap. rozhodnutia nelzá však spatřovat’ nějaké nové autoritativně riešenie zmienenej otázky žal. úradom. Vtedy je ale dnešná sťažnosť, pokial’ sa svrchu zmienenou námietkou domáhá riešenia uvedenej otázky cit. nálezom nss-u už rozriešenej, nepřípustná podľa § 21 zák. o ss propter rem iudicatam.
II. Z odovodnenia nap. rozhodnutia je patrné, že žal. úřad, pokial' ide o stanovenie nabývacej hodnoty predanej nemovitosti k 1. januáru 1914, vyslovil, že stihly sť-lku následky preklusie podťa § 17 odst. 3 pravidiel o dávke z prírastku hodnoty nemovitostí (dodatok III. k vlád. nar. č. 143/1922 Sb.), keďže sť-lka neodpovedala na výzvu danú jej v ukladacom pokračovaní podla § 17 odst. 2 týchže pravidiel a doručenú jej dňa 30. marca 1926; v tejto výzvě bola sť-ľka podľa správných spisov vyzvaná — vzhľadom na to, že ňou v přiznaní uvedená hodnota převedených nemovitostí k 1. januáru 1914 v čiastke 4800 kor. po maď. jutre javí sa přemrštěnou a že zamýšla sa za túto hodnotu vziať čiastka 850 kor. po maď. jutre —, aby sa do 8 dní osvědčila, súhlasí-li s touto hodnotou, a bolo v onej výzvě uvedené, že v případe, že by od sť-ľky odpověď nedošla, bude sa mať za to, že sť-ľka s onou hodnotou súhlasi. Sť-ľka brojac proti výroku žal. úřadu o následkoch preklusie namieta:
1. Nss vyslovil už v nálezu zo dňa 17. júna 1930 č. 10273, že obecné představenstvo obce K. protizákonné pokračovalo pri stanovení nabývacej hodnoty převedených nemovitostí; žal. úřad proti tomuto zisteniu nss-u nemohol tedy vyslovit to, že oné obecné představenstvo pri stanovení nabývacej hodnoty převedených nemovitostí pokračovalo »správne«, a vziať za podklad výpočtu tejto nabývacej hodnoty znova čiastku 850 K po maď. jutre zmieneným obecným predstavenstvom nesprávné stanovená.
2. Nezodpovedá pravdě, že by zmienená výzva sť-ľke bola bývala doručená, a preto na takúto výzvu odpovědi dať ani nemohla. 3. V případe, že by sť-l’ke i bola bývala takáto výzva doručená, a sť-ľka napriek tomu na tú by nebola odpovedala, mal úrad stanovit’ nabývaciu hodnotu prevedenej nemovitosti súdnym odhadom, nie ale vziať za podklad výpočtu tejto hodnoty čiastku 850 K po maď. jutre.
Tieto námietky sú bezdóvodné.
Ad 1. V nál. zo dna 17. júna 1930 č. 10273, vydanom v danej věci ku sťažnosti sť-ľkinej do rozhodnutia župného úřadu v Bratislavě zo 14. mája 1927, k tej námietke sť-ľkinej, ktorou brojila proti stánoveniu nabývacej hodnoty převedených nemovitostí, vyslovil nss, že podfa dovodov svrchu uvedeného, vtedy nap. rozhodnutia zmienený župný úřad opřel svoj výrok dotyčné stanovenia tejto nabývacej hodnoty o to, že pri ustálení tejto hodnoty boly předpisy § 17 dávkových pravidiel dodržané, čímž mal na mysli súdny odhad, ktorý bol převedený okr. súdorn v Komárne, že ale podľa týchto súdnych spisov bol tento súdny odhad převedený len ohľadne tých nemovitostí, ktoré sť-ľka předala Juliusovi a Kornelovi L., že však zo spisov správných nie je vóbec patrné, že by představenstvo obce K. podľa predpisov § 17 III. dodatku nar. č 143/1922 i ohľadne tých nemovitostí bolo pokračovalo, ktoré předala sť-ľka Jánovi B. a jeho manželke. Z příčiny tej bota oná časť rozhodnutia zmieneného župného úřadu, ktorá sa vzťahovala na stanovenie nabývacej hodnoty nemovitostí převedených sť-ľkou na Jána B. a jeho manželku, zrušená podľa § 6 odst. 2 zák. o ss. Z tohoto odóvodnenia oného nálezu nss-u ide ale na javo, že nss zrušil pre vadnosť pokračovania rozhodnutie zmieneného župného úřadu, pokial’ ním bola stanovená nabývacia hodnota nemovitostí, převedených so sť-ľky na Jána B. a jeho manželku, jedine len preto, že správné spisy neposkytovaly žiadon podklad pre to, že by i nabývacia hodnota týchto nemovitostí bola bývala stanovená súdnym odhadom.
Podľa dovodu teraz nap. rozhodnutia ale bola stanovená nabývacia hodnota nemovitostí, so sť-ľky na Jána B. a jeho manželku převedených, čiastkou 850 K po maď. jutre dovoláváním sa ustánovenia § 17 dávkových pravidiel preto, že sť-ľka k výzvě vymerujúceho úřadu neprejavila vo stanovenej lehote, že s oceněním, ktoré jej bolo vymerujúcim úradom oznámené, nesúhlasí, Z týchto dovodov nap. rozhodnutia ide tedy zrejme na javo, že nabývacia hodnota oných nemovitostí bola stanovená podľa ustanovenia § 17 odst. 3 dávk. pravidiel, totiž že dávka bola vymera.ná s použitím nabývacej hodnoty uradom predpokladanej, tedy odchylné od spósobu, ako to učinil župný úřad v Bratislavě v rozhodnutí zo 14. mája 1927, svrchu uvedeným nálezom nss-u zo dňa 17. júna 1930 č. 10273 právě dotyčné tejto nabývacej hodnoty zrušenom, ktorý úřad, ako bolo výše uvedené, stanovil túto nabývaciu hodnotu tiež sice podľa ustanovení § 17 dávk. pravidiel, ale podľa súdneho odhadu, převedeného okr. súdom v Komárne, pre ktoré stanovenie tejto nabývacej hodnoty však, ako to bolo tiež už výše uvedené, nemal úřad ten vo zmienených súdnych spisoch opory. Že by žal. úřad nemohol svoj výrok o výške nabývacej hodnoty opreť o následky preklusie podľa § 17 odst. 3 dávk. pravidiel jedine len preto, že zmienený župný úřad operoval vo svojom rozhodnutí pri stanovení nabývacej hodnoty so súdnym odhadom, sťažnosť spósobom vyhovujúcim § 18 zák. o ss nevytýka. Ad 2. Vo správných spisoch je založená svrchu zmienená výzva a nachádza sa ďalej u spisov správných i výkaz o doručení, podl’a ktorého bola oná výzva sť-ľke dňa 30. marca 1926 doručená. Opačné tvrdenie sťažnosti odporuje tedy zrejme spisom správným.
Ad 3. V odst. 3 § 17 dávk. pravidiel sa stanoví: Nepodá-li strana ani po vyzvaní (§ 16) priznanie k dávke, alebo nevyhovie-li v lehote stanovenej vyzvaniu, aby udala obecné hodnoty, alebo neprejaví-li v stanovenej lehote, že s oceněním hodnoty, ktoré jej bolo úradom vymerujúcim oznámené, nesúhlasí, budiž dávka vymeraná na základe hodnot úradne předpokládaných. V odst. 4 tohože paragrafu sa stanoví: Prejaví-li strana v lehote jej danej nesúhlas s výškou jej sdelenej hodnoty, dá vymerujúci úřad vyšetriť hodnotu, nebola-li docielená dohoda, súdnym odhadom.
Ako je patrné z odst. 4 § 17 dávk. pravidiel vo spojitosti s odst. 3 tohoto paragrafu, je právě predpokladom pre to, aby vymerujúci úřad dal vyšetriť hodnotu převedením súdneho odhadu, okolnost, že strana prejavila v lehote jej danej nesúhlas s výškou hodnoty jej sdelenej a že nebola docielená dohoda. Lež, ako je nesporno, sť-ľka vóbec neodpovedala na zmienenú výzvu; vtedy ale nemóže sť-ľka dovodne uplatňovat’, že málo tu dojsť k stanoveniu hodnoty súdnym odhadom.
III. Pokiaľ sť-ľka konečne brojac proti vyške nabývacej hodnoty namieta, že úřad nehľadel k tomu, že sť-ľka už vo svojom přiznaní i v svojom odvolaní tvrdila, že jedna časť týchto nemovitostí bola v r. 1913 vyvlastnená štátnymi dráhami za 2400 K po maď. jutre, nemohol sa súd tymito vývodami vecne zabývat, lebo smerujú proti vecnej správnosti závěru žal. úřadu o výši hodnoty stanovenej v dósledku preklusie, ktorá — podľa stanoviska žal. úřadu, jehož správnost’ nepodařilo sa sť-ľke námietkami zmienenými svrchu sub II. vyvrátit’ — stihla sť-ľku vo smysle § 17 odst. 3 dávk. pravidiel a ktorá má právě v zápatí, že úřad je oprávněný vymerať dávku bez účasti strany na základe pomociek, ktoré ma po ruke, resp. na základe hodnot úradom předpokládaných.

Citace:

č. 11623. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1935, svazek/ročník 16/2, s. 737-740.