Č. 11532.
Školstvo (Slovensko): Lza započítat’ osobný prídavok, zabezpečený učiteľovi cirkevnej školy ľudovej vokatoriálne udržovatelem tejto školy, do služobných príjmov učiteľových pri stanovení drahotnej výpomoci podľa vl. nař. č. 225/20 a 380/22 Sb.?
(Nález zo dna 7. novembra 1934 č. 20778.)
Vec: Ján Z. v B. proti referátu ministerstva školstva a národnej osvěty v Bratislavě o osobný prídavok učitel’a cirkevnej ľudovej školy.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie sa zrušuje pre nezákonnosť.
Dovody: Napadnutým rozhodnutím vyslovil žal. úřad, že žiadosť sť-ľa, učitel’a na rím. kat. ľudovej škole v B., o vrátenie osobného přídavku zabezpečeného mu udržovatelem školy vokatoriálne v čiastke 220 Kč zamieta vzhľadom na ustanovenie § 10 hl. 1. zák. z 23. mája 1919 č. 274 Sb., podl'a ktorého neštátny učitel’ nemóže mať váčšie náležitosti než učitel’ štátny; z pod tohoto pravidla mohla by byť přípustná výnimka len vtedy, ak by šlo o dóchodok případný, t. j. taký, ktorý ako riadny dóchodok nebol vokatoriálne zabezpečený; poneváč v danom případe nebola přípustná takáto výnimka, musel byť tento osobný prídavok do základného platu učiteťa započítaný.
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto:
Podľa spisov správných bola sť-ľovi, ktorý je učitel’ na rím. kat. ľudovej škole v B. na Slov. s podporou štátnou, povolená drahotná výpomoc podľa vlád. nar. z 7. apríla 1920 č. 225 Sb., resp. podľa vlád. nar. z 22. decembra 1922 č. 380 Sb., a pri stanovení tejto jeho drahotnej výpomoci započítaný bol do sť-ľových služobných póžitkov i osobný prídavok sť-ľov v čiastke 1680 Kč, stanovený pre sť-ľa usnesením spoločnej schódze rím. kat. školskej stolice v B. a obecného zastupitelstva obce B. dňa 5. decembra 1907 a pozostávajúci z naturalií a hotovosti a odhadnutý v ten čas na 220 K.
Sť-ľ domáhal se vo svojej žiadosti, ktorá bola nap. rozhodnutím zamietnutá, toho, aby svrchu zmienený osobný prídavok bol vylúčený z jeho riadnych služobných póžitkov pri stanovení zmienenej drahotnej výpomoci, keďže ide o osobný prídavok takého rázu, o ktorom onoho času pri usnesení tohože výslovné bolo rozhodnuté, že ten sa nemóže započítať do riadnych služobných póžitkov sť-ľových pri stanovení platdoplňujúcej štátnej podpory pre sť-ľa, resp. že v najhoršom pripade mal sa tento osobný prídavok započítať do služobných póžitkov sť-ľových len vo výške 220 Kč, t. j. v čiastke, v ktorej bol onoho času pri usnesení tohože odhadnutý, nie ale v čiastke 1680 Kč.
Ako je to patrné z nap. rozhodnutia, žal. úřad zamietol svrchu uvedenú žiadosť sť-ľovú dovoláváním sa jedine len ustanovenia § 10 hl. I. (recte § 10 oddielu I.) zák. z 23. mája 1919 č. 274 Sb., pričom žal. úřad v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podľa tohoto ustanovenia neštátny učitel’ nemóže mať váčšie náležitosti, než učitel’ štátny.
Sť-ľ vo sťažnosti vytýká, že žal. úřad v napadnutom rozhodnutí neprávom odmietol sť-ľovu žiadosť s dovoláváním sa ustanovenia § 10 zák. č. 274/1919 Sb. s tým odóvodnením, že neštátny učitel’ nemóže mať viac platu ako štátny.
K tejto namietke slušelo uviesť toto:
Zákonom z 23. mája 1919 č. 274 Sb. sa upravujú služobné příjmy a výslužné učiteťstva na veřejných školách obecných a občianskych (měšťanských) v Čechách, na Moravě a vo Slezsku (viď odst. 1 čl. 1. tohoto zák). Účinnost’ tohoto zákona na učiteťstvo pósobiace na štátnych obecných (ľudových) a občianskych školách na Slovensku bola rozšířená odo dňa 1. septembra 1919 vlád. nariadením z 26. marca 1920 č. 181 Sb. Účinnost’ zák. z 23. mája 1919 č. 274 Sb. nebola však rozšířená na učiteľov posobiacich na školách obecných a občianskych na Slovensku, vydržovaných cirkvami a obciami, ale ohľadne učiteťov posobiacich na školách, vydržovaných cirkvami a obciami s podporou štátnou, bola převedená úprava jejich hmotných pomerov s povolováním drahotnej výpomoci a to vlád. nariadením z 7. apríla 1920 č. 380 Sb., platnost’ ktorého bola postupné pozdějšími vládnymi nariadeniami predľžovaná.
Z toho, čo bolo uvedené, plynie, že v danom případe, keď je nesporné, že sť-ľ je učiteľom na cirkevnej škole na Slovensku, nemohol žal. úřad zmienenú žiadosť st'-l’ovú posudzovať s hľadiska zák. č. 274/ 1919 Sb., keďže tento zákon sa na učiteľov posobiacich na cirkevných školách na Slovensku vobec nevztahuje. Posudzoval-li však žal. úřad daný případ s hľadiska cit. zákona, spočívá nap. rozhodnutie na mylnom právnom názore čo do použiteľnosti právnej normy. Keďže zákona č. 274/1919 Sb. nemohlo byť v danom pripade vobec použité, nemusel sa nss zabývat otázkou, zda žal. úřad mohol z § 10 oddielu 1. zák. č. 274/1919 Sb. právom dovodit’ zásadu, že neštátny učitel’ nemóže mať vačšie náležitosti než štátny učitel’.
Vývodami odvodného spisu, v ktorých sa žal. úřad dovolává pre svoje stanovisko zamietajúce zmienenú sť-ľovú žiadosť tiež predpisov vlád. nariadení č. 225/1920 Sb. a 380/1922 Sb., nemohol sa nss zaoberať, keďže o tieto právně normy sa žal. úřad v napadnutom rozhodnutí vobec neoprel.
Pre svrchu uvedený mylný právny názor, z ktorého žal. úřad v napadnutom rozhodnutí vychádzal, bolo napadnuté rozhodnutie zrušit’ podľa § 7 zák. o ss, aniž sa súd mohol zabývat ďalšou namietkou sťažnosti, ktorou vytýká sť-ľ vadu pokračovania spatřovaná v tom, že žal. úřad vobec neodóvodnil, prečo připočítal ku sť-ľovým služobným póžitkom pri stanovení onej drahotnej výpomoci hodnotu jeho osobného přídavku v čiastke 1680 Kč a nie, ako to sť-ľ in eventum žiadal, len v čiastke 220 Kč.