Dr. Branislav Varsík: Husiti a reformácia na Slovensku do žilinskej synody. Vyšlo v: Sborník filosofické fakulty univerzity Komenského v Bratislave, R. VIII. (1932), č. 62, str. 315—542 (227). Duchovné styky čsl. v XV. a XVI. storočí neboly dosiaľ sústavne spracované. Doterajšia literatura, pokiaľ si tejto otázky všímala, nie len že nedáva uceleného obrazu, ale spočíva z prevažnej čiastky aj na nesprávnych názoroch a predpokladoch, lebo i »slovenskí pisatelia dejín prikročovali k tomuto tématu viac so slepou láskou, než s odborným vzdelaním«. To dalo vznik silnej husitskej tradicii medzi slovenskými evanjelikmi, ktorí z nej čerpali posilu v ich nacionalizmu a evanjelizmu. Podľa tejto tradície husiti a jiskrovci rozšířili medzi slov. ľudom husitské učenie, previedli rozsiahlú kolonizáciu a tým pripravili pôdu pre reformáciu, ktorá v tomto osvetlení priamo súvisela s náboženským hnutím XV. storočia. Kritické shodnotenie tejto tradície si vytýka autor za úkol prvej čiastky svojej práce (str. 7—59). Tu dôkladným rozboíom zachovalých dát pramenných odníma podklad dosiaľ vžitému nározru o priamom vplyve husitov na slov. reformáciu: kostoly, ktoré sú považované za husitské, vznikly buď ešte pred príchodom husitov, alebo až v dobe pohusitskej, nič nenasvedčuje podľa Varsíka tomu, že by husiti boli vo väčšom rozsahu prevádzali kolonizáciu, ba aj o rozšírení husitských nauk je len málo zpráv a ceľkové pomery po skončeni Jiskrovej vlády na území dnešného Slovenska vylučujú, že by sa prívrženci husitizmu boli udržali až do reformácie. To ovšem nemá znamenať, že by vplyv českých pomerov na uhorské — i v dobe predhusitskej značný! —i bol ustal. Naopak aj po kritickej revízii doterajších názorov zostáva nepochybným, že husiti a jiskrovci pôsobili mocne na vývoj hospodárskych, sociálnych a kulturných pomerov slovenských, hoci náboženský vplyv husitských výprav bol malý a nebol trvalý.
V druhej čiasti svojej štúdie (str. 61—203) líčí autor počiatky reformácie na Slovensku. Tu je zaujímavé zistenie — potvrdzujúce autorovu tézu z I. čiasti, — že v krajoch, ktoré tradícia označuje za husitské, šíri sa reformácia dokonca neskoršie, ako v nemeckých banských mestách a obchodných strediskách, kde sa Lutherovo učenie dostalo priamo z Nemecka a že na vonkov sa reformácia dostáva len postupným šírením z miest. Na západnom Slovensku už v prvej polovici XVI. st. prispievajú k šíreniu reformácie českí duchovní, ale aj slovenskí protestanti chodia na teologické učenie do Čiech a mnohí tam dokonca zostávajú aj na trhalo. To značne prispieva k rozvoju čulých stykov kulturných i keď po stránke dogmatickej prevažuje vplyv ortodoxného luteranizmu prichádzajúceho z Nemecka. Ceľkový priebeh reformácie na Slovensku bol — ako tomu nasvedčujú početné, autorom uvádzané doklady — kludný. V mnohých kostoloch sa odbavovaly bohoslužby pre katolíkov i evanjelikov. Ba dokonca aj obrady liturgické (omše) zostávaly dlho nezmenené. Mnohí ev. kňazi používali prevzaté bohoslužobné rúcha a v nie jednom ev. kostole ponechali kat. výzdoby, menovite oltáre. Táto nejednotnost je vysvetliteľná počiatočnou roztrieštenosťou organizačnou. Vnútornú konsolidáciu a upevnenie prináša až synoda žilinská r. 1610 ktorou autor končí svoju hodnotnú prácu, ktorá prináša nové osvetlenie kusu slovenskej historie nie len po stránke vývoja pomerov náboženských, ale aj otázok hospodářských a kulturných. Knappek.