Prof. Cyril Čechrák: Teorie prosperity.

Studie o rozvojových předpokladech životní míry. (Nákladom právnickej fakulty Komenského univerzity v Bratislave 1932, str. 156, cena 45 Kč.) — Kniha vyrástla z osobných skúseností autora pri zájazde do U. S. A. Je obsahové vytknutým rozdieľom medzi hospodárstvom a hospodárením v U. S. A. a v Europe (nie je opomenutý ani sovietský experiment). Aby sme sa u nás mohli dobre vyznať v nynějších biednych hospodárskych a sociálnych skutočnostiach —· o ich príčinách, priebehu, následkoch a liečebných prostriedkoch — musíme siahnuť po spisoch prof. Čechráka (Nezaměstnanost, Hospodářské konjuktúry a terajšej Teorii Prosperity). Kniha má 6 kapitol. Rozpadá sa na 2 časti: I. časť má 1. až 5. kap. II. časť 6. kap. — I. časť: 1. jedná o životnej miere, ktorá je vyjadrením všetkých existujúcich podmienok životných, je v nich pevne zakotvená a môže sa meniť len za predpokladu zmeny v týchto podmienkach. Obsahuje: a) splnenie potrieb nezbytných: existenčné minimum, dolný bod životnej miery; b) súhrn spotrebných možností, ktoré за vyplatí dosiahnuť; horný bod; je to dynamická predstava životného štandardu; c) pojem zo stanoviska statického: štatistické šetrenia o životnej miere: rodinné účty a budžety. Šetrenie ukazuje podobné typy potrieb: u onakých alebo podobných stavov alebo povolaní. Životná miera je institucionálna: masová, hromadná, určitá, málo reagibilná, tažko zmeniteľná, kecľ je kultúrneho charakteru (tradícia zvyklosti — prevláda v Europe). Je dynamická: menlivá, rázu hospodářského, kde náleží priorita momentu dôchodovému, podliehajúcemu vlneniu konjunkturálnemu. Tu je inštitucionálny arrivizmus: napodobovanie životnej miery iných. Je v U. S. A.
2. jedná o dôchodoch, ktorých reálna kúpna sila určuje v peňažnom hospodárstve životní mieru. Rozoznáva dôchody podľa prevládajúcich foriem hospodárenia: a) Európskeho: inštitucionálneho, b) U. S. A. a tiež sovietskeho: racionalistického, α) dôchody produktívne; ß) spotrebné; γ) regulatívne.
a) Insťitucionalismus Europský; α) dôchody produktívne určujúce politické prostriedky dľa napomanania rentability. Ako: 1. sniženie režie; 2. služba úroková, racionalizácia, dopravné, mzdy, dane a p.; 3. kartely a clá. Zasahuje sem verejná moc. Kompromis je reguláciou. Má charakter skusný.
ß) dôchody spotrebné: mzdy určované sú zákonom cenovým, modifikovaným reakciami zamestnancov a zamestnávateľov. Odborové organisácie, poneváč vyjednávajú so zamestnávateľmi dokazuju princip cenový. Politiku tu prevádzajú vrstvy odberajúce dôchod spotrebný. Konflikt, plynúci z rôznych záujmov zamesnancov a zamestnávateľov, monotonnosti a neradostnosti práce, z boja o zvýšenie práv námedzného robotníctva, sú za udržania daného stavu odstrániteľné: slušným platom, istotou zamestnania a samosprávou práce.
γ) regulatívne dôchody: u produktívnych a spotrebných rozhoduje zákon cenový. Tieto sú rázu mocenského, fiškálneho a nie hospodárskeho.
b) Racionalizmus U. S. A.: nevládne tu tradícia, konzervatizm výrobný; prevláda: vedecké riadenie práce, plánovanie, kontrola, odstraňovanie ztrát, veľký obrat, štúdia personálna, mechanizácia a mašinizácia a, novatérsky charakter podnikateľa (týchto vlastností postrádá v značnej miere Europa).
α) dôchod podnikateľský: rozhodujú haussovné momenty: vysoká hladina cenová a mzdová a baissovné: vysoká technická proproduktivita hospodárstva.
ß) dôchod spotrebiteľský: cenová hladina rozhoduje o mzdách. Mzdovú politiku prevádzajú podnikatelia, ktorý si chcejú mzdovou kúpnou silou zabezpečiť ďalšiu výrobu. Mzdy stúply následkom vzostupu produktivity.
γ) dôchod regulatívny: taktiež neplánovitý ako inštitucionálny. Chybí tu forma dodatočných dôchodov: sociálne poistenie. Dnešná kriza v tomto ohľade sblíží U. S. A. s Europou.
3. jedná o kolobehu hospodárskom: hladký kolobeh hospodársky — tableau économique — spočíva v zdravom pomere medzi akumulačnými (produktívnymi), spotrebnými a regulatívnymi dochodami. U regulatívnych dôchodov: daní, poplatkov je želateľný dynamicky rozpočet. Vzostupu a stabilite životnej miery prekážajú dôchodové nerovnosti hromadné. Stúpajúcou solidaritou vzrastá zásah verejných sväzkov do hospodárskeho kolobehu v podobe tvorby ódvodzených a hlavne dodatočných dôchodov. K tomuto prihliada hlavne Europa a vykonala ohľadom hladkého kolobehu menej než Amerika, ktorá naň reaguje priamo a kde hospodársky kolobeh je problémom obchodnej politiky podnikateľskej. Stupňuje spotrebu obchodom a nie sociálnou politikou ako Europa.
II. časť (6. kap.) ide o politiku zaručenia stávajúceho a zvýšenie životného standardu. Zaručiť stávajúci standard a uniknúť z údobia deprosperitv snaží sa politika krizová. Pre dôchod produktivný je žeľateľný dynamický rozpočet cez vzrastajúce výdaje na nezamestnaných. Čakať na ozdravovacie akcie svetové by viedlo k desillusii. Pomohly by dlhodobé pôžičky. — Pri dôchodoch spotrebných nutno obstarať príjem nezamestnaným: zkrátením pracovnej doby, predľženie školnej dochádzky, zkrátenie pracovného veku, včasnejšie penziovanie. U regulatívneho dôchodu ide o dynamický rozpočet.
K zvýšeniu a zamedzeniu sníženiu životného standardu slúži politika konjukturálna. U dôchodov produktívnych rozhoduje stabilizácia cenová, ktorú možno previesť zvlášť u zemí bohatých na zlato: reguláciou úverovou. Ďalej: regulácia rezierv pracovných, politika colná, kartely a syndikáty. U dôchodov spotrebných ide o stabilizáciu dòchodov a ich vzostup, ktorý možný skôr v racionalistickej; sústave, ale je nestály, kým inštitucionálnej je nízky, ale stály. U dochodu regulatívneho ide o vytvorenie rozpočtových rezerv. Ide o hospodarskú a nie politickú prezieravosť. Plánovitosť je nutná, čo však neznamená strnulosť, stacionárnosť hospodárstva, ale pomezní stabilitu pn veškerej dynamike. — Čo sa týče sovietskeho experimentu; vykazuje nízky životný standard a produktivitu pri hladkom hosp. kolobehu. Vyhovuje generácii pohodlnej s nízkym životným standardom. Čo by viedlo k úpadku národa, ak by nenašla uspokojenia, v inej kultúrnej tvorbe.
Prosperita ako snaha po hospodárskom blahobyte je dnes vtieravá. Popis prítomnosti je vyčerpávajúci. Liečebné prostriedky majú zrenie viacej k budúcnosti, ktorú by regulovala politika konjunkturálna.
Briška.

Citace:

Emanuel Chalupný: Politické soustavy v Československu 1918—1932.. Všehrd. List československých právníků. Praha: Spolek českých právníků „Všehrd“; Český akademický spolek „Právník“, 1933, svazek/ročník 14, číslo/sešit 5, s. 205-205.