Čís. 16889.

Smluva o sprostredkovanie terminových obchodov obilím a mlýnskými výrobkami na plodinovej burze hoci cudzozemskej, uzavrená na Slovensku, je právne neúčinná. Komitent, ktorý takúto smluvu uzavrel, môže podľa odst. 2 § 19 zák. č. 69/1922 Sb. z. a n. (žalobou u riadneho tuzemského súdu, i keď bolo pre nároky zo smluvy vymienené rozhodovanie rozhodčieho súdu cudzozemskej burzy) zpät požadovať od sprostredkovateľa to, čo mu dal ako zábezpeku na krytie prípadných strát z terminových obchodov, a sprostredkovateľ nemôže započítacou námietkou úspešně uplatňovať nárok z titulu provízie za sprostredkovania a hotových výdavkov.
(Rozh. z 11. marca 1938, Rv III 419/37.)
Žalobník poveril žalovaného obchodníka so sídlom na Slovensku písomnou smluvou z r. 1934, aby pre neho ako jeho zástupca uzavieral na plodinovej burze v Budapešti termínové obchody obilím a mlýnskými výrobkami. Žalobník vyplatil žalovanému 14 000 Kč ako zábezpeku na krytie prípadných strát z týchto obchodov. V poverovacej smluve bolo pre nároky zo smluvy vymienené rozhodovanie rozhodčieho súdu budapeštianskej plodinovej burzy. — Proti žalobe o vrátenie 14 000 Kč s prísl. namietal žalovaný prekážku sporu podľa bodov 3 a 4 § 180 Osp. a vo věci samej uplatňoval kompenzando 2.011.10 pengö z titulu provizie a hotových výdavkov.
Súd prvej stolice sporu prekážajúcu námietku — zvláštnym, avšak stranám nedoručeným usnesením — zamietol z dôvodu, že rozhodnutie rozhodčieho súdu budapeštianskej plodinovej burzy nie je exekučným titulom v Československej republike (protokol o doložkách o rozhodčom súdnictve č. 191/1931 Sb. z. a n. nevztahuje sa na Maďarsko) a že preto je prorogácia tohoto súdu pre tuzemsko bezúčinná; vo veci samej rozsudkom žalobe vyhovel v podstate preto, lebo termínové obchody obilím a mlýnskými výrobkami sú podľa práva platného na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi zakázané a neplatné, aj keď boly ujednané pre cudzozemsko, a komisionár nemôže vyvodzovať nároky z takej úmluvy. Odvolací súd pokládal odôvodnenie usnesenia o sporu prekážajúcej námietke za súčiastku rozsudku, rekurz spojený s odvolaním prijal ako zavčas podaný a rozhodnutie súdu prvej stolice potvrdil. Z dôvodov: Je sice pravda, že nie je žiadnou normou zakázané, aby strany v tuzemsku bývajúce uzavrely smluvu o výlučnej príslušnosti rozhodčieho súdu niektorej cudzozemskej burzy, hoci aj výrok jeho na území Československej republiky nie je vykonateľný; odvolací súd však s. poukazem na ustanovenie § 19, odst. 2 zák. č. 69/1922 Sb. z. a n. o plodinovej burze v Bratislave a o zákaze termínových obchodov s obilím a mlynskými výrobkami na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, podľa ktorého právna neúčinnosť týká sa tiež poskytnutej zábezpeky, pokládá za neúčinnú úmluvu o rozhodčom súde cudzozemskej burzy, lebo Československý súd nemôže odopreť právnu ochranu opierajúcu sa o túto normu. Nárok na vrátenie zábezpeky je vzhľadom na citovanú normu po práve a bolo treba rozsudok súdu prvej stolice po doplnení jeho dôvodov citovaným § 19 zák. č. 69/1922 Sb. z. a n. potvrdiť. Pokiaiľ žalovaný uplatňoval kompenzačnú pohľadávku z titulu provízie a hotových výdavkov, nemožno túto pohľadávku uplatňovať před tuzemskými súdmi, ako to Najvyšší súd vyslovil v rozhodnutí Úr. sb. č. 1129.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť zamietol.
Dôvody:
Dovolaciu žiadosť bolo treba zamietnuť, lebo Najvyšší súd nespoznal zákonného dôvodu, aby rozsudok odvolacieho súdu bol zmenený alebo rozviazaný.
Ustanovenia § 19 zák. č. 69/1022 Sb. z. a n. vzťahujú sa aj na sprostredkovanie v § 18 cit. zák. uvedených termínových obchodov, takže žalobník vzhľadom na to, že žalovaný dostal poverenie v B. (na Slovensku), môže požadovať vrátenie toho, čo dal žalovanému pred uzavrením termínových obchodov.

Citace:

č. 16889. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1939, svazek/ročník 20, s. 660-661.