Čís. 17157.

Odporovacia žaloba je žalobou o plnenie a nie žalobou určovacou.
Odporovacia žaloba veriteľa skráteného tým, že dlžník svoju pohľadávku cedoval, má smerovať proti cesionárovi na vydanie sumy pohľadávky, ak mu už bola zaplatená. žaloba, ktorou sa skrátený veriteľ domáhá v takomto prípade letí toho, aby bola vyrieknutá bezúčinnosť cesie voči nemu a cesionár zaviazaný trpeť, aby sa z cedovanej pohľadávky uspokojil bez zreteľa na cesiu, je púhou určovacou žalobou.1
(Rozh. zo 14. októbra 1938, Rv III 227/38.)
Najvyšší súd na dovolaciu žiadosť žalovanej strany rozsudek odvolacieho sudu s účinkom aj na rozsudok súdu prvej stolice zmenil a odporovaciu žalobu zamietol.
Dôvody:
Podľa § 13 odp. por. (zák. č. 64/1931-III Sb. z. a n.) treba v odporovacej žalobe udať, v akom rozsahu a akým spôsobom má žalovaný pre uspokojenie veriteľa niečo plniť alebo trpeť.
Podľa odst. 1 § 14 odp. por. čo odporovateľným konáním ušlo z majetku dlžníka alebo čo z nebo bolo scudzené, pripadne čoho sa dlžník zriekol, môže veriteľ pre sebe požadovať pokiaľ, pokiaľ je toho treba na jeho uspokojenie, a ak to nie je možné, má byť daná náhrada.
Podľa toho odporovacia žaloba nemôže byť určovacou žalobou, ale musí smerovať na plnenie podľa uvedených zákonných ustanovení:
Snížený žalobný petit znie tak, že sa žiada, aby právny úkon, ktorým Ludovít U. — dlžník — postúpil svoje exekúcii podliehajúce služebné platy od firmy D. žalovanej strane, bol vyhlásený voči žalujúcej strane za bezúčinný a žalovaná strana zaviazaná trpeť, aby sa žalujúca strana uspokojila z týchto služebných platov pre svoju pohľadávku voči Ludovítovi U. po výšku 13000 Kč istiny a prisl.
Pretože podľa § 13 odp. por. žalovaný musí niečo plniť alebo trpeť pre uspokojenie veriteľa, je zrejmé, že uspokojenie veriteľa nemožno ponechať na zvláštny spor, ale musí byť aj táto otázka riešená v odporovacom spore, lebo ináč by zostala len žaloba o určenie zaviazanosti žalovaného uspokojiť veriteľa, čo však v odporovacom sporé nie je prípustné.
Žalobná žiadosť tak, ako je predložená, smeruj e na uspokojenie žalujúcej strany len potiaľ, pokiaľ sa v nej žiada, aby žalovaná strana trpela, aby sa žalujúca strana uspokojila z platu dlžníka podliehajúceho exekúcii; bez ohľadu na cesiu, ktorej žalujúca strana odporuje. Toto uspokojenie žalujúcej strany žalobnej žiadostí môže sa vztahovať len na tie sumy platu dlžníka, ktoré žalovanej strane v dôsledku cesie ešte neboly vydané.
Preto by žaloba smerujúca na trpenie mohla obstáť v prípade pravdivosti žalobných tvrdení iba dotyčné tých platových mesačných sum, ktoré žalovanej strane ešte neboly vydané, a to len do tej výšky, ktorá podľa číselnosti platu dlžníka podliehala exekúcii. Ale aj čo do súm žalovanou stranu podľa výkazu r. č. 10 po podaní žaloby prijatých pominul sa účel odporovacej žaloby v znení jej petitu, t. j. čo do sum žalovanou stranou dná 1. októbra a 1. novembra 1936 prijatých, lebo čo do týchto by bol rozsudok nevykonatelný a podľa spomenutého výkazu žalovaná strana viac splátok nedostala, lebo ako z predloženej nezaprenej listiny ide najavo, služebný pomer exekuta zanikol.
Preto podľa §§ 13 a 14 odp. por. mala žaloba smerovať na vydanie platových súm dlžníka podliehajúcich exekúcii a žalovanou stranou v dôsledku odporovateľnej cesie prijatých, pokiaľ je toto plnenie potrebné na uspokojenie žalujúcej strany pre jej vykonateľnú pohľadávku a žaloba mala takto byť podaná už pôvodne dotyčné súm; žalovanou stranou do podania žaloby prijatých a exekúcii podliehajúcich a dotyčne súm podľa výkazu r. č. 10 žalovanou stranou po podaní žaloby prijatých a exekúcii podliehajúcich mala byť žalobná žiadosť modifikovaná (§ 188 Osp.) na uspokojenie vydáním aj týchto súm, číselne určených.
Ak je pravda, že odporovateľnou cesiou bola odňatá z majetku dlžníka podľa výkazu r. č. 10 suma 10800 Kč, ktorá by bola mohla slúžiť k uspokojeniu žalobníka, ak by nebolo odporovateľnej ceste, mala žalujúca strana podľa §§ 13 a 14 odp. por. žiadať pre seba.
Bez toho však zostal by vynesený rozsudok — ako to sama žalujúca strana uznává vo svojej odpovedi — rozsudkom, ktorý podľa jej slov prejudikuje platebnej zaviazanosti žalovanej strany na základe pravoplatného rozsudku nového sporu, ktorý bude započatý, keby žalována strana neplnila, resp. keby námi zapríčinenú škodu nenahradila.«
To znamená, že v odporovacom spore se žiada vynesenie rozsudku určujúceho záväzok žalovanej strany na plnenie pre druhý spor, ktorý má byť započatý, alebo na zaplatenie odškodného, ktoré by sa málo zistiť v inom spore.
Toto však nie je, ani nemôže byť účelom a predmetom sporu podľa odporovacieho poriadku, lebo ten musí smerovať na uspokojenie žalujúcej strany a nie na určenie zavaznosti na plnenie, ktoré by málo byť požadované ešte v inom nezapočatom spore.
Pretože pri tomto stave veci nebola prednesená žalobná žiadosť, ktorá by zodpovedela ustanoveniam odporovacieho poriadku do zakončenia ústneho pojednávania pred odvolacím súdom a rozsudok odvolacieho súdu je vo svojom znení nevykonateľný, neslúži na uspokojenie žalujúcej strany a zostal by v podstate len určovacím rozsudkom pre druhý spor, bolo treba zmeniť rozsudky súdov nižších stolíc a žalobu zamietnuť bez skúmania toho, či Sú tu podmienky odporovateľnosti uvedené v žalobe.

Porov.: Úr. sb. č. 2650.

Citace:

č. 17157. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1939, svazek/ročník 20, s. 1233-1235.