Čís. 17161.

Pojem »dôverného« sdelenia podľa odst. 3 § 10 zákona proti nekalej súťaži č. 111/1927 Sb. z. a n.
(Rozh. z 29. októbra 1938, Rv III 504/38.)
Žalobník predniesol v žalobe, že je v meste Ž. zástupcom automobilovej továrne »P.«; dňa 20. apríla 1036 predal osobný automobil Rajmundovi A. a jeho manželke Alžbete A. v K., ktorých pri predaji uistil. že voz je skoro úplne nový; voz mal byť dodaný do 8 dní. — Dňa 21. apríla 1936 prišiel k Rajmundovi A. prvý žalovaný, ktorý je v meste Z. zástupcom automobilovej továrne »T.« a už viac ráz sa snažil predaľ mu automobil, a keď počul od Rajmunda A., že kúpil od žalobníka voz, povedal mu, že dotyčný voz nie je úplné nový, a sľúbil mu, že obstará o voze informáciu od II. žalovaného, ktorý je v meste Ž. zástupcom automobilovej továrne »T.«. Dňa 22. apríla 1936 telefonicky sdelil Rajmundovi A., že pódia sdelenia II. žalovaného ide o voz, ktorý bol už niekoľko týždňov v provoze, sľúbil, že mu o tom predloží aj list II. žalovaného, a nahováral ho, aby na tomto základe kúpu voza stornoval. — Dňa 28. apríla 1936 predložil sľúbený list II. žalovaného Alžbete A. a nahováral ju, aby odišla za manželom, ktorý šiel pre voz do Ž., a zabránila prevzatiu voza. Rajmund A. však toho dňa voz prevzal. — Žalobou domáhal sa žalobník rozsudkového výroku, že žalovaní povinní sú zdržať sa klamania a odlákavania žalobníkových zákazníkov a povinní sú zaplatiť mu; solidárné náhradu za utrpené príkorie. — II. žalovaný, o ktorého v tejto súvislosti jedine ide, bránil sa proti žalobe tým, že ho I. žalovaný dňa 27. apríla 1936 telefonicky vyvdá, aby mu sdelil všetko, čo vie o automobile žalobníka značky »P.«, a II. žalovaný mu sdelil a v liste z toho istého dňa aj písomne potvrdil, že videl žalobníka týmto autobilom chodiť už 2 možno 3. týždne; išlo tedy o dôverné sdelenie udelené bezplatné a nebolo vedome nepravdivé, tak že žaloba je podľa odst. 3 § 10 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n. neopodstatnená.
Súd prvej stolice žalobu zamietol. Odvolací súd jeho rozsudok potvrdil. Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu rozviazal a uložil mu ďalšie pojednávanie a nové rozhodnutie. Rozvazovacie usnesenie Najvyššieho súdu uverejnené je v tejto sbierke pod č. 3508 (č. 16445 Sb. n. s.). Odvolací súd po novom prejednaní veci rozsudok súdu prvej stolice dotyčné II. žalovaného potvrdil. V dôvodoch vyslovil, že si osvojuje skutkový stav zistený súdom prvej stolice, z ktorého sa tu uvádza toto: Podľa svedeckej výpovedi Gustava B. je dokázané, že svedok dňa 16. apríla 1936 prevzal podľa pripojeného dodacieho listu v tovární P. osobný automobil hrachovo-zelenej farby, o ktorý tu ide, a zaviezol ho do Ž., kde prišiel 17. apríla 1936 pozde večer a voz zatvoril do garáže. Dňa 20. apríla 1936 žalobník odcestoval na tomto voze do K., odkiaľ sa vrátil pozde večer domov, a sdelil svedkovi, že voz je predaný Rajmundovi A. Voz bol dňa 19. apríla 1936 v Ž. asi ½ hodiny vystavený pri parku pre záujemcov na ukážku a bol označený ako predvádzací voz. Podlá listu z 27. apríla 1936 II. žalovaný napísal I. žalovanému, že na jeho telefonický dotaz mu potvrdzuje, že skutočne videl žalobníka chodiť vozom »P.« hrachovo-zelenej farby, a to asi pred 2 možno 3 týždňami a že tento voz stál raz aj pred kaviarňou A. — Výpoveďou II. žalovaného je dokázané, že ho I. žalovaný dňa 27. apríla 1936 dopoludnia telefonicky zavolal a dotazoval sa ho, či videl žalobníka chodiť sporným vozom, na čo mu od(povedal, že videl žalobníka na ňom asi po dobu 2—3 týždňov a že nevie, Či je to predvádzací, alebo nový skladový voz. Pri tom sa II. žalovaný I. žalovaného nespýtal, m čo potrebuje informáciu. — Odvolací súd čo do bezzákladnosti zdržovacej žaloby proti II. žalovanému uviedol v dôvodoch svojho rozsudku toto: Nemožno tvrdiť, že by informácia, ktorú dal II. žalovaný I. žalovanému) na jeho žiadosť bezplatné, bola vedome nepravdivá. II. žalovaný mohol v dobe od 17. do 27. apríla 1936, keď napísal informačný list I. žalovanému, automobil skutočne už viac ráz vidieť, keďže auto po príchode z továrne bolo dňa 19. apríla 1936 v parku vystavené, konalo cestu do K. a podľa výpovedi svedka Gustava B. nie je vylúčené, že medzi 20.—27. aprílom 1936 konalo aj iné cesty. Ak tedy II. žalovaný v liste zo dňa 27. apríla 1936 uviedol, že videi auto asi pred 2 možno 3 týždňami, jde o toliko vysvetliteľný omyl; že by bol podal vedome nepravdivú informáciu, nebolo dokázané. Takto však zdržovacia žaloba nie je podľa odst. 1 § 10 zák. č. 111/1927 oprávnená.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť žalobníka zamietol.
Dôvody:
Pojem »dôverného« sdelenia, určený v odst. 3 § 10 zákona proti nekalej súťaži záleží v tom, že údaj o podnikových pomeroch učinil niekto súd o to zvlášť inou osobou požiadaný a že sdelenie bolo určené len pre dotazateľa, nie tedy pre verejnosť, či už na túto povahu, sdelenia bola druhá osoba výslovné upozornená, alebo dôvernosť vyplývala z povahy veci samej. Kto si sdelenie vyžiadal, je podľa zákona ľahostajné, môže to byť súťažiteľ, zákazník alebo vôbec ten, kto chce s podnikateľom, ktorého sa týká sdelenie, vstúpiť do smluvného pomeru (porovnej Skála: Nekalá soutěž, str. 141).
Na tomto základe a podľa formálne bezvadné zisteného stavu veci ako došlo k vydaniu listu II. žalovaného zo dňa 27. apríla 1936, odvolací súd správne vylúčil zodpovednosť tohoto žalovaného, keďže nemal za dokázané, že informácia tam obsiahnutá bola vedome nepravdivá.
Preto sú v rozpore so zákonmi vývody dovolania, pokiaľ dovodzujú, že táto informácia nezodpovedala presne zisteným skutočnostiam a že II. žalovaný mal ju v celom obsahu dokázať cieľom svojho exkulpovania.
Pretože Najvyšší súd ani ináč nespoznal zákonného dôvodu, aby rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej čiastke zmenil alebo rozviazal, bolo treba dovolaciu žiadosť. zamietnuť ako neopodstatnenú.

Citace:

č. 17161. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1939, svazek/ročník 20, s. 1243-1245.