Čís. 17122.Záložné právo na poistenú hnuteľnosť nevzťahuje sa aj na poistnú sumu. Záložný veriteľ môže sa uspokojiť z náhradovej pohľadávky proti poistiteľovi len v prípade, že ju zabavil, a v poradí jej zabavenia.(Rozh. z 15. semptembra 1938, R IV 283/38.)Exekventom Jozefom U. zabavená a uschovaná (poistená) úroda exekúta zhorela. Nárok exekúta na poistnú sumu zabavili exekventi A. a B. v poradí za nimi a exekvent Jozef U. Poistiteľ složil poistnú sumu do súdneho depozitu. Súd prvej stolice pri rozvrhu poistnej sumy vradil pohľadávky exekventov v poradí zabavenia a exekvent Josef U. vyšiel so svojou pohľadávkou na prázdno. Rekurzný súd zmenil usnesenie súdu prvej stolice a vradil pohľadávku exekventa Jozefa U. pred pohľadávkami exekvenetov A. a B.Najvyšší súd zmenil usnesenie rekurzného súdu a obnovil usnesenie súdu prvej stolice.Z dôvodov:§ 66 zák. čl. LX:1881 bol ustanovením bodu 16 čl. V zák. č. 23/1928 Sb. z. a n. zrušený, a tak stratilo platnosť aj ustanovenie odst. 3 tohoto §.Stanovisko rekuzného súdu, že v prípade skazy veci (hnuteľnosti), »ktorá bola zatažená záložným právom, nezaniká záložné právo, ale len prejde s rozsahom, aký málo v čase zničenia, na sumu, ktorá majiteľovi veci náleží z titulu odškodného z poistnej smluvy«, v dôsledku ktorého vypovedal, že pohľadávka Jozefa U. (ktorý mal na zhorenú sobranú úrodu záložné právo) má »výhodnejšie poradie« (správne nárok na prednostné uspokojenie) nemá opory v zákone.Záložné právo, ktoré viazne na hnuteľnosti, nevzťahuje sa ipso iure na poistnú sumu, a táto ako peňažitá pohľadávka proti poisťovni môže byť veriteľmi zabavená (porov. rozh. Sb. n. s. č. 11698). Ustanovenie bodu 2 § 41 čl. VI. zák. č. 23/1928 Sb. z. a n. je výnimečnými predpisom u nehnuteľností, ktoré však nemožno obdobné rozšíriť na hnuteľné veci.Pretože však podľa nesporného zistenia súdu prvej stolice náhradovú pohľadávku exekúta proti poistiteľovi exekventi A. a B. zabavili skôr, než exekvent Jozefa U., bolo treba zmeniť napadnuté usnesenie a obnovit usnesenie súdu prvej stolice.