Čís. 17158.

Doručenie platebnej zápovedi proti štátu ako poddlžníkovi inému než poukazujúcemu úradu nemá účinku zabavenia pohľadávky.
(Rozh. z 20. októbra 1938, Rv III 1002/37.)
Vojtech H. mal proti štátu pohľadávku titulom odškodného za vyvlastnené pozemky. Žalobníci žiadali o exekučne zabavenie tejto pohľadávky; vydaná platebná zápoveď bola na ich žiadosť doručená krajinskému úradu v Bratislave. Po prikázaní pohľadávky k vybraniu žalobníci domáhali sa na štáte jej zaplatenia. Žalovaný štát namietal proti proti žalobe najma, že k platnému zabaveniu pohľadávky vôbec nedošlo, lebo zápoveď nebola doručená poukazujúcemu úradu, totiž ministerstvu verejných práč v Prahe, ktoré medzitým už sumu pohľadávky složilo pre Vojtecha H. U Z.
Oba nižšie súdy žalobu zamietly. Najvyšší súd dovolaciu žiadosť žalobníka zamietol.
Z dôvodov:
Pri exekúcií na pohľadávku, ktorú má dlžník proti štátu, je táto pohľadávka určená nielen osobou veriteľa (exkúta), dôvodom svojho vzniku atď., ale podľa § 46 čl. VI. ex. nov. (č. 23/1928 Sb. z. a n.) zároveň aj pomerom k t. zv. poukazujúcemu úradu, že tu totiž všeobecná relácia k štátu nahradená je konkrétnou reláciou k určitému poukazujúcemu úradu tak, že zabavenie pohľadávky — ktoré podľa § 59 čl. VI. cit. ex. nov. je práve aj súčiastkou právneho základu žalobného nároku exékventovho v poddlžnickom spore — je podmienené doručením platebnej zápovedi poukazujúcemu úradu, t. j. skutočnému poukazujúcemu úradu. Je to pochopiteľné, lebo ináč by sa pohľadávka proti štátu ani nedala bezpečne zachytiť a nastal by vôbec stav právne nemožný. Vec má sa tu tak, akoby priamo sám úrad, ktorému sa platebná zápoveď ako poukazujúcemu doručí, bol poddlžníkom a nie už vo všeobecnosti štát. Ak tento úrad nie je poukazujúcim úradom a exekút nemá tedy u neho zabavovanej pohľadávky, nemôže ju formálnym zabaveními a prikázaním získať ani exekvent, a to nielen proti uvedenému úradu, ale ani proti štátu. Nejde tu o otázku platnosti týchto exekučných úkonov, ale o otázku ich úspešnosti. Je preto v súdenom poddlžníckom spore spomenutá námietka žalovanej strany práve naopak pre spor rozhodná, ako to v podstate správné spoznal súd prvej stolice. Nakoľko tedy podľa smerodajného skutkového stavu bola sporná pohľadávka exekúta Vojtecha H. proti žalovanému Čsl. štátu zabavená doručeními platebnej zápovedi krajinskému úradu v Bratislave, ktorý nebol poukazujúcim úradom, nemôže mať poddlžnicka žaloba úspechu, lebo takto zabavená pohľadávka, t. j. pohľadávka exekúta Vojtecha H. u krajinského úradu v Bratislave proste neexistovala a neexistuje a je bez významu, či tento exekút mal proti žalovanému štátu pohľadávku a jaké opatrenie dotyčné nej učinil skutočný poukazujúci úrad, ministerstvo verejných práč v Prahe, o zabavení nielen riadnym spôsobom, ale vôbec neuvedomené.
Napadnuté rozhodnutie je tedy z uvedených dôvodov správné a bolo treba bezzákladnú dovolaciu žiadosť zamietnuť.

Citace:

č. 17158. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1939, svazek/ročník 20, s. 1236-1237.