Čís. 4927.

Svojvoľné pozmenenie obsahu duplikátu nákladného listu, vydaného železnicou, je zločinom padelania verejnej listiny podľa § 391 tr. zák.
(Rozh. zo dna 20. februára 1934, Zm IV 478/33.)
Najvyšší súd preskúmal trestnú vec proti V. E. obžalovanému zo zločinov falšovania súkromých listin, a na základe verejného pojednávania následkom zmätočnej sťažnosti obžalovaného vyniesol tento rozsudok: Zmätočná sťažnosť sa zamieta. Z dôvodu zmätočnosti označeného v bode 1 b) § 385 tr. p. z úradnej moci zrušujú sa rozsudky oboch súdov nižších stolíc, nakoľko čin obžalovaného bol kvalifikovaný zločinom padelánia súkromnej listiny podľa §§ 401 a 403 bod 3 tr. zák. — a tento čin sa kvalifikuje zločinom falšovania verejnej listiny podľa § 391 tr. zák. Z dôvodov:
Proti rozsudku vrchného sudu podal obžalovaný zmätočnú sťažnosť — zrejme v smysle bodu 1 a) § 385 tr. p. — z toho dôvodu, že jeho čin nie je trestný, lebo z něho nenastala ani nemohla nastať nijaká právna ujma. Podľa zistených skutočnosti obžalovaný podal dňa 19. októbra 1928 1 vagon hlávkovej kapusty u staničného úřadu československých štátnych železnic v B. do O. V nákladnom liste a v jeho duplikáte pri podáni tovaru bol označený ako odosielateľ a prijemca sám obžalovaný. Tovar bol však určený pre J. S. z H., ktorý mal akreditiv u Úvernej banky v Č. Podmienka toho, aby hodnota odoslaného tovaru mohla byť z akreditivu obžalovanému vyplatená, bola, aby bol předložený banke duplikát nákladného listu znejúceho na měno J. S. ako adressáta. Obžalovaný žiadal sice od menovaného, aby svoj akreditiv u banky pozměnil v tom smysle, aby aj nákladné listy znejúce na měno obžalovaného boly bankou honorované. Avšak ešte před tým, než by bol J. S. vyhověl tejto žiadosti, obžalovaný bez povolenia železničnej správy a J. S. pozmenil obsah železnicou vydaného duplikátu nákladného listu tým spôsobom, že svoje měno vyradiroval a napísal na jeho miesto meno J. S., a potom 25. októbra 1928 předložil duplikát Úvernej banke v Č.; bankou bolo obžalovanému vyplatené na základe falšovaného duplikátu 6162 Kč 50 h na ťarchu účtu J. S., — ktorý tým, ako sám udává, neutrpěl materiálnej škody. Obžalovaný ešte před odovzdaním duplikátu banke oznámil v dopise zo dna 20. októbra 1928 S-ovi, že duplikát korrigoval, a v dopise zo dňa 25. decembra 1928 mu sdělil, že tak učinil preto, že mal obavy, že pri prevzatí tovaru budú mu eventuálně robené bezzákladné námietky alebo iné ťažkosti, a že by tak mohol snáď prísť aj o svoje peniaze.
Súdy nižšich stolíc kvalifikovaly čin obžalovaného, že samovoľne korrigoval duplikát nákladného listu a použil ho ku vyzdvihnutiu peňazí, zločinom padelania súkromnej listiny podľa §§ 401 a 403 č. 3 tr. zák., lebo považovaly duplikát nákladného listu za súkromnú listinu. Tento názor súdov nižšich stolic je však mylný. Podľa stálej praxi najvyššieho súdu listina vydaná štátnym železničným úradníkom v jeho úradnej posobnosti o zasielateľskom obchode, uzavretom štátnymi železnicami, je verejnou listinou. Takou listinou je tedy aj duplikát nákladného listu vyhotovený železničnou výpravňou zbožia v smysle § 5 čl. 53 železničného prepravného poriadku, vydaného vládnym nariadenim zo dňa 17. júla 1928 č. 144 Sb. z. a n., — lebo týmto duplikátem železničný úrad potvrdzuje prijatie tovaru a deň, kterého bol prijatý ku preprave. Podľa toho obžalovaný falšoval podstatnú časť verejnej listiny, lebo podľa § 1 čl. 48 citovaného prepr. poriadku označenie mena príjemcovho je podstatná časť obsahu nákladného listu — tedy aj jeho duplikátu. Poneváč zo zisteného skutkového stavu neplynie, že by bol chcel obžalovaný zadovážiť sebe alebo inému neoprávněný majetkový zisk, alebo, že by bol chcel niekoho na majetku poškodiť, môže byť kvalifikovaný, čin obžalovaného len podľa § 391 tr. zák. zločinom falšovania verejnej listiny. Ku skutkovej podstate tohoto trestného činu patry aby z neho vzišla alebo mohla vzísť niekomu právna ujma a aby páchateľ bol si toho vedomý. Právnou ujmou v smysle § 391 tr. zák. netreba však rozumeť výlučné materiálnu ujmu alebo majetková škodu; právna ujma je tu aj vtedy, keď padelaním alebo falšováním verejnej listiny sa zhoršilo právne postavenie poškodeného v bársakom smere. V tomto prípade obžalovaný použil falšovaná verejnú listinu u Úvernej banky ku dokázaniu toho, že má právo vyzdvihnúť protihodnotu ním podaného tovaru. Z tohoto činu nastala pre banku tá právna ujma, že nemohla bezvadnou veřejnou listinou dokázať, že jednala podľa úpravy svojho komitenta J. S. Obžalovaný ako špeditér — tedy vzdelaný obchodník — musel si byť aj vědomý toho, že pre banku nastáva táto právna ujma. Bezzákladná je tedy z toho dôvodu ohlášená zmätočná sťažnosť obžalovaného, že jeho čin nie je trestný. Zmýlily sa však súdy nižších stolíc pri kvalifikácii činu obžalovaného, lebo tento čin sa kvalifikuje správné zločinom podľa § 391 tr. zák. Poneváč správná kvalifikácia činu je miernejšia než tá, ktorá bola použitá súdmi nižších stolíc, je tu dôvod zmätočnosti uvedený v bode 1 b) § 385 tr. p., na ktorý třeba hľadeť z povinnosti úradnej podľa posl. odst. § 385 tr. p. Preto najvyšší súd pokračoval podľa odst. I. § 33 por. nov. a kvalifikoval čin obžalovaného podľa § 391 tr. zák.

Citace:

č. 4927. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 82-84.