Pytláctví podle uherského trestního zákona.

Generální prokuratura podala opravný prostředek pro zachování právní jednoty (§ 441 tr. ř.) proti právoplatnému odsuzujícímu rozsudku pro pytláctví.
Nejvyšší soud o něm rozhodí takto:
Opravný prostriedok generálného prokurátora uznává sa
za základný a vyslovuje sa, že sedrie v N. porušila zákon tým, že právoplatným rozsudkom zo dňa 24. júla 1920, čís. В. 1444/920/6, — bez toho že by na návrh oprávnená osoba bola navrhovala zavedenie trestného pokračovania — K. B. za vinného uznala v tom čine, že v B. 18. februára 1920 z držby a bez privolenia velkostatkára K. dve srny, tedy cudzie hnutelné veci v hodnote 215 Kč, tým cielom odňal, aby si tie bezprávne privlastnil, čím dla rozsudku sedrie dopustil sa zločinu krádeže dla §u 333 Trz., ktorý vzhladom na použité §§ov 92 a 20 Trz. premenený bol na prečin krádeže dla §u 48 Trnov., že odsúdila obžalovaného K. B. dla §u 49/1. Trnov. použitím §u 92 Trz. na väzenie v trvaní (1) jedneho mesiaca a dla §u 480 Trpp. k náhrade útrat trestného pokračovania. Zároveň zrušuje sa horeuvedený rozsudok sedrie v N„ a na
základe bodu 4. §u 326 Trpp. osloboduje sa obžalovaný z pod ťarchy obžaloby hore uvedeného zločinu krádeže a jeho následkov.
Dôvody: Štátne zastupitelstvo pozdvihlo obžalobu proti obžalovanému pre zločin krádeže, protiviaci sa §u 333 Trz. a kvalifikovaný dla §u 48 Trnov., ktorý tým spáchal, že v B. 18. februára 1920 z držby velkostatkára K. bez jeho privolenia dve
srny, — ktoré jednou ranou zastrelil — tedy cudzie hnutelné veci v hodnote 215 Kč odňal tým cielom, aby si tie bezprávne
privlastnil.
Sedrie v N. rozsudkom zo dňa 24. júla 1920, číslo B. 1444/1920/6, na základe obžaloby št. zastupitelstva za vinného uznala obžalovaného K. B. preto, že v B. dňa 18. februára 1920 z držby a bez privolenia velkostatkára K. dve srny, tedy cudzie hnutelné veci v hodnote 215 Kč tým cielom odňal, aby si tie bezprávne privlastnil, čím sa dopustil miesto zločinu, upotrebením §§ 92 a 20 Trz. prečinu krádeže, a sedria odsúdila obžalovaného na základe §u 49/1. Trnov. použitím §u 92 Trz. na väzenie
v trvaní 1 (jedneho) mesiaca a zaviazala ho dla §u 480 Trpp. k náhrade útrat trestného pokračovania. Výkon trestu na slobode na základe §u 1 a 3 zákona zo dňa 17. oktobrá 1919, č. 562 Sb, z. a n., vyzdvihla na zkušobnú dobu 1 roku.
Rozsudok sedrie stal sa po vyhlásení právoplatným.
Sedria svojim rozsudkom porušila zákon.
Dla odst. 2. §u 325 Trpp. čo do kvalifikácie činu súd nie je viazaný návrhom obviňovatela. Dla odst. 1. §u 8 Trpp. však pri zahájení trestného pokračovania je smerodajná kvalifikácia trestného činu, stanovená v trestných zákonoch.
Dla pravidiel občianského práva sú slobodno žijúce zveriny nikomu neprináležajúcé, a následkom toho zveriny také vôči tomu, kto ich ulapí, nemôžu byť považované ani za cudzie veci
hnutelné, ani za také, ktoré by boly v držbe druhého, alebo by boly odňaté z držby druhého z tohoto plynie, že čin toho, kto také zveriny, — aké sú aj srny, — zastrelí, alebo ináč ulapí, a si ich bezprávne privlastní, nemôže byť kvalifikovaný ani za krádež dla §u 333 Trz., ani za prečin bezprávneho prisvojenia 365, 367 Trz.), ani za iný zločin, alebo prečin proti majetku. Poneváč však dotýčne ulepenia slobodnožijúcích zverin z čl. XX. z roku 1883 obsahuje také pravidla, ktorá obmedzujú všeobecné pravidla občianského práva a v smysle citovaného zákona len majitel honby má právo ulapiť slobodno žijúce zveriny, preto horeuvedený čin zakladá skutkovú podstatu polovného priestupku dla §u 26 zák. čl. XX./1883, ktorý priestupok dla §u 39 citovaného zákona len na návrh majitela honby alebo toho, kto honbu do prenájmu dal, alebo do prenájmu vzal, môže byť stihaný.
Z týchto príčin ten čin, ktorý štátne zastupitelstvo obžalobu pozdvihlo, nemôže byť kvalifikovaný za zločin krádeže dla §u 333 a §u 48 Trnov., ale má sa kvalifikovať za polovný priestupok dla §u 26 z. čl. XX./1883. Prv, než sedria riešila tú otázku, či je obžalovaný vinný z toho činu, pre ktorý obžaloba bola pozdvihnutá, sedria mala o tom rozhodnúť, či su tu zákonom stanovené podmienky stíhania činu, základ obžaloby tvoriaceho, zvláště, či bol podaný súkromý návrh, lebo dla §u 110 Trz. a §u 12 Trz. o priest, pre taký trestný čin, ktorý len na návrh urazenej stránky stíhaný byť môže, bez návrhu oprávneného trestné pokračovanie zaviesť sa nemôže.
Ponevač v tejto veci na návrh oprávnená osoba nepodala súkromý návrh, neboly tu podmienky trestného stíhania činu, základ obžaloby tvoriaceho, a preto sedria v N. porušila zákon, keď obžalovaného v prečine krádeže za vinného uznala a odsúdila na väzenie v trvaní jedneho mesiaca a na znášanie útrat trestného pokračovania.
Z týchto dôvodov najvyšší súd, vyhovujúc opravnému prostriedku generálneho prokurátora v smysle odst. 4. §u 442 Trpp., vyrieknul, že sedrie v N. porušila zákon a zároveň, ponevač obžalovaný bol odsúdený porušením zákona, v smysle posledného odstavca §u 442 Trpp. zrušil rozsudok sedrie, a oslobodil žalovaného z pod ťarchy obžaloby zločinu krádeže a jeho následkov.
Rozhodnutí nejvyššího soudu ze dne
26. ledna 1921, Kr III 301/20. Dr. Minster.
Poznámka zasílatele: Uherský trestní zákon nezná analogického předpisu § 174, II. f) rak. tr. z. Bylo by na čase, aby tento předpis byl zrušen. Pro neprávníka je nepochopitelno, proč má býti trestán pro zločin pytlák, který zastřelí zvěř v obvodu okresního soudu Hodonína, a proč nemá býti trestán, kdo ji zastřelí v obvodu okresního soudu Uh. Skalice, čili buď na pravém nebo na levém břehu Moravy.

Citace:

Pytláctví podle uherského trestního zákona.. Právník. Časopis věnovaný vědě právní i státní. Praha: Právnická jednota v Praze, 1921, svazek/ročník 60, číslo/sešit 3, s. 102-104.