Kartely.

I. Úvod. II. Kartelové smluvy. III. K-y a hospodárska policia. IV. Daňové a poplatkové právo k-ov. V. Literatúra.
I. Úvod. Pozitívne právo používa miestami výrazu „kartel“ (čl. XXIII. uvodzovacieho zákona k rak. civ. proc. poriadku, čl. XXX. uvodz. zák. k rak. exek. poriadku a bod 4 § 179 uh. obch. zák.), neurčuje však autoritativně jeho obsah. Následujúcu definíciu vyvodzujem preto z literatúry kartelového práva. K-y sú organizácie — v najširšom slova smysle — sriadené obligačno-právnými ujednaniami samostatných podnikateľov ohľadne odbytu určitého tovaru (výnimečně úkonov), aby bol dosiahnutý alebo zaistený zisk účastníkov podstatným ovlivňováním trhu. Niektorí autori tvrdia, že kartelové organizácie môžu sa utvárať aj pre nákup tovaru, iní pojímajú od rámca k-ov aj právnym poriadkom prikázané, k-om podobné organizácie1. Ba, vyskytujú sa názory (na pr. Jsay), že ani podstatné ovlivňovanie trhu nepatrí k pojmovému znaku k-ov. Nepúšťam sa tu do rozboru uvedených namietok a pre naše pomery a v rámci tohoto článku nebolo by to ani opodstatnené. Hranice pojmu „kartel“ sa rozplývajú. Na rad organizácií možno s určitosťou aplikovať slovo „kartel“, jednako tvorí prax aj také ujednania, u ktorých bude temer nemožné rozhodnúť, k akému typu sdruženia podnikateľov patria. K. slučuje najmenej dva hospodársky a právne samostatné podniky. Samostatnosť týchto jednotiek je kartelovou smlouvou len do tej miery obmedzená, pokiaľ aj iné smluvné zaviazanosti môžu zastiahnuť do hospodárskej svobody smluvných strán. Cieľom k-u je, dosiahnuť alebo zaistiť čím väčší zisk pre účastníkov čo možno najmenšími prostriedkami. To sa má dosiahnuť obmedzením vzájomnej súťaže a bojom proti príp. súťaži iných osôb. Tým sa má snížiť aj riziko, ktoré, z rôznych príčin, znáša každý podnik. Kartelová smluva uzaviera sa spôsobami, pri iných obligačno-právnych ujednaniach obvyklými. Najslabšou formou prejavenia vôle je také trvalé chovanie sa účastnikov (bez výslovného prejavu vôle), z ktorého sa dá konkludovať na mľčky nastavšie ujednanie. Ďalším stupňom je výslovná (skoro bezvýnimečne písomná) smluva účastníkov, kde sa eště nepredvída pevnejšia organizácia (na pr. náš cementársky k.). Od týchto foriem vedie celý rad variácií k veľmi komplikovaným ujednaniam. Stáva sa, že kartelové smluvy sú pojaté do spoločenských smlúv obchodných spoločností, spoločností občianskeho práva, alebo do spolkových stanov. Najobvyklejšou formou k-u je organizácia vo forme spoločnosti občianskeho práva, ktorá si sriadi k prevádzaniu svojich úkolov obchodnú spoločnosť (zpravidla spoločnosť s r. o. alebo účastinársku spoločnosť). Takto sú organizované rôzné naše k-y ako: železiarsky, na drôt, na umelé hnojivo, pre výrobky destilovaného dreva, pre káble, papier, celulózu, sklo, emailový rad. Kartelová smlouva býva pojatá aj do syndikátnych smlúv majiteľov účastín alebo podielov obch. spoločnosti, pri čom obch. spoločnosť je nositeľom práv a povinnosti. Kartelovanie sa môže vzťahovať na vnútrozemský, na zahraničný odbyt alebo na oba dva. Pevne organizovaný vnútrozemský k. tvorí niekedy jednotku veľkého medzinárodného k-u. Stáva sa však, že veľké medzinárodné k-y majú aj priamych účastníkov v jednotlivých šťátoch (na pr. magnezitový k.) V obchode, v bankovníctve, v doprovodných podnikoch, poisťovniach, v poľnohospodársve vyskytujú sa tiež sojenia na spôsob k-ov. Typický k. spája však priemyselné podniky väčšieho rozsahu, ktoré vyrábajú hromadný tovar.
K-y obmedzujú voľnú súťaž buď teritoriálnym ustálením odbytíšť, alebo spoločnou úpravou cien a ostatných predajných podmienok, alebo ustálením kvantity a kvality tovarov, ktoré sa majú vyrábať alebo dodávať. Podľa tohoto rozdelenia sa zpravidla rozlišujú oblastné (rayonové), cenové a odbytové (výrobné) k-y. V rayonovom k-e dohovoria sa stránky, že budú dodávať výlučne na územia, zemepisne obmedzené. Účastníci k-u sa zaväzajú nepredávať tovar do rayonov iných účastníkov, alebo pri dodávkach do cudzej oblasti platiť odškodné. Smluva o cenovom k-e obsahuje ustálenie alebo minimovanie cien a iných dodávkových podmienok. Ceny sa ustálujú buď v kartelovej smluve, alebo periodickými dispozíciami kartelových orgánov. Odbytovému k-u slúži za základ ujednanie, ktorým sa ustáľuje množstvo tovaru, ktoré účastníci k-u majú alebo môžu vyrábať alebo dodávať.
Medzinárodné k-y používajú zásadne tých istých foriem ako vnútrozemské.
Vedľa týchto typov jestvuje ešte rad kartelových sdružení, ktoré sa od nich viac-menej odchyľujú, ale v zásadě vždy smerujú k obmedzeniu alebo vylúčeniu súťaže účastníkov. Najväčší vliv na trh vykonává ten k., ktorý spája všetkých podnikateľov dotyčného odboru (na pr. náš železiarsky a cukorný k.). Zpravidla jestvujú však mimostojací podnikatelia, ktorí sútažia s k-om a oproti kterým k. vedie boj. Čím lepšie podmienky — najmä cenové — jestvujú pre kartelovaný tovar, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa sriadi konkurenčný podnik. Tým je daná prirodzená hranica využívania — po prípade zneužívania — výhod, poskytnutých kartelovou organizáciou.
Súťažou zveme úkony podnikateľov k zaisteniu alebo získaniu odbytišťa, vylučujúce alebo odstraňujúce podnikateľov toho istého druhu. Podľa staršej hospodárskej nauky bola ,,volná sútaž“ jedným z najdôležitejšich komponentov zdravého vývinu hospodárského života. Tejto zásade sa prispôsobily aj staršie zákony a menovite súdna prax.
Príručky občianskeho a obchodného práva pojednávajú o k-och temer bezvýnimečne vo spojení s nemravnými a zakázanými úkonmi. Rakúsky Najvyšší súd označil kartelové organizácie podnikateľov buď za zakázané, alebo za organizácie priečiace sa dobrým mravom. Prax uhorskej Curie kolísala ohľadne týchto otázok. Československý Najvyšší súd nejudikoval doposaváď ani v jednom typickom kartelovom spore. Len z iných rozsudkov (na pr. Vážný civ. 1039, 2760, 3884, 5084, 6061, 6762, 6793, 6975, 7415 a Rv III. 922/1924) možno konkludovať, ako hladí Najvyšší súd v Brne na obmedzenie súťaže súkromnou úmluvou. N. s. s. zaoberal sa toutou otázkou nepriamo v náleze Boh. adm. č. 6886. Na ujednania, obmedzujúce voľnú súťaž, aplikuje aj náš Najvyšší súd (podobné ako rakúsky) zásady § 36 zákona o obchodných pomocníkoch (platí len v zemiach českých), ačkoľvek tento zákon má na mysli, donucujúcou normou posilniť pozíciu sociálně slabšeho úradníka oproti sociálně silnejšiemu podnikateľovi a nevztahuje sa na ujednania podnikateľov medzi sebou, lebo tu chyba právě najpodstatnejší komponent, totiž so služobným pomerom spojená nesrovnalost postavenia.
Veľká čásť nášho priemyslu, poisťovníctva, bánk, plavebných podnikov je spojená kartelovými smluvami. Členom silných kartelových organizácií je aj čsl. stát ako súkromný podnikateľ.
Donucujúce opatrenia k-ov směrujú často proti vlastným účastníkom, majúcim — zdanlive paradoxne — centrifugálne snahy. Eklatantnejšie sa uplatňujú donucovacie opatrenia k-u oproti konkurentovi, aby sa odstránil definitívně, alebo aby sa prinútil k vstupu do k-u. Často vykonávajú k-y slabší alebo silnější nátlak na odberateľov, aby sa podrobili cenovej politike k-u. Prípadná ziskuchtivost alebo velká agresivita oproti konkurentom môže k. priviesť do rozporu s verejnou správou, keď sa týmto chovaním ohrožuje alebo porušuje verejný záujem.
V rukách (najmä väčšich) k-ov je sústredená často pozoruhodne veľká hospodárska moc.
Preto predvída právny poriadok rôzne dospozície oproti prípadnému zneužívaniu tohoto mocenského postavenia. Tieto opatrenia možno schematicky takto rozlišovať:
1. preventívné zásahy verejnej správy k pozorovaniu kartelovej politiky;
2. vykonávanie vlivu na k-y takými opatreniami verejnej správy, ktoré nemajú rázu vrchnostenského (upozornením, nepriamym nátlakom verejnej správy, opatreniami colnej politiky atď.);
3. priame vrchnostenské dispozície vepravnej správy;
4. odňatie právnej (najmä súdnej) ochrany pre určité úkony.
Kartelová otázka bola niekoľko ráz predmetom parlamentných jednání (tlačivá posl. sn. č. 1003/XXI/1927, 1481/V/1928, 1494/XI/1928, 1494/XVIII/1928, 1460/1928, 1568/VII/1928, 1957/XIX/1928). Vláda pri zodpovedaní rôzných interpelácií konzekventne hájila stanovisko, že sústredenie podnikateľov vo forme k-ov je normálnym zjavom hospodárskeho života a že výkonná moc má zakročiť len vtedy, keby k-y zneužívaly hospodársku moc v ich rukách sústredenú.
Vyníkajúci spisovatelia zaujali stanovisko proti tomu, aby sa potieralo (izolované) len koncentrovanie hospodárskej moci v rukách k-ov. Přizvukuje sa, že pokiaľ je to potrebné, majú sa jednotne upraviť opatrenia proti zneužívaniu hospodárskej moci, sústredenej u veľkobánk, veľkých koncernov finančných, velkých k-ov, veľkých organizácií zamestnávateľov a zamestnancov, lebo k-y neinklinujú ani viac ani menej k zneužívaniu mocenského postavenia ako iní činitelia moderného hospodárského života. Ide tu o materiu veľmi subtilnú a vzhľadom na postavenie Československej republiky v medzinárodnom hospodárském živote je opatrnosť našej legislativy plné odôvodnená. Právo vztahujúce sa na rôzne druhy sdružení podnikateľov (Recht der Unternehmenzusammenfassungen) sa stalo novým odborem právnickej vedy, úzko spojeným s novými smermi hospodářského vývinu.
II. Kartelové smluvy. Na kartelové smluvy sa, vzťahujú obecné predpisy občianského a obchodného práva. V smluve je označený jej ciel, predmet, oblasť, trvanie a účastníci sdruženia. V nej sa určuje organizácia k-u, menovite jednotlivé orgány a ich príslušnosť. Ustanovujú sa modality pre prijímanie nových členov a opatrenia pre prípad, že niektorý účastník celkom alebo čiastočne zastaví, predá, prenajme svoj závod alebo dostane sa do konkurzu. Kartelová smluva obsahuje i opatrenia k umožneniu kontroly dodržania smluvy, sankcie pre prípad jej nedodržania, klauzulu o rozhodčom súde a opatrenia o postupe pri verejných dodávkách.
S k-om sú úzko spojené smluvy o predaji kartelových kontingentov a smluvyo zastavení závodov, v ktorých sa podnikatelia zaväzujú, že nebudú vyrábať alebo dodávať určité tovary, poťažne že sa ani priamo ani nepriamo nezúčastnia výroby alebo odbytu.
K-y, ktorých podstata tkvie v priamej úprave výroby, resp. odbytu, predpisujú maximálné množstvo tovaru, ktoré možno odbyt alebo vyrábať. Toto množstvo predstavuje v rámci úhrnnej výroby alebo úhrnného odbytu k-u pomerné číslo pre jednotlivca a volá sa účasťou, kvotou, kontingentom, pomrrným číslom. V kartelovej smluve sa zavazuje účastník, že neporuší takto utvorenú harmoniu. Právna povaha kartelového kontingentu je sporná. S tým sú spojené aj komplikácie s přenesením vlastníctva alebo s exekučným odpredajom kontingentov.
Temer každá kartelová smluva ustáľuje poriadkové pokuty pre prípad porušenia formálnych predpisov, slúžiacich kontrole (nezaslanie výkazov atď.). Pre hrubé porušenia materielnych predpisov smluvy ustáľujú sa konvenčné pokuty, pri čom sa má nahradit aj škoda. Poriadkové pokuty sú v právnickom smysle tiež konvenčnými pokutami. Účastníci skladávajú najrôznejšie druhy depozitov pre zaistenie konvenčných pokút. Všetky tieto opatrenia sú ochranou proti následkom prípadnej námietky účastníka, že ustálenie pokuty nie je oprávnené, lebo že kartelová smluva je zakázaná alebo sa prieči dobrým mravom. Keďže smluva o konvenčných pokutách a o uložených zárukách je úkonom accesornym, súvisiacim s hlavnou obligáciou, stojí a padá jej osud s osudom hlavnej obligácie.
Smluvný pomer medzi účastníkmi k-u alebo medzi k-om ako kolektivem a jednotlivými účastníkmi končí sa podľa všeobecných zásad obchodného a občianskeho práva. Keď je k. kombinovaný s obchodnou spoločnosťou alebo so spolkom, třeba vziať do ohradu i špeciálné ustanovenia, týkajúce sa týchto útvarov. Zpravidla určí kartelová smluva sama, kedy a ako sa končí kartelový poměr. Novšia teoria žiada, aby sa poskytla účastníkem možnost vystúpiť z k-u, ak podmienky na trhu sa podstatné zmenia od uzavretia kartelovej smluvy. Možnosť jednostranne zrušiť kartelovú smluvu je dosť neistou čiastkou kartelového práva. Jasnejšie než každý argument dosvědčuje to práve systém záruk, ináč v obchodném živote pri uzavieraní smlúv neobvyklý.
Podľa § 879 rakúskeho všeobecného občianskeho zákona sú neplatné smluvy, ktoré sa priečia zákonnému zákazu, alebo dobrým mravom. Tomuto predpisu zodpovedá norma obyčajového práva slovenského, podobného obsahu. Z príčin, ktorých rozbor nepatrí do rámca tohoto článku, stal sa tento predpis (podľa tradičnej nauky) jednou z najrelevantnejšich noriem kartelového práva. Temer v každom kartelovom spore skúmaly súdy, pokiaľ sa dá srovnať kartelový záväzok s obecnými názormi o dobrých mravoch. Kartelová smluva, usnesenie alebo jednanie k-u sa prieči dobrým mravom, keď porušuje alebo ohrožuje verejný poriadok, verejný záujem alebo špecielne chránené súkromé záujmy jednotlivcov. Tento predpis občianskeho práva deleguje sudcu k tvoreniu právnych noriem (tak Kelsen: "Das Problem der Souveränität", str. 118). Ak kartelová smluva alebo iné právne relevantné jednanie k-u porušuje dobré mravy, môže sa dotyčný akt aj bez výroku súdu považovať za neexistujúci a môže sa ignorovať; môže sa žalovať v súdu na konštatovanie neplatnosti, alebo sa takáto neplatnosť môže v každom inom spore namietať. Citovaný predpis občianskeho práva je donucovacej povahy a nedá sa vylúčiť ani úmluvou strán. Tento predpis platí aj pre jednania, na ktoré sa vzťahuje obchodné právo; podľa panujúcej nauky nevzťahuje sa naňho poradie právnych noriem, ustanovených v čl. I. rakúskeho a v § 1 uhorského obchodného zákona.
Podľa mojho názoru neinklinujú k-y k jednaniam proti dobrým mravom viac než iné jednotky hospodárskeho života. Pri posudzovaní dobrých mravov má súd uvážiť, aké je obecné nazieranie u nás a v cudzozemsku na obmedzovanie a vylučovanie súťaže.
Keď aj účasť štátu v železiarskom, cukornom a v iných k-och nemá normatívneho významu, nedá sa predsa podceňovať fakt, že sám štát je členom k-ov a vykonáva vliv na najväčšie k-y, ktoré vo vnútrozemsku hermeticky vylučujú voľnú súťaž. Moderné nazieranie na túto otázku demonstruje aj § 114 ústavnej listiny. Hoetzel komentuje toto ustanovenie ústavnej listiny takto: "V § 114 sa zaručuje právo spolčovacie k ochrane a podpore pracovných (zamestnaneckých) a hospodárských pomerov, čím sa chránia aj k-y."
Pri aplikovaní § 879 o. z. na kartelové smluvy má sa vziať do ohľadu, že boj v hospodárskom živote nie je osihotený na k-y, ale je normálnym zjavom, ktorému je vystavený každý podnikateľ.
V každej kartelovej smlouve je vymienený rozhodčí súd pre spory z kartelového pomeru. Príčinou je neistota, ako by sa riadné súdy zachovaly pri skúmaní, či kartelová smluva alebo kartelový úkon priečia sa dobrým mravom alebo nie. V českých zemiach platné právo povoľuje aj materielné preskúmanie nálezov rozhodčích súdov (mimo rozhodčích súdov spolkov) resp. vyhlasuje nález rozhodčieho súdu za bezúčinný, keď sa prieči donucovacím právnym predpisom (viď rozsudok rak. NS 6482 N. F.). Podľa slovenského práva musí sa žiadať, aby riadny súd pozbavil platnosti nález rozhodčieho súdu. Medzi dôvodmi obsaženými taxatívne v uh. civ. proc. poriadku niet ustanovenia, že nález sa môže pozbaviť platnosti, keď sa prieči donucovacím právnym predpisom. Aj podľa slovenského práva má sa však pozbaviť platnosti nález rozhodčieho súdu, keď i rozhodčia smluva je neplatná.
Uvodzovací článok XXIII k rak. civ. proc. por. a uvodzovací článok XXX k rak. exekučnému poriadku obsahujú ustanovenia ohľadne bezúčinnosti, poťažne nevykonatelnosti nálezov rozhodčich súdov v určitých kartelových sporoch. Bod 4. § 179 uh. obchodného zákona ustanovuje pre akciové spoločnosti, že uzavretie kartelových smlúv, ktorých cielom je, viest všetky obchody na spoločný zisk, patrí do výlučnej príslušnosti valného shromaždenia.
III. K-y a hospodárska polícia. Vedľa ustanovenia § 879 rak. všeob. obč. zákona opieral sa v predprevratovom Rakúsku protikartelový smer o koaličný zákon č. 43 z 4. IV. 1870 ř. z. Podľa § 4 tohoto zákona nemajú právnej účinnosti úmluvy živnostníkov (Gewerbsleute), uzavreté tým cieľom, aby ceny tovaru zvýšili v neprospech obecenstva. Podotýkam, že na Slovensku rakúsky koaličný zákon neplatí a že uhorský zákonodarca prevzal síce podstatnú časť koaličného zákona do § 162 starého uh. živnostenského poriadku (zák. čl. XVII/1884), ale vedome nerecipoval § 4 rak. koaličného zákona. Podľa doslovného znenia § 4 koaličného zákona vzťahuje sa na spomenuté úmluvy živnostníkov aj sankcia predošlých §§ 2 a 3. Ustanovenie § 3 koaličného zákona bolo nahradené § 7 zákona č. 309/1921 Sb.
Podľa predprevratovej rakúskej judikatúry vzťahuje sa slovo "Gewerbsleute" aj na priemyselníkov a iných väčších podnikateľov. Mayr-Harting píše (v Soustavě občanského práva, Brno 1929, na str. 66) toto: "Totéž platí o k-och ve velkoprůmyslu pokud i továrníci jsou 'živnostníky'." Z doslovného textu koaličného zákona vysvitá, že výrazom "Gewerbsleute" myslel zákonodarca len živnostníkov a nie väčšich podnikateľov. Podľa textu § 2 tvoria živnostníci len jeden druh zamestnávateľov, kým priemyselníci, statkári, banskí a hutníckí podnikatelia sú zvlášť označení. Aj z okolností, za ktorých vznikol koaličný zákon, možno súdiť, že § 4 koaličného zákona sa na väčšich podnikateľov nevzťahuje. (To potvrdzuje aj čsl. referát pre kartelovú ankétu medzinárodnej hodpodárskej konferencie pri Spoločnosti Národov roku 1927, viď Lammers: "Kartellgesetzgebung des Auslandes", str. 53).
§ 75 zákona o stavebnom ruchu (č. 43/1928 Sb.) vyhlasuje za zakázané a právne neúčinné úmluvy, ktoré smerujú k spoločnému stanoveniu neprimeraných cien za stavebné hmoty a ich dovoz.
Zákonom č. 111/1927 Sb. bola skutková podstata nekalej súťaže vyňatá zo všeobecného rámca jednania proti dobrým mravom a zvlášť upravená. Keďže ovlivňovanie súťaže je jedným z pojmových komponentov k-u, tanguje zákon o nekalej súťaži kartelové právo čo najužšie a temer v každom ohľade. Typické prípady nekalej súťaže sa vyskytujú v pomere k-u ku konkurentom, výnimočne aj v pomere k-u k odberateľom. Za určitých okolností môžu byť závadné so stanoviska tohoto zákona aj tie cenové opatrenia k-u, ktorými sa snížujú predajné ceny tak hlboko, že tieto nezodpovedajú ani výrobným nákladom, ani cudzozemskej parite. Je proti dobrým mravom súťaže, keď k. používa sesterských k-ov, alebo iných podnikateľov k tomu, aby konkurenti dostali suroviny alebo pomocné látky za podmienok o veľa horšich ako členovia k-u.
Najdôležitejším opatrením hospodársko-policajným je vládne nariadenie 516/1920 sb., vzťahujúce sa na zásobovanie obyvateľstva a na opatrenie dôležitých podnikov štátnych predmetmi potreby. Toto vládne nariadenie, vydané na základe zákona č. 337/1920, zasahuje veľmi hlboko do dispozičného práva podnikateľov a poskytuje orgánom verejnej správy možnosť, aby podľa voľného uváženia nahliadly do všekých obchodných tajností k-u a jeho členov, ba, aby činnosť k-u zastavily, alebo aby sa znemožnil efekt kartelovania. Splnomocnenie, dané vláde zákonom č. 337/1920 Sb., bolo týmto vládnym nariadením v podstatnej miere prenesené na jednotlive ministerstvá a iné správne úrady. Temer každá dispozícia tohoto vládneho nariadenia sa vzťahuje nepriamo aj na k-y. Najvyšší správny súd opätovne ustálil (viď na pr. Boh. adm. 7369), že kým tento predpis, vzťahujúci sa na pomery mimoriadne, nebude zrušený, má se považovať za platný bez ohľadu na to, či hospodárske pomery sú eště mimoriadne alebo normálné. Poslanecká snemovňa dňa 23. VI. 1926 (zápisnica č. 38) prijala rezolúciu, že toto vládne nariadenie nemá sa aplikovať na obchod cukrom. Na rad interpelácií o činnosti cukrovarnického k-u odpovedela vláda, že preskúmanie cien a ďalšie opatrenia nie sú možné vzhľadom na spomenutú rezolúciu snemovne.
V rámci kartelového práva sa pojednávajú zpravidla aj predpisy proti útlaku (zákon č. 309/1921 Sb.) a predpisy, ktorými sa zakazuje úžera s predmetmi potreby (zákon č. 568/1919 Sb. v znení zákona č. 80/1924 Sb.).
V literatúre sa tvrdieva, že dvorný dekret č. 277/1838 a § 128 uh. prestupkového zákona (LX/1879) sú namierené proti submisným k-om. Podľa môjho názoru smerujú tieto predpisy proti určitým nekorektnostiam pri verejných dražbách a nevzťahujú sa na verejné dodávky (vid Hexner: „Kartelové právo”, str. 70).
Na k-y sa vzťahuje aj předpis § 113 ústavnej listiny, podľa ktorého spolok môže byť rozpustený len vtedy, keď jeho činnosťou bol porušený trestný zákon alebo verejný kľud a poriadok. (Ohľadne rozsahu tohoto predpisu pre sdruženia rázu hospodárského viď Dusil: ,,Čsl. právo spolkové”, str. 17.)
Výkonná moc môže vykonávať vliv na sriadenie k-ov, používajúc iné všeobecné a špecielné předpisy spolčovacieho práva.
Najma vládne nariadenie č. 465/1920 Sb. dává verejnej správe veľmi široké práva k povoľovaniu akciových společností, společností s r. o., kterých používá temer každý k. za prevádzajúce orgány. Zo stanov týchto společností vysvitá zpravidla, že ide o k.
V prípadoch zvláštnymi normami neupravených môže verejná správa zakročit proti k-om na základe čl. 2 a 3 zákona o organizácii politickej správy č. 125/1927, pokial tieto porušujú alebo ohrožujú verejný poriadok, kľud, bezpečnost a verejnú mravnosť.
Neni mi možné zaoberať sa v tomto rámci hlbšie s otázkami hospodárskej policie, musel som sa obmedzit na vypočítanie noriem, vzťahujúcich sa priamo alebo nepriamo na k-y.
IV. Daňové a poplatkové právo k-ov. K-y nie sú so stanoviska daňových predpisov subjektmi špecifickými. K-y, opierajúce sa len o smluvy bez organizácie, nepodliehajú bezprostredne daňovej povinnosti. Pre k-y je významný § 79 lit. j) zákona o priamych daniach, o zvláštnom spôsobe ustálenia daňového základu, ktorý sa vzťahuje podľa svojho textu len na zárobkové a hospodárske spoločenstvá. Prevádzajúce nariadenie k tomuto paragrafu, vo shode s predošlou rakúskou judikatúrou (viď Budw. fin. č. 10614 a 10645), predpisuje, že obdobne treba postupovať i u iných spoločenských foriem podnikania (na pr. u úč. spol.). Podľa môjho názoru (tak aj Laštovka) není tento předpis prevádzajúce nariadenie krytý zákonom.
Komplikovanou časťou daňového práva sú otázky spojené s kúpou a predajom kartelových kvot. Myslím, není kryté zákonom generalizujúce ustanovenie prevádzajúceho nariadenia k § 15. zákona o priamych daniach, podľa ktorého nie sú odpočitatelnými položkami úplaty, zaplatené konkurentovi za vzdanie sa výroby (viď Budw. fin. 4850 a Hexner: ,,Kartelové právo”, str. 84).
K. nevyvinujúci zárobkovú činnosť, alebo k. organizovaný vo forme spoločnosti občianskeho práva, ktorý neprevádza obchod vo vlastnom mene, nemožno považovať za daňový subjekt.
Bod 15 § 4 zákona o dani z obratu zmocňuje ministerstvo financií, aby po dohode s ministrom obchodu alebo s ministrom zemedeľstva osvobodilo od dane dodávky alebo výkony, ktoré svojpomocné organizácie podnikateľov vykonávajú v medziach svojich stanov pre svojich členov, aby im sprostredkovaly predaj surovín a výrobkov členských firiem, keď tieto organizácie pracujú len za náhradu režijných nákladov. V niekoľko prípadoch takéto osvobodenie bolo poskytnuté i k-om priemyselných podnikov. Nový návrh zákona o dani z obratu převzal toto ustanovenie v § 9.
Zákonom č. 202/1928 Sb. splnomocnil sa minister financií, aby vrátil zcela alebo čiastočne sdruženiam priemyselných podnikov vývozných rôzne obchodné dané, pokiaľ splnia zákonné podmienky. Toto ustanovenie môžu použiť len vývozné k-y.
Z poplatkového práva sú relevantné pre k-y ustanovenia ohľadne spoplatnenia spoločenských smlúv. Keď ide o smluvu neoceniteľnú (viď Budw. fin. č. 10164/1914), má sa zaplatiť len pevný kolok. Kartelové smluvy sa môžu uzavreť aj vo forme obchodnej korešpondencie. V tomto prípade sú podmienečne oslobodené od poplatkov. Ak sa však použije dopisov ku sriadeniu smluvy spoločenskej, treba zaplatiť normálny poplatok.
V. Literatúra.
Baumgarten-Meszlény: „Kartelle und Trusts”, Berlin 1906; Engliš: „Národní hospodářství”, Praha 1924; Ettinger: „Die Kartelle in Österreich”, Viedeň 1905; Flechtheim: „Die rechtliche Organisation der Kartelle”, Mannheim 1923; Hexner: „Základy kartelového práva”, Praha 1929; tenže: „Právna úprava kartelov”, Praha 1929; Isay R.: „Studien im privaten und öffentlichen Kartellrecht”, Mannheim 1922; Isay-Nipperdey: „Die Reform des Kartellrechts“, Berlin 1929; Kartell-Rundschau, Monatsschrift, Heymanns Verlag, Berlin (27. ročníkov); Kestner-Lehnich: „Der Organisationszwang“, Berlin 1927; Knauth: „The policy of the United States towards industrial monopoly", New York 1924; Lammers: „Kartellgesetzgebung des Auslandes", Berlin 1927; Lehnich: „Kartelle und Staat", Berlin 1928; Liefmann: „Kartelle, Konzerne und Trusts“, 7. vydanie, Stuttgart 1927; Materiálie rakúskej kartelovej ankéty (s prílohami), Viedeň 1912; Mazeaud: „Le régime juridique des ententes industrielles et commerciales", Paříž 1928; Nádas: „Das ungarische Kartell- und Konzernrecht", Berlin 1928; Pamětní spis Obchodní a živnostenské komory v Praze, Praha 1896; Pick: „Der Kartellvertrag nach österreichischemRecht", Viedeň 1909; tenže: „Praktische Fragen des österreichischen Kartellrechtes", Viedeň 1913; Pisko: „Lehrbuch des österreichischen Handelsrechtes", Viedeň 1923; Schiller: „Kartely a trusty“, Praha 1911; Skála: „Nekalá soutěž", Praha 1927; Tschierschky: „Das Problem der staatlichen Kartellaufsicht", Mannheim 1923; tenže: „Kartellorganisation", Berlin 1928; Sanderson: „Restraint of Trade in Common Law", London 1926; Winter: „Kartely", Praha 1902; Wolff: „Die Rechtsgrundlagen der internationalen Kartelle", Berlin 1929; Zápisnice a materálie 26., 27. a 35. sjazdu nemeckých právnikov.
Ervín Hexner.

Viď vl. nar. č. 101/1919 Sb. a rôzné predpisy ohľadne hospodárenia liehom.

Citace:

Kartely. Slovník veřejného práva Československého, svazek II. I až O. Brno: Nakladatelství Polygrafia – Rudolf M. Rohrer, 1929, s. 137-143.