Sociální revue. Věstník Ministerstva sociální péče, 6 (1925). Praha: Ministerstvo sociální péče, 536 s.
Authors:

Vládne nariadenie zo dňa 26. mája 1925, č. 117, ktorým vydávajú sa predpisy pre zabránenie úrazom a na ochranu zdravia robotníkov pri živnostenskom prevádzaní pozemných stavieb.


Vláda Československej republiky nariaďuje podľa § 102, odst. 6., zákona zo dňa 10. októbra 1924, č. 259 Sb. z. a n. (živnostenského zákona pre územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi):
Pri živnostenskom prevádzaní pozemných stavieb a iných stavebných prác s nimi súvislých, bez újmy príslušných stavebných predpisov buďte zachovávané tieto ustanovenia:
1. PREDPISY K ZAMEDZENIU ÚRAZOV.
1. Základy.
§ 1. — (1) Pri vykopávaní základov, ako aj pri zemných prácach vôbec buď vynaložená zvláštna pečlivosť na bezpečné vypaženie. Neni dovolené zeminu podkopávať. Okraj jamy nesmie na šírku najmenej pol metru byť zaťažený zemou, materiálom a pod.
(2) Nastalo-li daždivé počasie, buďte steny alebo vypaženie pred počiatkom práce i pri práci občas ohľadané, sú-li pevné, a podľa výsledku buďte učinené potrebné bezpečnostné opatrenia.
(3) Vedľa dosavádnych stavieb, sú-li plytkejšie založené nežli nová stavba, smejú byť nové základy a výkop pre ne potrebný prevádzené len po častiach, a to pokaždé v dlžke nepresahujúcej 2 m.
2. Studničné šachty, kanály a žumpy.
§ 2. — (1) Studničné šachty štvorcového prierezu musia byť za všetkých okolností vytúbené. Guľaté šachty smejú byť hlbené bez murovania len v úplne pevnej pôde.
(2) Pri murovaní studne smie byť pri vodorovnej polohe obedňovacích fošien odstránená naraz vždy len jedna fošna, a to teprve vtedy, keď zdivo je zasypané až k dolnej hrane tejto fošny. Vo veľmi sypkej pôde, v drobinách atď. nesmie byť zapaženie vôbec odstránené na celú výšku sypkej vrstvy pôdy, ale musí byť záhodzom zasypané. Pri hnanom pažení musí byť nához zdiva príslušného poľa prevedený až k najbližšiemu vodorovnému vencu prv, nežli sa odstránia svislé pažinové fošny. (3) Zához murovania musí byť vždy pevne utlačený.
(4) V studničnej šachte buď tesne nad hlavami robotníkov sriadená ochranná strecha, pod ktorú robotníci môžu vstúpiť, aby boli chránení pred padajúcimi predmety.
§ 3. — (1) Prv nežli sa kto pustí alebo sostúpi do studne alebo studničnej šachty akokoľvek hlbokej alebo vleze do užívaných už žúmp a starých kanálov, musí byť zistené, není-li tam dusivého vzduchu. Toto zistenie buď vykonané pozvoľným spúšťaním obyčajnej svietieľne s horiacim svetlom alebo iným spoľahlivým spôsobom.
(2) Zistí-li sa uhasnutím svetla alebo výsledkom vykonanej inakej zkúšky, že je tam dusivý vzduch, buď odstránený vývevami alebo ventilatorami, a nebolo-li by ich pri ruke, vliatím vrelej vody alebo tým, že sa dolu spustia okovy s nehaseným drieve vodou poliatým vápnom.
(3) Dá-li sa predpokladať, že sú v šachte výbušné plyny, nesmie byť zkúška horiacim svetlom prevedená.
(4) Zkúšanie vzduchu buď pokaždé opakované až do nezávadného výsledku.
3. Jamy na vápno a iné prehlbne.
§ 4. — Jamy na vápno a iné prehlbne, ktoré ohrožujú chôdzu na staveništi, buďte bezpečne (proti prelomeniu) pokryté alebo pevne ohradené.
4. Lešenie.
a) Všeobecné.
§ 5. — (1) Každé lešenie buď primerane sriadené zo zdravého, účelu vyhovujúceho a drievejším upotrebením vo svojom prierezu nesoslabeného dreva bezpečným spôsobom, vyhovujúcim postupu stavby.
(2) Pri búraní lešení musia byť učinené vhodné opatrenia, aby trámy, fošny, svory, skoby a iné veľké a ťažké časti lešenia mohly byť bezpečným spôsobom spustené alebo ináč dolu dopravené bez ohroženia osôb nachádzajúcich sa pod lešením.
(3) Z driev vyčnievajúce klince buďte pokiaľ možno pred dopravou, avšak rozhodne pred ďalším upotrebením dreva odstránené alebo ohnuté.
(4) Pri skladaní materiálu na lešeniach buď postarané o to, aby sa neprekážalo chôdzi a doprave.
b) Lešenia štenierové.
§ 6. — (1) U štenierových lešení musia šteniere obdržať pevnú oporu a priečné drevá bezpečný podklad; pri postrannom namáhaní celého lešenia alebo jednotlivých jeho dielov buďte sriadené dostatočne silné skrížené ztužidlá. Kremobyčajné lešenia, na pr. pre veže, pre rozsiahlé osadzovanie a pod., musia byť odborne sviazané.
(2) Vo všetkých poschodiach lešení buď sríadená tesná, silná a široká dlážka z dosák, ktorých konce nesmejú prečnievať. Aby ľudia, materiál alebo nástroje nemohli spadnúť, buďte sriadené riadné zábradlia s doskou na stojato (záklopkou) upevnenou pri dlážke.
(3) Prístupy k rôznym poschodiam lešení a spojenia medzí nimi buďte upravené pomocou lávok, schodov, rebríkov, avšak vždy tak, aby sa mohlo na lešenie a pracoviště vystupovať len s poschodia na poschodie.
c) Vysunuté lešenia.
§ 7. — U vysunutých lešení musia byť vystrčené trámy vo vnútre bezpečne zachytené alebo vzoprehé alebo vonku oprené dostatočne silnými vzporami o múr; tiež postrannému posunutiu buď zabránené primeraným ztužením. d) Lešenia rebríkové.
§ 8. — (1) Lešenia rebríkové buďte ztužené úhlopriečnými zavetrovacími latami, k zabezpečeniu proti spadnutiu osôb buďte z vonku uzavřené riadnym zábradlím, a je-li voľný priestor medzi dlážkou na lešení a stenou budovy širší nežli 0,4 m, buďte ohradené tiež na strane k budove.
(2) Lešeňové dosky musia spočívať na stupňoch rebríkov a majú ich na obidvoch stranách prečnievať najmenej o 0,2 m.
(3) Spojenie rebríkov s vystrčenými trámy, ako aj spojenie zábradlí s rebríkovými žrťami má byť prevedené bezpečným, trvanlivým spôsobom.
e) Visacie lešenia.
§ 9. — (1) Visacie lešenia smejú byť zavesené len na dostatočne silných a bezpečne upevnených, výstrčených trámoch pomocou povrazov. Pri montážach môže byť upotrebené tiež miesto povrazov dostatočne pevných reťazí a neohebných železných týči.
(2) Najvyšší počet robotníkov, ktorí smejú vstúpiť na visacie lešenie, a prípustná najmenšia sila nosných povrazov buď trvale a zreteľne vyznačená na visacích lešeniach.
(3) Každý rumpál musí byť opatrený rohatkou so západkou a hamovnícou, každé ozubené súkolie musí byť zakryté ochranným príklopom.
(4) Každé visacie lešenie buď zabezpečené vhodnými opatreniami proti kývaniu.
f) Lešenia na kozách.
§ 10. — (1) Používanie kôz bez podlžného ztuženia neni dovolené; takéto ztuženie musí sa stať aspoň drevenými vzperami, ktoré sú upevnené skobami.
(2) Keď sa kozy stavia na zemi, buď pečované o dostatočne pevný podklad; stavia-li sa na lešeniach, nesmejú nikdy stáť na nekrytých trámoch, ale musia spočívať na tesnej a dostatočne silnej dlážke z dosák.
(3) U lešení na kozách vysokých 1,9 m alebo vyšších, ako aj postavia-li sa na seba dve lešenia na kozách, buď dlážka z fošien obrúbená na okraji doskou na stojato a krem toho musí byť sriadené eštef pevné zábradlie vo výške prs.
g) Skruže.
§ 11. — U skruží — nehľadiac na ich odborné sostrojenie — buď pečované o to, aby vzostupy a pracovištia na lešení boly primerane zabezpečené. Vyskruženie smie sa prevádzať len pod znaleckým vedením.
h) Prehliadky lešení.
§ 12. — Lešenia buďte aspoň každých štrnásť dní, obzvláště však po vichre a po každom dlhšom prerušení práce znalecky prehliadnuté, sú-li v riadnom stavebnom stave; visacie lešenia buďte prehliadnuté pred každým upotrebením, upevnenie ich vystrčených trámov buď denne ohľadané. Spozorované vady buďte pred počiatkom práce odstránené.
i) Zaťaženie lešení.
§ 13. — Lešenia smejú byť zaťažené len primerane dľa spôsobu ich prevedenia. Vysunutých, rebríkových a visacích lešení smie len vtedy byť upotrebené k sostavovaní železných a drevených konštrukcií, sú-li sostrojené so zreteľom na toto zvláštné zaťaženie. Ostatne smie sa takých lešení užívať len k prácam, ktoré nevyžadujú hromadenia robotníkov a materiálu, tedy len k natieračským prácam, barveniu a pod. k) Otvory v lešení
§ 14. — Otvory v lešení, ktorých je treba v jednotlivých poschodiach pre dopravu materiálu, buďte medzi poschodiami zapažené doskami na spôsob šachiet; tieto paženia musia sahat až k najdolejšiemu koncu výťahového zariadenia a smejú tu, ako aj v poschodiach byt otvorené len na miestach, na ktorých sa dopravované veci práve nakladajú alebo vybierajú. Taktiež u otvoru na najvyššom lešení smie len miesto, k vybieraniu vytiahnutého materiálu používané, byť ponechané bez ohradenia.
5. Rebríky a schodky.
§ 15. — (1) Rebríky a schodky buďte prv, nežli sa ich upotrebí, prehliadnuté, či sú dosť bezpečné. Shľadané vady buďte ihneď odstránené. Nedovoľuje sa nahraďovať chýbajúce stupne rebríkov pribitými latami.
(2) Keď sa u stavieb vyšších nežli jedno poschodie sriadi spojenie s poschodie na poschodie rebríkami, buďte tieto postavené vždy po dvoch, jeden pre výstup, druhý pre sostup, a to čo možné tak, aby pri vystupovaní alebo sostupování dial sa obrat pokaždé na tú istú stranu; tiež musí byť tak dlhé, aby dlážku poschodia, ku ktorému vedú, přesahovaly aspoň 1,5 m v smere rebríka.
(3) Rebríky nesmejú nad sebou stáť tak, aby padajúce predmety mohly naraziť na dolejší rebrík.
(4) Rebríky musia na zemi pevne spočívať a krem toho byť skobami k lešeniu dobre upevnené. Na lešeniach smejú rebríky byť postavené len na podložených fošnách, aspoň 5 cm silných.
(5) Užíva-li sa rebríkov mimo lešenia stojacích a priamo k niektorému poschodiu vedúcich, musí byť pečované o dostatočne široký a bezpečný prístup alebo výstup.
(6) Dvojité rebríky (maliarske rebríky alebo schodky) musia byť tak zabezpečené, aby sa nemohly náhodou rozovrieť.
6. Lávky.
§ 16. — (1) Lávky buďte založené čo možné tak široké, aby sa 2 osoby mohly vyhnúť.
(2) Stúpanie lávok má byť čo možné 1:3 alebo menšie, avšak nesmie byť nikdy väčšie nežli 1:2.
(3) Šikmé lávky musia byť na vzdialenosť kroku pobité priečnými laťkami, a sú-li sklzké, musia byť posypané popolom, pieskom alebo podobnými hmotami.
(4) Na každej lávke musia byť sriadené zábradlia na zovnútornej strane a u okien i dverných otvorov, ktoré sú snáď vedľa nich; zábradlia buďte sriadené tiež na vnútornej strane, odstáva-li lávka od múra viace nežli 0,4 m.
7. Povrazy a reťazi.
§ 17. — (1) Pri prevádzaní stavebných prác smie byť užívané, krem reťazí len ohebných povrazov konopných, bavlnených alebo drôtených.
(2) Bezvadnosť a únosnosť povrazov a reťazí buď občas zisťovaná znaleckým vyzkúšaním. Chatrné reťazi a povrazy buďte ihneď riadne opravené, alebo keby ani potom neboly dosť bezpečné, vymenené.
(3) Reťazi a povrazy nedostatočne únosné buďte z užívania vylúčené.
(4) K vyťahovaniu materiálu v nádobách nesmie byť upotrebené povrazov s jednoduchými háky. 8. Vyťahovadlá a zdvihadlá.
a) Všeobecné.
§ 18. — Není dovolené užívať výťahov materiálu k osobnej doprave. Len pri stavbe studní a vysokých komínov smie sa tak diať, je-li vyťahovadlo k tomu dosť bezpečné.
§ 19. — U všetkých vyťahovadiel materiálu otvory k nakladaniu a ukladaniu musia byť primerane zabezpečené proti spadnutiu osôb a materiálu a musia byť dostatočne denným alebo umelým svetlom osvetlené. U každého takého otvoru buď zreteľná výstraha, aby sa nikto do šachty nenahýbal, a zákaz používania výtahu k doprave osôb.
§ 20. — (1) Hnacie ústrojie vyťahovadiel, paternosterov, jarábov a pod. buďte ohradené, nie sú-li už svojou polohou chránené. Všetky ozubené súkolia, ktoré sú v dosahu robotníkov alebo ktorých sa lzä nahodile dotknúť, buďte prikryté.
(2) Užíva-li sa elektrických vyťahovadiel, buďte vedenie prúdu, ako aj prístroje bezpečne chránené proti dotyku nepovolanými osobami.
(3) Vyťahovadlá, paternostery a všetky takéto úpravy zdvíhacie majú byť tak zariadené, aby osoby pod nimi zamestnané neboly ohrozené pádom materiálu; v najdolejšom patre buď sriadená ochranná, primerane silná strecha.
§ 21. — Chôdza pod bremenami voľne sa vznášajúcimi buď obmedzená na mieru nezbytne potrebnú.
b) Vyťahovadlá na maltu.
§ 22. — U obyčajných vyťahovadiel na maltu (kolá na hriadeli s dvoma ťažnými, na povrazoch visacími nádobami) musí byť hriadeľ tak vysoko nad stanoviskom robotníkov, aby ho nemohli dosiahnuť ani nataženýma rukama, alebo buď hriadeľ tak prikrytý, aby sa ho robotníci nemohli dotýkať. Pred výťahovým otvorom buď fošnová dlážka lešenia opatrená pribitými latami (dlážkovými lištami) a vo výške prs buď sriadená priebežná týč alebo rukoväť, ktorej by sa riadičia povrazu mohli pridržať voľnou rukou.
c) Jaráby a zdvihadlá.
§ 23. — (1) Jaráby a zdvihadlá buďte opatrené západkou a pásovou alebo inou bezpečne účinkujúcou hamovnicou. Má-li bremeno byť spustené svojou vlastnou váhou, musí pri chode v oboch smeroch byť sriadená západka, ktorá zamedzuje, aby rýchly chod nenastal samočinne.
(2) Pojazdné jaráby, na ktorých sú robotníci, majú mať plošiny alebo galerie proti spadnutiu ľudí a materiálu dostatočne bezpečné a ohradené.
(3) Na každom jarábe buď jeho únosnosť v kilogramoch zreteľne vyznačená.
9. Dopravné zariadenia.
a) Posunovačská služba.
§ 24. — (1) Posunujú-li sa železničné vozy na závodných (vlečkových) koľajach ľudskou silou alebo ťažnými zvieraty, buďte dané posunovačom sochory k hamovaniu, zdrže, podkladné klíny alebo podobné predmety. Posunujú-li sa na tejže koľaji súčasne ešte iné vozy ľudskou silou, buď pri ruke robotník, ktorý má ísť pred posunovaným vozom a toho dbať, aby bola príslušná trať voľná a pre jazdu bezpečná.
(2) Pri posunovaní vozov ťažnými zvieraty buď upotrebené ťažných reťazí alebo povrazov aspoň 2,5 m dlhých. Posunuje-li sa takto na ko- ľajach vo svahu, bud okrem riadiča pri ruke aspoň ešte jeden robotník, ktorý, treba-li toho, má zastaviť pohybujúce sa vozy vhodnými prostriedky.
(3) Pri posunovaní motorickou silou budte učinené opatrenia, ktorých je treba pre riadny železničný provoz.
§ 25. — Na materiálových dráhach, ktoré sú vo svahu, buď postarané o spoľahlivé hamovanie dostatočným počtom zahamovateľných vozov.
§ 26. — Točny a posunovadlá musia sa dať pevne zastaviť vo svojej správnej polohe vhodnými úpravami.
b) Doprava ťažkých bremien.
§ 27. — (1) Doprava, ako aj nakladanie a skladanie ťažkých bremien buď konané pod znaleckým dohľadom. Buď pečované o to, aby prostriedky k doprave a nakladaniu, vozidlá a zdvihadlá, koľaje a pod. boly pri používaní tak bezpečné, aby nebola ohrožená bezpečnosť ani dopravy, ani robotníkov alebo cudzích osôb.
(2) K nakladaniu a skladaniu upotrebené klzné koľajnice alebo lyžiny buďte zabezpečené proti nahodilému sklznutiu alebo prekoteniu a buďte v zime zbavené ľadu, ako aj posypané pieskom, popolom alebo podobne. Vozidlá buďte zabezpečené vhodnými úpravami proti prekoteniu.
§ 28. — Výklopné vozíky musia byť opatrené spoľahlivými zarážacími úpravami, ktoré sa dajú bez nebezpečenstva obsluhovať.
§ 29. — Pri doprave valcov, trúb, cylindrov, sudov a pod. buďte učinené vhodné ochranné opatrenia, aby sa neskotúlaly.
10. Opatrenia vo vnútre stavieb.
§ 30. — (1) Aby robotníci boli zabezpečení proti spadnutiu vo vnútre stavby, buďte nosníky stropov (traversy, hrady), bezprostredne po osadení úplne prikryté alebo otvory vo stenách, vedúce k nekrytým trámovištiam, ako aj tie, ktoré vedú priamo do dvorov, svetlíkov a nedokončených schodišť, bezpečne zahradené.
(2) Pri osadených už schodoch, dokiaľ neni s riadené konečné zábradlie, buď upravené prozatýmné zábradlie ochranné.
(3) Cesty (chodby, schody) pod nezakrytými miestnosťmi buďte opatrené ochrannými stropy proti padajúcim predmetom.
(4) Má-li byť materiál dopravovaný po záklopných dlážkach alebo na ne ukladaný, musia byť k tomu sriadené chodby alebo úplná dlážka z fošien.
11. Práce na streche alebo podobné nebezpečné práce.
§ 31. — (1) Pri nebezpečných menovite pokrývačských prácach a pri shadzovaní snehu, pri sriaďovaní hromosvodov, pri nebezpečných klampiarskych a sklenárskych prácach buďte robotníci opatrení bezpečnostným pásom a povrazom.
(2) Pri novom krytí sklenených striech musí pod nimi byť sriadené lešenie doskami tesne pokryté; odpadky skla buďte ihneď odstránené.
12. Buranie.
§ 32. — (1) Pri búraní nie je zpravidla dovolené zvrhovať celé časti múrov.
(2) Len voľne stojace múry, štítové steny, komíny a pod., stoja-li osamotene, smejú za stáleho znaleckého vedenia byt zvrhované alebo trhané (»rozstreľované«). Tiež strhávanie klenieb smie sa stať len pri stálom znaleckom vedení. Priestor pod strhovanou klenbou buď uzavřený a vyžaduje-li toho konštrukcia klenby, buď sriadená primeraná podložka. (3) Budovy, ktoré rozbúraním priliehajúcich stavieb pozbavené budú svojej opory, buďte odborne zabezpečené.
(4) Aby sa zamedzilo obťažné prášenie, buďte zdivo a zrúcaniny opätne kropené a pri spúšťaní zrúcanín buď užívané drevených trubín, ktoré ústia na dolnom konci do otvoreného vreca (rukávu).
13. Iné predpisy bezpečnostné.
§ 33. — (1) V pracovných hodinách do tmy spadajúcich buďte pracovištia a ich príchody dostatočne osvetlené; rovnako tak buď pečované o primerané osvetlenie všetkých nedostatočne svetlých pracovišť.
(2) Vodiace drôty elektrického osvetlenia musia byť na ochranu proti dotyku v celej dlžke izolované.
(3) Všetky osvetľovacie telesá musia byť bezpečne zavešené. Lampy pre ľahko prchavé svietivá s horákmi pod nádržkou na svietivo sriadenými buďte krem toho tak zavesené, aby bolo zabránené silnejšiemu nahriatiu tejto nádržky. V miestnostiach, v ktorých sa robotníci trvale zdržujú, nesmejú byť takéto lampy, ako aj svietivo pre ne uschovávané.
§ 34. — (1) Pri prácach, pri ktorých oči zamestnaných robotníkov môžu byť ohrozené, buďte robotníci opatrení ochrannými okuliarmi, stienitkami alebo obličajovými maskami. Na ochranu iných, na blízku pracujúcich robotníkov buďte, treba-li toho, sriadené ochranné steny aľebo sieti.
(2) Robotníci, ktorí sú následkom svojho zamestnaní zvlášť ohrození premočením alebo poranením nohy, buďte opatrené účelnou obuvou.
(3) Robotníci, ktorí sú zamestnaní dopravou ostrohranných alebo špičatých predmetov, buďte opatrené pevnými kožami na ochranu rúk alebo rukavicami z pevného materiálu.
§ 35. — Nadhadzovanie stavebného materiálu je dovolené len v prízemku. Podávanie tehiel robotníkmi, na rebríkoch stojacími, smie sa diať najvýš s poschodia na poschodie.
§ 36. — Kde sa materiál do väčšej výšky na seba rovná, buď pečované vhodnými, opatreniami o to, aby sa uložené veci nesosunúly.
§ 37. — Opravy budov (bielenie, omietanie, natieranie zovnajších rámov okien a pod.) smejú byť prevádzané s jednoduchých rebríkov len pri prízemných alebo jednopatrových budovách; pri budovách s niekoľko poschodí buď upotřebeno vysunutých, rebríkových alebo visacích lešení.
§ 38. — Akékoľvek pri stavebných prácach užívané pracovné náčenie a strojné zariadenie buď udržované stále v dobrom a úplne upotrebiteľnom stave.
§ 39. — Osobám na stavbe nezamestnaným buď najprísnejšie zakázaný vstup na lešenie na pr. cieľom prinášania pokrmov a nápojov.
§ 40 — (1) Osoby, o ktorých zamestnávateľ vie, že trpia na padúcnicu, krče, občasné záchvaty mdloby, závrat, nedoslýchavost aľebo na iné telesné slabosti alebo vady v miere, že by preto pri istých prácach boly vydané kremobyčajnému nebezpečenstvu, nesmejú byt užívané ku prácam tohoto druhu. Opilé osoby nebuďte vôbec ku práci pripustené.
(2) Žien v pokročilom tehotenstve smie byť užívané len k ľahčím prácam, nikdy však na rebríkoch a pri vyťahovadlách materiálů.
2. PREDPISY NA OCHRANU ZDRAVIA.
§ 41. — Na staveništiach, kde je zamestnané prez 10 robotníkov a priestorové pomery to dovoľujú, buď sriadené počtu robotníkov primerane veľké prístrešie, ktoré sa, treba-li toho, dá vykurovať a v ktorom buďte učinené tiež opatrenia, ktorých je treba pre prvú pomoc pri úraze. § 42. — Na každom staväništi má byť postarané o dostatok čerstvej pitnej vody, ako aj o nádoby k pitiu, a to vo všetkých poschodiach, kde sa pracuje.
§ 43. — (1) Na každom stavänisti buďte sriadené záchody, primerané počtu robotníkov a zdravotným predpisom. Záchody buďte tak upravené, aby zvonku nebolo do nich videť; je-li zamestnané pres 10 osôb, buďte podľa pohlavia robotníkov rozdelené a nápisom označené.
(2) Záchody aj záchodky buďte stále v čistom a pokiaľ možno v nezapáchajúcom stave udržované a podľa potreby dezinfikované.
§ 44. — V miestnostiach, ktoré sa vysušujú výhrevnými úpravami bez priameho odvádzania dýmu, nesmejú robotníci ani pracovať ani sa zdržovať.
§ 45. — Pre prvú pomoc pri úrazoch musia byť v pohotovosti na staväništiach, kde je zamestnané prez 10 robotníkov, a na staväništiach, ktoré sú vyše kilometra vzdialené od najbližšej lekárne, bez ohľadu na počet zamestnaných robotníkov, skrinky s prostriedkami krv staviacimi a antiseptickými a s potrebným obväzovacím materiálom, ako aj s občerstvujúcimi prostriedkami.
§ 46. — Mená a byty lekárov nemocenských poklädieň buďte oznámené robotníkom výveskami na staväništiach.
3. USTANOVENIA ZÁVEREČNÉ.
§ 47. — (1) Robotníkom buďte nasledujúce predpisy, ako sa majú zachovať, doslovne oznámené a buďte k tomu účelu trvale a zreteľne čitateľne vyhlásené aspoň jedným výveskom na všeobecne prístupnom mieste stavänišťa, treba-li toho, tiež na niekoľko miestach.
(2) Na 22. odstavec (oznamovanie úrazov) buď každý robotník pri svojom vstupe do práce zvlášť upozornený.
1. Zapovedá sa nástroje, drevá, tehly, kamene a iné ťažké predmety zhadzovať s lešenia alebo od inakiaľ so stavby.
2. Skoby majú sa tak uvoľňovať, aby ani neodskakovaly, ani neodleťovaly.
3. Je zakázané na vlastnú päsť odstraňovať časti lešení, rebríky, fošny, závory, skoby, kozy, kryty atď., ako aj svevoľne jakokoľvek meniť provodzovacie zariadenia.
4. Pri vyťahovaní a spúšťaní visacích lešení buďte rumpály rovnomerne točené, tak aby lešenie neprišlo vôbec do šikmej polohy. Kľuky rumpálov, neužíva-li sa ich, buďte pripevnené alebo sňaté.
5. Nie je dovolené zdržovať sa na lešeniach v poludňajšej prestávke — krem na lešení pre vysoké veže a komíny.
6. Pod otvorami lešenia, určenými pre vyťahovanie materiálu, nie je dovolené osobám po dobu vyťahovania sa zdržovať. V čase, keď takéto vyťahovadlo nepracuje, musí byť šachta úplne uzavřená.
7. Užíva-li sa zdvihadiel, buď bremeno pečlive a spoľahlivé upevnené alebo tak uložené, aby naložené predmety nemohly spadnúť. Ťažné nádoby nesmejú byť ták naplňované, aby naložené hmoty pri kyvoch nádob mohly spadnúť alebo pretiecť.
8. Malta buď do putieň a sudov plnená tak, aby sa zabránilo čo možné striekaniu.
9. Spúšťajú-li sa bremená jarábami a zdvihákmi, smie hamovnica byť uvoľnená teprve vtedy, keď boly kľuky sňaté alebo, není-li to možné, keď robotníci odstúpili stranou. Zachycovať pohybujúce sa kľuky zdvihadiel alebo rumpálov nie je dovolené.
Pri zdvihaní bremien buď škripec stále v činnosti.
10. Pri posunovaní železničných vozov nech robotníci užívajú daných im hamovacích sochorov, zdrží, podkladných klínov a podobných predmetov.
Posunujú-li sa vozy ľudmi, posunovači nesmejú nikdy voz z predu posunovať a nikdy po koľajach ísť. Posunujú-li sa na týchž koľajach súčasne ešte iné vozy, posunovači smejú posunovať len na pozdlžnej strane vozov a nesmejú vstupovať medzi ne.
Posunujú-li sa vozy ťažnými zvieraty, buďte tieto zvieratá stále rukou a čo možné mimo kolaje vedené.
11. Točny a posunovadlá buďte prv, nežli sa prez ne ide, zabezpečené vo svojej správnej polohe.
12. Železničné vozne, stoja-li na koľajach, buďte tak zaistené, aby sa nemohly samy rozjeť.
13. Pri doprave ťažkých bremien na koľajach vo svahu a vo staväništiach buď dbané zvláštnej opatrnosti.
14. Robotníci sú povinní pri nebezpečných, obzvláště pokrývačských prácach a shadzovaní snehu, ďalej pri sriaďovaní hromosvodov, pri nebezpečných klampiarskych a sklenárskych prácach užívať im daných bezpečnostných pásov a povrazov. Takéto povrazy, keď niet zvláštneho zariadenia na streche k ich upevneniu, musia byť priviazané bezpečným spôsobom na obvyklom lešení rebríkovom.
15. Vstupovať na neosvetlené miesta stavby je zakázané.
16. Lampy pre ľahko prchavé svíetivá s horáky pod nádržkou na svietivo sriadenými buďte tak zavesené a nosené, aby sa zabránilo silnejšiemu zahriatiu nádržky. Do miestností ustanovených k uschovaniu týchto lámp a svietiva pre ne smie sa vstupovať len na krátky čas.
17. Do miestností, ktoré sa vysušujú výhrevnými úpravami bez odvádzania dýmu, smie sa vstupovať len pri otvorených dverách alebo oknách a len na krátky čas.
18. Pri prácach, pri ktorých oči zamestnaných robotníkov môžu byť ohrozené, majú robotníci užívať daných im ochranných okuliarov, stienitkov alebo obličajových masiek.
19. Každé poškodenie provodzovacích zariadení alebo nápadné zjavy na nich buďte ihneď oznámené sriadencovi, ktorému podnikateľ sveril dozor.
20. Nedovoľuje sa užívať pracovných a ochranných zariadení k iným účelom ako k tým, pre ktoré sú určené.
21. Zakázané je robotníkom, aby niečo porábali na pracovnom náčiní, strojnom zariadení, elektrickom vedení a pod., ktorých obsluha, používanie alebo udržovanie im nepřísluší, a seba alebo iných ohrožovali prácami priečiacimi sa účelom stavby, hrami, dobieraním, hašterením a inakými svevoľnými činy.
22. Každý úraz pri práci má postižená osoba alebo, keby táto nebola v stave, svedkovia úrazu ihneď oznámiť predstavenému dozorčiemu sriadencovi.
§ 48. — Přestupky toho, čo je v tomto nariadení ustanovené, pokiaľ nejde o činy prísnejšie trestné, budú potrestané dľa zákona č. 259/1924 Sb. z. a n.
§ 49. — Toto nariadenie nadobudne účinnosti dňom vyhlásenia. § 50. — Prevedením tohoto nariadenia poveruje sa minister priemyslu, obchodu a živností a minister sociálnej pečlivosti v dohode so zúčastnenými ministrami.
(Vyhlášeno v částce 50 Sb. z. a n. dne 18. června 1924.)
Citace:
Vládné nariadenie zo dňa 26. mája 1925, č. 117. Sociální revue. Věstník Ministerstva sociální péče. Praha: Ministerstvo sociální péče, 1925, svazek/ročník 6, s. 308-317.