Vládné nariadenie zo dňa 26. mája 1925, č. 116, ktorým vydávajú sa predpisy pre živnostenské provodzovanie kameňolomov, hlinísk, pieskovieň a štrkovieň.

Vláda Československej republiky nariaďuje podľa §§ 40, 45 a 102, odst. 6., zákona zo dňa 10. októbra 1924, č. 259 Sb. z. a n. (živnostenského zákona pre územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi):
§1. — Ustanovenia tohoto nariadenia platia pre všetky po živnostensky provodzované otvorené kameňolomy a vzťahujú sa obdobne tiež na hliniská, pieskovne a štrtkovne pod širým nebom po živnostensky provodzované. Práce odpratávacie.
§ 2. — (1) V kameňolomoch, hliniskách, pieskovniach a štrkovniach musí sa prv, nežli sa započne hmota dobývať, odstrániť odkrývka, ako aj zvětralé alebo neupotrebiteľné látky, uložené na materiále, ktorý sa má ťažiť.
(2) Zároveň s ťažbou musí sa postupne odkrývať.
§ 3. — Medzi spodkom odkrývky a horným okrajom dobývanej, k účelu ťažby odkrytej hmoty musí sa ponechať voľný priestor, ktorého šírku, pokiaľ ide o sypké vrstvy hliny a piesku, treba stanoviť polovičnou výškou odkrývky, najmenej však na 1 m; je-li odkrývka vyššia nežli 6 m, stačí voľný priestor 3 m široký.
§ 4. — (1) Odkrývka buď odkopaná v prirodzenom sklone hmoty.
(2) Je-li odkrývka tak mocná a jakosť jej taká, že by sa mohla pri jednoduchom sklone zovňajšími vlivy (otrasami pri trhaní, pôsobením atmosferických srážok alebo pod.) sosypať, musí byť odkopávaná vo stupňoch. Ak odkopávaná hmota je sypká, buď tak postupované už pri odkrývke 6 m mocnej.
§ 5. — (1) Výška i šírka jednotlivých stupňov odkrývky buď so zreteľom na jakosť hmoty tak zariadená, aby sa účinne predišlo skutáľaniu alebo zrúteniu sa materiálu so stupňa na stupeň.
(2) Medzi jednotlivými stupňami buď sriadené schodné spojenie.
(3) Stupne musia mať svah primeraný pevnosti hmoty.
§ 6. — (1) Odkop odkrývky musí sa diať shora dolu. Podkopávať strmné steny dovoľuje sa leň výnimečne, je-li vzhľadom na jakosť hmoty (na pr. u pevne zmrzlej hliny) nezbytne treba kopať tak, že sa hmota podkopaním a rozklínením oddelí. Podkopávať smejú sa iba steny, ktoré nie sú vyššie 2 m, a to len v tak malých častiach, aby sa to mohlo diat so strany. Pri tom musia sa ponechať s oboch strán operné piliere, ktoré sa smejú odkopať až bezprostredne pred rozklínením, a to rovnako tak len so strany.
(2) Teprve po dokončení podkopávky a keď sa robotníci vzdialili z dosahu zrútenia, smie sa hmota klinami shora dolu vrazenými oddeliť. Oddelená hmota smie sa teprve vtedy odpratať, nehrozí-li už ďalšie zrútenie.
§ 7. — (1) Je-li odkrývka náchylná k sosunutiu, buď na voľnom ochrannom pruhu medzi jej spodkom a hornou hranou dobývanej hmoty sriadená hrádza z hliny, kamenia, pletiva alebo fošien. Ďalej buďte pri sosuvnej pôde svahy primeraným spôsobom mierne sklonené a etáže alebo stupne primerane nízké a dostatočne široké. Prestane-li sa v dobývaní odkrývky tak, že odkopaná jej stena zostane dľhšiu dobu stáť, nutno pri nebezpečnom teréne postarať sa o náležité odvodnenie posuvnej plochy.
(2) Pri nespoľahlivej hmote odkrývky musia sa po väčších atmosférických srážkach, ako aj v dobe obľavy, menovite tam, kde lzä očakávať alebo sa zistilo posúvanie, uvoľnené a zrútením hroziace masy včas odstrániť.
§ 8. — (1) Odkrývka sa smie odkopávať len tak ďaleko, aby medzi hranicami súsednych pozemkov a vrchnou hranou odkopu zostal voľný ochranný pruh v primeranej, živnostenským úradom predpísanej šírke.
(2) Pri tom musí živnostenský úrad zvláště prihliadať na to, sú-li v blízkosti železnice, vodné toky, hradské, verejné alebo hojne používané súkromé cesty alebo stavby.
(3) Závěrná stena pri ochrannom pruhu musí sa upraviť v primeranom sklone dľa předchozích ustanovení a nesmie sa nikdy kolmo odkopať. Pri nespoľahlivej hmote buď osadená vrbinou, obložená drnom alebo iným príhodným spôsobom zabezpečená.
§ 9. — Pri ukladaní odkrývky na hromadu musí sa zachovávať prirodzený sklon, primeraný odkopávanej hmote.
(2) Upätie skládky musí byť od hranie cudzích pozemkov primerane vzdialené. Majú-li se skládky sriadiť u železničných tratí, verejných ciest alebo vodných tokov, ustanoví túto vzdialenosť v prípade potreby živnostenský úrad.
(3) Náležitú pečlivost venovať treba odvádzaniu srážkových vôd od skládok.
Dobývanie materiálu.
§ 10. — (1) Materiál má sa dobývať vždy shora dolu a zpravidla terasovite alebo stupňovite.
(2) Približnú šírku a výšku terasí a stupňov určí živnostenský úrad, majúc na zreteli geologické složenie dobývaného materiálu, ostatné miestné pomery a spôsob provodzovania.
(3) Pri tom je pravidlom, že pri tuhom a v tlstších vrstvách uloženom materiále môžu sa sriadiť vyššie terasy s odstupňovanými stenami, kým pri rozpukaných a v tenkých vrstvách uložených masách má sa ťažiť v nízkych terasách alebo v jednoduchých stupňoch.
(4) Výška a šírka stupňov bud tak stanovená, aby sa porubným stenám dostalo sklonu, primeraného povahe materiálu. Šírku stupňov treba vždy tak ustanoviť, aby v prípade, že by sa materiál nepredvídane sosunul až za pätu prirodzeného sklonu, zostalo ešte na stupni voľné miesto najmenej 1 m široké.
§11. — (1) Sriadia-li sa na terasách pracovištia, musí sa pre ne predpísať šírka konaným prácam primeraná, zvláště lámu-li a opratovávajú-li sa veľké kamene, sriaďujú-li sa dopravné zariadenia alebo majú-li sa založiť pracovištia nad sebou.
(2) Sriaďujú-li sa terasy a stupne, nutno sa postarať o bezpečný priechod so stupňa na stupeň. K tomu účelu buď sriadené primerané odstupňovanie alebo buďte pripevnené laná k zachyteniu. Laná musia byť za okrajom sklonu bezpečne pripevnené. Pri rozsiahlych podnikoch musí sa umiestiť viace lán, a to asi 50 m od seba.
§ 12. — Obsahujú-li steny lomu alebo jamy len v jednotlivých miestach upotrebiteľnú hmotu, takže sa len tieto časti majú vyťažiť, smejú nepotrebné vrstvy len vtedy zostať nedotknuté, sú-li primerane mocné a nelzä-li očakávať, že by sa sosunúly.
§ 13. — (1) Iný spôsob dobývania tiežli po stupňoch alebo terasách (§ 10) dovoľuje sa len výnimkou a len vtedy, ide-li o ťažbu v skalách, ktoré sa buď s ohľadom na prirodzené uloženie vrstiev alebô pre skrovnú cenu materiálu, hodiaceho sa len za štrk alebo lomový kameň, vypláca len vtedy, môžu-li sa strhnúť naraz celé steny. V oboch prípadoch smie sa takýmto spôsobom dobývať len v pevných a nie v rozpukaných skalách.
(2) Dobývanie smie sa prevádzať potom buďto podkopávaním stien ä vyhodením pri tom ponechaných operných pilierov alebo trhaním komorovými podkopy.
§ 14. — (1) Strhujú-li sa celé steny podkopom, buď podkopanie prevedené tak, že zostanú stáť úplne pevné, dostatočne silné operné piliere a vloží sa v pravý čas, ešte než nastalo sosadnutie steny, vzpery v primeranom počte a sile k veľkosti skalnej steny. Streľné vývrty pre operné piliere pripravia sa postupne už v priebehu podkopných prác. (2) Robotníkom zamestnaným v podkopoch a pri nakladaní a odvoze ťaživa buď naznačený smer, ktorým by v nebezpečenstve mali utiecť. Pred skalnou stenou a v dosahu predvídaného jej zrútenia buď zamestnané čo najmenej robotníkov.
(3) Po každom trhaní buď prehliadnutý stav skalnej steny a podkopu a potom teprve smie sa zrútená hmota odstrániť.
(4) Bol-li podkop dostatočne ďaleko prevedený, tedy sa posledné predné vývrty a vývrty operných pilierov súčasne nabijú a zapália.
(5) Nenastane-li zrútenie, keď boly operné piliere vyhodené, musí sa stena plných 24 hodín pozorovať a potom teprve smie sa prikročiť k prehliadke. Ku stene v pohybe sa nachádzajúcej nesmie sa pristupovať a treba dosah jej zrútenia uzavrieť. Po každom zrútení niektorej steny buď štabilita súsedných častí skál vyšetrená a z nove povstalých stien buďte očistené uvoľnené časti.
§ 15. — (1) Komorových podkopov smie sa užívať len tam, kde sa otrasom nemôžu ohrožovat verejné hradské, cesty a cudzí majetok. Každým spôsobom nutno komorové podkopy tak sriadiť, aby sa strhovaná stena až k určitej rozsadline mohla oddeliť. Vstupné štoly nesmejú sa viesť priamym smerom a musia sa, keď bola komora nabitá, zamurovať.
(2) Podnikateľ je povinný každé trhanie komorovými podkopy oznámiť vopred včas živnostenskému úradu.
§ 16. — Zakazuje sa podkopávať skalné steny k tomu účelu, aby sa potom klinom srazily.
§ 17. — Pri podborných prácach v lomivých skalách buď postarané o vzoprenie podobraných stien.
§ 18. — (1) Pri lámaní závěrných stien buďte sriadené stupne s najmenej tak širokými lavicami, aby sa mohly uvoľnené časti hmoty snadno odstrániť.
(2) Závěrné steny musia sa previesť v primeranom sklone.
(3) Utvorenie svislej závernej steny dovoľuje sa len vtedy, je-li hmota tak stejnorodá a súdržná a tiež tak uložená, že netreba sa nijako obávať jej zrútenia, a není-li ďalej z verejných ohľadov námietok proti takému dobývaniu.
§ 19. — Nebezpečné miesta v lomoch a jamách buďte uzavřené a na vhodných miestach označené výstražnými tabulkami.
§ 20. — Pri kamenných lomoch a jamách, ktoré ležia na horských svahoch, takže voda z taviaceho snehu a srážkovej vody stíekajú k lomu alebo k jame, čím by mohlo nastať zrútenie materiálu, buďte učinené primerané zabezpečovacie opatrenia.
§ 21. — (1) Kameňolomy a jamy musia sa spoľahlivým spôsobom ohradiť, aby sa zabránilo spadnutiu ľudí a zvierat.
(2) Spôsob ohradenia riadi sa polohou miesta, kde sá hmota dobýva, a jeho okolím.
Práce trhacie.
§ 22. — Čo do držby (vlastníctva), uschovania, uloženia obalu a užívania výbušín, rozbušiek a výbušných prípravkov treba zachovávať ustanovenia platných predpisov, ako aj všetkých predpisov, ktoré snáď po tejto stránke budú ešte vydané.
§ 23. — K trhaniu nebuď užívané voľných výbušín, ale výbušín patronovaných; vyňaté sú len komorové náboje.
§ 24. — Vývrty buďte tak založené, aby náboj prišiel do celistvej skaly. Náboje v rozsadlinách dovoľujú sa iba u veľmi súdržnej skaly, majú-li sa oddeliť veľké balvany. § 25. — Vývrty pre náboje majú sa tak zakladať, aby kolmá vzdialenosť dna vývrtu od zovňajšieho povrchu steny činila najmenej polovicu hlbky vývrtu. Najmenej tútiež vzdialenosť treba vždy zachovať medzi dvoma súsednými vývrty steny, keď sa náboje jednotlivé zapaľujú; pri súčasnom odstrele musí byť vzdialenosť táto o polovicu väčšia.
§ 26. — Výška náboja nesmie presahovať tretinu hlbky vývrtu. Množstvo náboja buď tak určené, aby sa skala trhaním len uvoľnila. Nutno vždy dbať, aby rozlet kamenia pokiaľ možno sa obmedzil.
§ 27. — Nabité vývrty k výstrelu pripravené buďte pokryté jednoduchými, po prípadle dľa veľkosti náboja v niekoľko vrstvách krížom na seba položenými sväzkami prútia, vreciami piesku, vetvami atď., aby sa zabránilo rozletu kamenia; táto pokrývka nesmie sa nikdy zaťažiť kamenami.
§ 28. — (1) Zápalnica musí byť pre každý výstrel primerane dlhá, aby v dobe, čo horí, mohly sa osoby, ktoré ju zapálily, ukryť.
(2) Zápalky treba na zapalnice pripevňovať klieštičkami.
§ 29. — (1) Je-li náboj pripravený k výstrelu, musí diať dozorčia osoba tým poverená ustanovené znamenie, na čo sa robotníci odeberú na zabezpečené, vopred určené stanoviská (do úkrytov). Teprve potom smejú sa náboje zapáliť.
(2) Pri komorových odstreloch smie byť miesto vývrtu až po 15 minutách opät obsadené.
(3) Keď jednotlivé rany zlyhaly, nesmejú robotníci úkryty pred štvrťhodinou opustiť. Rany, ktoré zlyhaly, buďte ako také označené.
§ 30. — Užíva-li sa elektrického palniku, má strelmajster, ktorý obstaráva nabíjanie vývrtov a kladenie i spojenie elektrického vedenia, nosiť kľuku od zapaľovačky u seba a nasadiť ju na hriadeľ kľukový teprve priamo pred vypálením rany. Hneď po zapálení buď vedenie drôtov cele bezpečným spôsobem prerušené.
§ 31. — (1) Sú-li kameňolomy poblíž verejných komunikácií, má živnostenský úrad, dohodnúc sa dľa miestných pomerov s príslušnými snáď orgány, postarať sa o to, aby sa dotyčné komunikácie po dobu trhania primerane uzavřely.
(2) Pri tom buďte konce tratí, ktoré sa majú uzavrieť, presne označené.
§ 32. — (1) Majú-li sa uzavrieť hradské, nech idú, nežli, sa počne trhať, dva robotníci s červenými vlajkami od stredu tratí, ktorá sa má uzavrieť, k obom jéj koncom, vyzvú chodcov, aby hradskú rychle opustili, a akonáhle je trať úplne voľná, dajú dozorcovi nad trhaním umluvené znamenia. Tieto hliadky zostanú na koncoch uzavrenej trati tak dlho, až sa dá znamenie, že sa trhanie ukončilo.
(2) Tiež u lomov, ktoré neležia u verejných komunikácií, buď trhanie primeranými zvukovými signály napred ohláslené, aby sa mohly osoby v okolí lomu včas vzdialiť. Význam týchto zvukových signálov buď vysvetlený nápadnými a trvanlivými výstražnými tabulkami na cestách sem vedúcich.
§ 33. — Dobu strieľania ustanoví živnostenský úrad, zreteľ berúc na rozsah podniku a na komunikačné pomery v okolí kameňolomu. Pri tom treba vždy i toho dbať, aby verejné komunikácie nebolý dlhšie ako štvrť hodiny nepretržite uzavřené.
§ 34. — (1) K trhaniu, to je k nabíjaniu, zatlkaniu a zapaľovaniu nábojov, smie sa užívať len zvláště zkúšaných a spoľahlivých robotníkov.
(2) Mená ich buďte vždy v patrnosti vedené vo zvláštnej listine, ktorá sa uloží na prípustnom mieste závodu. Zvláštné predpisy na ochranu života a zdravia robotníkov.
§ 35. — Pracovištia na spodku lomu (jamy) a na terasách majú byť tak zvolené a upravené, aby robotníci tam zamestnaní bolí chránení pred padajúcou hmotou.
§ 36. — (1) Dopravné cesty alebo koľaje, majú sa sriadiť v primeranej vzdialenosti od okrajov svahov. Cesty k lomu ku pracovištiam vedúce nesmejú byť sriadené na území hroziacom sosutím. Na príkrych krajoch a na mostoch buďte cesty zabezpečené zábradlím alebo lanami. Príliš strmým spádom a náhlym zmenám spádov, ako aj ostrým záhybom treba sa vystríhať.
(2) Na koľajach, ktoré vedú blízko miest, kde sa pracuje, alebo pri úbočí alebo na koľajach, ktoré nie sú v stálej a bezpečnej polohe, smejú sa vozíky vôbec pohybovať len tak, aby sa daly kedykoľvek ihneď zadržať.
§ 37. — (1) Pohyb vozíkov vlastnou ich váhou dovoľuje sa lení vtedy, sú-li opatrené ľahko riaditeľnými a spoľahlivé pôsobiacimi hamovnicami; vozíky, ktorých hamovnice možno ovládať s vozíku samého, musia mať plošinu.
(2) Zastavené vozíky musia sa pritiahnutím hamovníc alebo drevenými podkladky zabezpečiť proti rozjetiu.
(3) Spínanie bežných vozíkov nesmie sa nikdy diať pri jazde.
§ 38. — Výklopné vozíky musia byť opatrené spoľahlivými zarážkami, ktoré sa dajú bez nebezpečenstva obsluhovať.
§ 39. — Točny a posunovadlá musia sa dať vo svojej správnej polohe vhodnými úpravami zaistiť.
§ 40. — Prenosné spúšte musia byť dostatočné silnej konštrukcie a jako ostatné pre dopravu vyťažené hmoty určenej naklonenej roviny tak postavené, aby hmota nemohla sa prekutáliť a zabránilo sa tiež jej vypadávaniu alebo vyskakovaniu.
§ 41. — (1) Visiace lešenia sú prípustné len výnimečne v kameňolomoch, a to pri spoľahlivej a pevnej skale a pri bezpečnej konštrukcii a bezpečnom upevnení.
(2) Najvyšší počet robotníkov, ktorý smie byt na visiacom lešení, a prípustná najmenšia tlštka nosných lán buďte na lešeniach stále a zreteľne čitatelne vyznačené.
(3) Každé zdvihadlo musí sa opatriť západkou a hamovnicou, každé ozubené súkolie ochranným príklopom.
(4) Každé visiace lešenie musí byť vhodnými opatreniami zabezpečené, aby sa nekývalo.
§ 42. — (1) Jaráby a zdvihadlá buďte opatrené západkou a pásovou hamovnicou alebo inou bezpečne účinkujúcou hamovnicovou úpravou. Má-li bremeno svojou vlastnou váhou byt spúšťané, vtedy musí pri dvojakom chode sriadená byť západka, aby rychlý chod samočinne nenastal.
(2) Pojazdné jaráby, na ktorých sú riadičia, majú mať lešenie alebo galerie proti spadnutiu ľudí a materiálu dostatočne bezpečné a ohradené. Všetky prístupné ozubené súkolia buďte zakryté.
(3) Na každom jarábe buď jeho únosnosť v kilogramoch zreteľne vyznačená.
(4) Všetky namáhané části týchto zdvihadiel buďte vyzkúšané aspoň raz do roka čo do svojej nosnosti a bezpečnej účinnosti, pri čom u jarábov o nosnosti až do 25 tún užitkového bremena užité buď zaťaženia nа zkúšku o 25 procentov zvýšeného, kým pre jaráby väčšej nosnosti buď zkušebné bremeno о 10 procentov ťažšie ako bremeno užitkové. O prevedených zkúškach buďte vedené záznamy.
§ 43. — Svažné dráhy buďte opatrené vhodnými zariadeniami, podvozkami, záverami, dvojitými povrazy, zachycovacím ústrojím a pod., aby osoby na konci svažnej dráhy neboly ohrožované sjažďajúcimi vozíky. Hamovníca má byť tak upravená, aby v kľude pôsobila a jazda po dráhe teprv uvoľnením hamovnice bola umožnená (uvoľňovacia hamovníca.)
§ 44. — (1) Drevené rebríky majú byť zhotovené zo zdravého, nosného materiálu; stupátka buďte do rebríka nepohyblivé zapracované. Pribíjať latky alebo dosky miesto stupátok neni dovolené.
(2) Užívané rebríky buďte tak postavené, aby stupátka od stien dostatočne ďaleko odstávaly.
§ 45. — Pracújú-li robotníci na pokraji príkrej stráne alebo na príkrych úbočiach, musia byť priviazaní alebo musí tu byť aspoň rukou dosažitelné ochranné lano. Upevňovacie laná buďte spoľahlive zakotvené.
§ 46. — Robotníci, ktorých zrak pri práci môže byť ohrožený úlomkami, buďte opatrení ochrannými okuliarami alebo stienítkami. Na ochranu ostatných robotníkov buďte, treba-li toho, sriademé ochranné steny alebo sieti.
§ 47. — Pri každom podniku, v ktorom je zamestnané päť alebo viac robotníkov, je treba postarať sa o prístrešie aspoň s jedným lôžkom a umývacím zariadlením. Pracuje-li sa i v zimných mesiacoch, musí toto prístrešie byť upravené k vykurovaniu.
§ 48. — V každom závode má byť pri ruke materiál, ktorého je treba k prvej pomoci (obvazovací materiál, prostriedky krvácanie staviace, občerstvujúce, dezinfekčné atď., ako aj nosítka); dozorčie orgány a niekoľko robotníkov majú byť oboznámení s jeho používaním.
§ 49. — V každom závode buď postarané o vodu pitnú a k mytiu.
§ 50. — V každom závode buďte sriadené primerané záchody so zreteľom k počtu zamestnaných osôb.
§ 51. — Pri hustej hmle musí sa odpratávanie a dobývanie prerušiť.
§ 52. — Osôb, o ktorých je známé, že trpia na padúcnicu, krče, občasné záchvaty mdloby, závrať, nahluchlosť alebo iné telesné nedostatky a vady v miere, že by pri prácach na miestach, kde sa ťaží, boly vydané neobyčajnému nebezpečenstvu, nesmie sa pri týchto рrácach užívať. Opilé osoby nesmejú sa vôbec k práci pripustiť. Ženy vo vysokom stupni tehotenstva nesmejú sa zamestnávať.
§ 53. — V prípade úrazu v podniku buď ihneď postarané o lekársku pomoc.
§ 54. — Majiteľ závodu alebo osoba k tomu určená musí miesta, kde sa pracuje, denne pred každým zahájením práce, potom mimo toho po obľave alebo daždivom počasí a pri nastalom mraze, taktiež po každom väčšom trhaní a konečne pri opätnom zahájení ťažby po dlhšej prestávke, dľa potreby i častejšie prehliadnuť; hrozí-li nebezpečenstvo zrútením, buďte učinené ihneď potrebné opatrenia, aby sa tomu zabránilo, a po prípade buď práca na ohrožených miestach zastavená.
Konečné ustanovenia.
§ 55. — Na niekoľko vhodných a ľahko prístupných miestach závodu buď trvanlivým spôsobom pribitý krátky výťah, obsahujúci najdôležitejšie ustanovenia, menovite ustanovenia §§ 6, 14, 19, 20, 30, 36, 37, 45, 51 a 53 tohoto nariadenia. Každý robotník, akonáhle vstúpi do práce, buď na túto vyhlášku zvlášte upozornený.
§ 56. — Ustanovenia tohoto nariadenia platia jak pre dosavádné podniky druhu v § 1 vyznačeného, tak i pre také, ktoré sa teprve sriadia (nove sriadené alebo premenené), s rozdieľom, že predpisov tohoto nariadenia, ktoré by vyžadovaly zmeny provodzovne závodov právoplatne už povolených, má sa len potiaľ použiť, pokiaľ nie sú v odpore s právami dľa udeleného povolenia snáď nadobudnutými.
§ 57. — Přestupky tohoto nariadenia, pokiaľ nejde o činy prísnejšie trestné, trestajú sa dľa zákona č. 259/1924 Sb. z. a n.
§ 58. — (1) Toto nariadenie nabýva účinnosti dňom vyhlásenia.
(2) Nedotknuté zostávajú predpisy o povoľovaní a provoze kameňolomov, hlinísk a štrkovieň v blízkosti dráhy.
§ 59. — Prevedením tohoto nariadenia poveruje sa minister priemyslu, obchodu a živností a minister sociálnej pečlivosti v dohode so zúčastnenými ministrami.
(Vyhlášeno v částce 50. Sb. z. a n. dne 18. června 1925.)

Citace:

Vládné nariadenie zo dňa 26. mája 1925, č. 116. Sociální revue. Věstník Ministerstva sociální péče. Praha: Ministerstvo sociální péče, 1925, svazek/ročník 6, s. 301-308.