Č. 6838. Policajné právo trestné (Slovensko): * Nešetrenie predpisu odst. 4. § 214 trest. polic. poriadku uhor. č. 65000/1909 nespadá pod odst. 2 č. 4 § 204 toho samého trest. polic. poriadku; nezakládá tedy vadu, ku ktorej by úrad vyššej stolice nútený bol prihliadnuť z úradnej moci. (Nález zo dňa 26. oktobra 1927 č. 22055). Vec: Štefan A. v F. proti ministru pre správu Slovenska stran policajného priestupku pytláctva. Výrok: Napadnuté rozhodnutie zrušuje sa ako nezákonné. Dôvody: Sť-ľ oznámil dňa 3. októbra 1923 obecnému predstavenstvu obce F., že podal proti dražbě poľovného práva obce — dňa 29. júľa 1923 konanej — odvolanie, vzdor tomu však vydražitelia Karol L. a spol. jeho vykonávajú už od 1. augusta počínajúc poľovné právo a žiada tedy, aby novým nájomcom obec brachiálnou silou zabránila výkon poľovného práva. Rozsudkom zo dňa 17. októbra 1924 oslobodil policajný sudca okr. úradu v Šale n/V. obvinených a zaviazal sť-ľa, aby trovy čiastkou 237 Kč 60 h zaplatil, ohľadne útrat účtovaných zástupcom sť-ľovým čiastkou 400 Kč ale vyslovil, že útraty tie je povinný snášať sť-ľ sám dľa § 215 pol. tr. por., lebo zapříčinil ich svojím bezdôvodným a lahkomyslným oznámením. Župný úrad v Bratislavě rozsudkom zo dňa 3. januára 1925 pozmenil rozsudok I. stupňa a sť-ľa od povinnosti zaplatenia trov obvinených v čiastke 237 Kč oslobodil, lebo obžaloba bola dobromyseľná a odôvodnená, poneváč však obvinení jednali dobromyseľne, boli oslobodení. Minister pre Slov. nap. rozsudkom rozsudok II. stupňa v čiastke sť-ľom napadnutej, pokiaľ se týká výroku o trovách dľa § 200 pol. tr. por. zmenil a zaviazal sť-ľa, aby trovy pokračovania 400 Kč a 237 Kč 60 h v smysle § 214 pol. tr. por. zaplatil, lebo dľa § 39 zák. čl. XX: 1883 môže byť pre priestupok § 26 cit. zák. čl. zavedené policajne-trestné pokračovanie len k sťažnosti majiteľovej, lebo nájomca poľovného revíru, tedy zrejme len k ponose súkromého žalobcu a poneváč dľa § 214 pol. tr. per. v páde oslobodenia nesie tento trovy, bolo treba pozměniť v tomto smere výrok II. stupňa a súkromého žalobců k náhrade trov pokračovania odsúdiť. O sťažnosti napadajúcej toto rozhodnutie uvažoval nss takto: Sťažnosť namietá, že neprávom bol sť-ľ posúdený zaplatiť trovy v čiasti 237 Kč 60 h, vzniklé v trestnom pokračovaní obranou obžalovaných, lebo rozhodnutím II. inštance boly útraty trestného pokračovania vzájomne zrušené, a proti tejto časti rozhodnutia II. inštancie odvolanie nebolo zo strany obžalovaných podané, a tedy úrad bez opravného prostriedku v tomto smere podaného nebol oprávnený v tejto časti rozhodnutie II. inštancie na ťarchu sť-ľovu zmeniť. Nss tuto námietku sťažnosti uznal za opodstatnenů. Žal. úrad opiera tento svoj — výše uvedenou námietkou napadnutý — výrok o odst. 2 bod 4 § 204 pol. trest. por., uvádzajúc, že dľa zákonného ustanovenia teraz citovaného, nútený bol z povinnosti úradnej k tomu porušeniu podstatného formálneho predpisu prihliadnuť, ktorý uvedený je v § 214 pol. trest. por. v tom znení, že musí byť súkromý žalobce v prípade oslobodenia obvineného posúdený k náhrade trov pokračovania trestného. Toto stanovisko žal. úradu je mýlne a protiví sa zákonu, poneváč v smysle odst. 2. bodu 4 § 204 pol. trest. por. oprávněný je apelačný úrad cez medze žiadosti v odvolaní uvedenej, tedy z povinnosti úradnej odvoláním napadnutého usnesenia i v časti odvoláním nenapadnutej zrušiť alebo zmeniť, keď nebolo vôbec použité alebo nesprávne bolo použité niektoré podstatné pravidlo pokračovania. Poneváč ale tento výrok rozsudku o útratách, že tie zo stránok, ktorá má snášať, nepodlieha pravidlám formálneho práva, — aké má na mysli § 156 pol. trest. por., — ale pravidlám materiálneho práva, keďže žal. úrad výrok rozsudku II. inštancie vynesený v otázke snášenia trov trestného pokračovania vo smysle v ňom uvedenom považoval za porušenia podstatného formálneho pravidla, ku ktorému by bylo z úradnej povinnosti prihliadnuť, porušil tým zákon.