Ján Pálka. Zápisky. Praha, 1932, Vydavateľské oddelenie YMCA. 8°. Str. 220. 18 Kč. — Memoáry liptovsko-sv. mikulášskeho továrníka Pálku sú zaujímavé najmä v prvej časti, kde P. vykladá o svojich socializačných pokusoch, ktoré pred časom obrátily na neho pozornosť našich i cudzích národohospodárov. Bol to u nás prvý vážny pokus o zosocializovanie továrneho podniku, ktorý sa zdal, že okrem politických donesie aj hospodárske prevraty. Ján Pálka chcel uviesť do života zásady, s ktorými sa ako hlboko veriaci evanjelický pracovník stretával. Rozhodol sa, že sa .pokúsi dať robotníkom svojej garbiarne to, čo bolo ideálom Marxovým a iných sociálnych mysliteľov; možnosť spolurozhodovania v továrni a spoluúčasti na výťažkoch podniku. Dňa 20. septembra 1919 vydal svojim robotníkom oznam, podľa ktorého im vydal svoju továreň do spoluvlastníctva a prizval ich, aby si zvolili výbor, ktorý by sa zúčastnil vedenia podniku. Rovnako aj výročný zisk podniku mal sa deliť, robotníctvo malo participovať 20—25%. Tento Pálkov pokus vzbudil živý ohlas nielen na Slovensku, ale i inde. Pálka bol skoro žiadaný, aby prednášal a písal o výsledkoch svojho pokusu. No, tento nepokračoval tak, ako by sa zdalo. Predovšetkým jestvovalo pretvorenie továrne 11a spoločenskú len fakticky, nie právne, lebo nebolo súceho zákona, ktorý by toto upravoval. Neskoršie pristúpily aj iné komplikácie: časť robotníctva, štvaná politickými nadháňačmi, nebola spokojná s daným stavom a situáciu zhoršily ešte ťažké hospodárske pomery, keď pre znehodnotenie valút súsedných štátov továreň strácala veľké sumy na tovare i celé odbytiská. Za čas zdala sa prichodiť úľava: v parlamente boly podané hneď tri osnovy socializačných zákonov a stratené odbytiská nahradila firma Baťa. To však bolo len prechodné. Medzi časom P. nadobudol skúseností so svojím pokusom a v druhom ozname svojim robotníkom oznámil, aké zmeny v socializačnom pláne svojho podniku je nútený previesť. Zriadil aj kurzy- obchodných náuk. aby sa robotníci mohli naučiť riadeniu podniku. O rok neskôr, k 1. januáru 1922 vydal tretí oznam robotníkom, tentoraz už veľmi málo optimistický. , Odbytová kríza a následky politických štvanie medzi; nezrelým robotníctvom pokazily najlepšie premyslené P. plány. P. bol nútený zavreť továreň, socializačný pokus stroskotal. To však neubralo P. uznania za ušľachtilý čin: uvádza v knihe citáty z 30 časopisov, které jeho pokus ocenily.
Druhá časť spomienok je venovaná úvahám o praktickom kresťanstve, ktoré akiste boly základom P. socializačného pokusu, v tretej spomína P. na svoje obchodné spojenie s Ruskom a s Baťom a napokon veľmi úprimnými slovami hovorí o československom pomere: »My sme Čechov népoznali; predstavovali sme si našich bratov inakšie. Češi nás tiež nepoznali a predstavovali si pravdepodobne, že je celá slovenská inteligencia taká asi, ako tých niekoľko slovenských študentov, ktorí počúvali profesora Masaryka v Prahe, a ľud že je taký, ako český, iba že inakším nárečím hovorí.« čb.