Č. 8829.

Zemědělstvo (Slovensko): Kóň prepašovaný prez štátnú hranicu připadne konfiškácii i v případe, že ho nabyla osoba tretia dobromyslné.
(Nález zo dňa 20. oktobra 1930 č. 26287/28.)
Vec: Gustav H. v H. proti ministerstvu zemědělstva o konfiškácii podlúdne dopraveného koňa.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta ako bezdóvodná.
Dóvody: K trestnému oznámeniu četnickej stanice v L. rozsudkom okresného úřadu v Tornale čo prvostupňovým policajným trestným súdoin zo dňa 16. mája 1925 uznaní boli vinnými 1. Bartoloměj F. preto, že překročil štátne hranice čsl. bez cestovného pasu a dopravil do republiky čsl. jednoho koňa bez dovozného povolenia mimo celnej cesty a bez veterinárskej prehliadky a 2. Albert K. preto, že spoluúčinkoval pri podlúdnom dovoze s tým, že vědomě odpredal na výročnom trhu v Š. koňa Bartolomejom F. z cudzieho štátu bez dovozného povolenia a mimo celnej cesty a bez veterinárskej prehliadky — Č. 8829 —
1141
prepašovaného, — priestupku podťa § 1 vl. nar. č. 215/21 a § 1 vl. nar. č. 442/20 a nar. min. pre Slov. zo dňa 30. juna 1920 č. 3118 a boli posúdení. Pri tom vyslovil úřad, pokial to prichádza v úvahu v danom spore i to, že podlúdnym spósobom mimo celnej cesty dopravený koň v smysle odst. 1 § 155 zák. čl. VII: 1888 sa skonfiškuje k účelu v odst. 4 § 155 zák. čl. VII: 1888 určenému a že u Bartolomeja F. najdené a skonfiškované peniaze obnosom 3300 Kč po odpočítaní stravovacích útrat čiastkou 389 Kč vyskytlých s jeho uzamčením, prinavrátiť sa majú sť-ťovi Gustavovi H. v H. Dotyčné týchto dvoch výrokov uviedol okr. úřad tieto dovody: »Podlúdnou cestou prepašovaný koň musel byť přehlášený vo smysle odst. 1 § 155 zák. čl. VII: 1888 za skonfiškovaný, lebo § ten imperativně nakladá skonfiškovanie každého koňa, dopraveného s obejdením predpisov stanovených vyšecitovaným §om a zákonom, a preto nemohol byť ponechaný v majetku kupca, poťažne nového majiteťa Augustina H., ktorému ale ako dobromyseťnému kupcovi prisúdený bol ten obnos, ktorý bol zabavený u Bartolomeja F. a preto bol odkázaný na súdnu cestu ohťadom hradenia diferencie Albertom K. medzi kupnou cenou (4375 Kč) a obnosom prisúdeným.«
K odvolaniu Alberta K. a sť-ťa Augustina H. do tohoto rozsudku expozitura župného úřadu v Rožnave rozsudkom zo dňa 15. augusta 1926 potvrdila rozsudok okr. úřadu v Tornale z jeho dóvodov a pokial to prichádza v úvahu v danom sporu, uviedla za ďalší dóvod, že sa neprihliadlo k námietkam sť-l’ovým, lebo konfiškácia podťa § 155 zák. čl. VII: 1888 stíhá majiteťa.
K ďalšiemu odvolaniu Alberta K. a sť-ťa Augustina H. do rozsudku expozitury župného úřadu v Rožnave rozhodlo min. zemed. napad. rozhodnutím, pokiať to prichádza v úvahu pre tento spor, že zamieta odvolanie sť-ťa proti konfiškacii koňa podlúdne na územie státně dopraveného podťa § 155 zák. čl. VII: 1888 a zrušuje rozsudok II. a jemu za základ slúžiaci rozsudok I. stolice, pokiať ním uznané bolo, že u Bartolomeja F. zabavené peniaze v čiastke 3300 Kč po odpočítaní stravovacích výloh čiastkou 389 Kč, vzniklých s jeho uzamčením, prisudzujú sa sť-ťovi Augustinovi H. a že sť-ť ohťadne diferencie nastalej medzi kúpnou sumou (4375 Kč) a medzi zbylým obnosom 2911 Kč odkazuje sa na porad práva súkromého. Za dovody týchto svojich výrokov uviedlo toto: »Rozsudok prvo i druhostupňový vychádza zo skutkového základu, že v danom případe ide o koňa prepašovaného (mimo vstupnú stanicu prez štátnu hranicu sem dopraveného), na tomto skutkovom základe je vybudovaný výrok o konfiškácii koňa. Proti tomuto skutkovému základu sť-ť Gustav H. v prvom ani v druhom odvolaní nebrojí, menovite nepopiera ani, že koň u něho zabavený neni totožný s ko,ňom pašovaným. Min. zemed. móže preto skutkový základ považovat’ za nesporný a omedziť sa na prezkúmanie dóvodov odvolacích po stránke právnej. »§ 155 zák. čl. VII: 1888 pripúšťa konfiškáciu podlúdne dopraveného zvieraťa všeobecne, nerozoznáva tedy, či je u podlúdníka, účastníka na podlúdnictve alebo u osoby, ktorá ho nabyla trebárs dobromyseťne. Že pašované zviera podlieha konfiškácii aj u dobromyseťného držitela, výslovné stanoví — Č. 8829 —
nar. býv. min. orby č. 3453/1905. Preto bolo aj odvolanie Gustava H. ako bezdovodné zamietnuté. Naproti tomu bolo zrušit’ onu čiasť napadnutého rozsudku, v ktorej obidve stolice skonfiškovaly i obnos u F. zabavený a prisúdily ho Gustavu H. Vec doličná v tejto věci je prepašovaný kóň (§ 61 zák. čl. V: 1878) a ten bol konfiskovaný a bude vo ver. dražbě předaný k účelom v § 23 zák. čl. XX: 1901 označeným. Obnos za konfiskovaného koňa utržený nemala práva I. stolica konfiskovat’ za tým účelom, aby Gustav H. bol odškodněný. Vzešla-li Gustavu H. z kupy koňa majetková újma, móže jedine cestou civilného práva (žalobou zo správy) hojit’ sa na predavatel’ovi a správný úřad pri rozhodovaní podl’a § 155 zák. čl. VII/1888 nemože sa zabývat' týmito súkromoprávnymi nároky a učinil-li tak, překročil medze svojej kompetencie a preto bolo rozhodnuté ako bolo shora uvedeno.«
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto:
I. Sf-f vo svojej sťažnosti s nepopieraním toho, že v danom případe ide o koňa podlúdne do republiky čsl. dopraveného a ním od podlúdníkov odkúpeného, namieta proti svrchu uvedenému názoru žal. úřadu, že názor ten je mylný, lebo konfiškácia takéhoto koňa u dobromyseťného nabyvateťa nie je možná a že takáto konfiškácia je přípustná len u obmyseťného nabyvateťa, totiž u takej osoby, ktorá o nabytí koňa určité věděla, alebo z daných okolností vedieť musela, že ide o koňa podlúdne dopraveného. Keďže ale žal. úřad sám tvrdí vo svojom rozhodnutí, že sť-ť zmieneného koňa nabyl dobromysťne, t. j. bez vedomia toho, že ten bol podlúdne dopravený, je jeho rozhodnutie protizákonné. Tento názor sťažnosti však nemohol nss uznať správným.
§ 155 odst. 1 zák. čl. VII: 1888 stanoví, že zvierata podlúdne dopravené, lebo hnané vyhnutím sa miest pre hnanie dobytka určených sa konfiškujú. Konfiškácia sa má vyslovit’ buď vo zvláštnom výměru, lebo v rozsudku vydanom proti vinníkovi (odst. 2 cit. §). Z tohoto ustanovenia je videť, že zákon chce, aby zvierata dopravené nedovoleným spósobom podlúdne, připadly v každom případe konfiškácii, a vtedy i v případe, že zviera to si nabyla osoba tretia dobromyseťne a nie len vtedy, — ako to sťažnosť tvrdí —, jestli nabyvatel’ zvieraťa bol pri nabytí obmyseťný.
Vyslovil-li tedy žal. úřad, že podťa § 155 zák. čl. VII: 1888 pripadol zmienený podlúdne dopravený a sť-l’om od podlúdníkov dobromyseťne nabytý kóňi konfiškácii, je tento jeho výrok krytý zákonom.
II. Sťažnosť vytýká ďalej, že žal. úřad nebol oprávněný napadnutým rozhodnutím zrušit’ tú část’ rozsudkov nižších úradov, dťa ktorých úřady tie z penez u odsúdeného Bartolomeja F. konfiškovaných zbývajúcich 2911 Kč poukázaly sť-ťovi, keďže táto časť rozsudkov odvoláními napadnutá nebola, a preto nabyla moci práva a bez odvolania v tomto smere podaného nebol oprávněný žal. úřad touto časťou rozsudkov sa zaoberať a tú zrušit’.
Žal. úřad teraz zmienené časti rozsudkov nižších úradov zrušil preto, že keď, ako je to nesporné — ide o pokračovanie podťa § 155 zák. čl. VII: 1888, t. j. o rozhodnutie o konfiškácii podlúdne dopraveného zvieraťa, neboly kompetentně nižšie úřady, mimo otázky konfiskácie, vóbec rozhodovat’ o sť-ťovom prípadnom súkromoprávnom nároku vzniklom mu proti podlúdníkom tým, že bol mu kóň, ním od podlúdníkov nabytý, úradom škonfiškovaný.
Keďže nss neshťadal, že by jestvovala zákonná norma, ktorá by stanovila kompetenciu týchto úradov rozhodovat’ o takom súkromnoprávnom nároku, o aký v tomto sporu ide, a že ide o súkromnoprávný nárok, sť-T ani nepopiera, je rozhodnutie v tomto smere týmito úradmi vynesené zmátočné a tedy právnej moci neschopné, ktoré tedy pre sť-l’a žiadných právnych následkov nezaložilo a keď tedy žal. úřad ono rozhodnutie v tomto smere bárs i bez opravného prostriedku odstranil, nebolo tým niak zasažené do subj. práv sť-l’ových.

Citace:

č. 8829. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství, JUDr. V. Tomsa, 1930, svazek/ročník 12/2, s. 392-395.