— Č. 8785 —
Č. 8785.
Dávka z prírastku hodnoty nemovitostí (Slovensko): Móže městský statut o dávke z prírastku hodnoty nemovitosti mať zpátnou účinnost’?
(Nález zo dňa 1. októbra 1930 č. 15095.)
Vec: Ignác a Julie B. v N. proti župnému úřadu v Nitře o dávku z prírastku hodnoty nemovitosti.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie sa zrušuje pre nezákonnost’.
Dôvody: Platebnými rozkazmi města N. zo dňa 29. decembra 1921 bola sť-l’om Ignácovi B. a jeho manželke rod. Julii K. v smysle úpravy zmieneného města o dani z prírastku hodnoty č. 7758/1919, prijatej usnesením mestkej správnej komisie zo dňa 22. decembra 1919 a schválenej výnosom min. pre Slov. zo dňa 10. marca 1921, z prevodu nemovitosti v N. ležiacich, v základe kúpnopredajných smlúv zo dňa 17. augusta 1920 a 17. novembra 1920 na Karola R. a jeho manželku Mariu a na Rolnickú a prietnysernú banku, úč. spol. filiálku v N., predpísaná dávka z prírastku hodnoty nemovitosti čiastkami 2376 Kč a 9122 Kč 40 h.
Tieto platebně rozkazy, proti ktorým sť-lia nepodali odvolanie, boly im doručené dňa 28. a 30. januára 1922.
Podáním de pres. 16. marca 1925 domáhali sa sť-lia u rady města N. odpisu dávok a keďže te už i zaplatili, žiadali i vrátenie týchže na — Č. 8785 —
1043
tom základe, že nss v smysle zák. č. 329/21, respektive vl. nar. č. 143/22 vyniesol pod č. 61049/24 nález, dľa ktorého nie je možný výměr dávky z kúpopredajov uskutočnených před 1. októbrom 1921 a keďže zmienené kupy boly uzavreté 17. novembra 1920, z tých neprávom bola dávka tá im uložená a preto tú nepovinné platili a má byť im tá vrátená, lebo tou město by nesprávné obohatnulo.
Žal. úrad napadnutým rozhodnutím so zamietnutím odvolania sť-l’ov nevyhověl cestou inštančnou tejto jejich žiadosti a to z dôvodov, že je to pravda, že spomenutý zákon a nariadenie, ako aj zásadné rozhodnutie nss-u sú v platnosti, však tieto opatrenia nevzťahujú sa na město N., tieto opatrenia všeobecne vzťahujú sa na všetky obce republiky, ktoré bez toho, že by boly malý svoje štatúty o dani z prírastku hodnoty nemovitosti, dostaly právo na vyrúbenie spomenutej dané. Poneváč ale město N., ako býv. město so sriadeným magistrátom štatutotvornú posobnost’ málo a poneváč ešte v roku 1919 utvorilo si taký štatút, ktorý min. pre Slov. pod č. 2569/1921 i schválilo s tým, že daň z prírastku hodnoty nemovitosti móže sa vyrúbiť od dňa 22. decembra r. 1919 a preto je úplné jasné, že město už aj pred 1. októbrom r. 1921 oprávněné bolo na vyberanie dané z prírastku hodnoty nemovitosti a tak sťažnosť žiadateťov je bezzákladná. Mimo toho uznal žal. úřad bezdôvodnou námietku, ktorou sť-lia popřeli kompetenciu okr. úřadu v M
O sťažnosti napadajúcej toto rozhodnutie uvažoval nss takto: Sť-lia už vo správnom pokračovaní vo svojich odvolaniach na žal. župný úrad vzniesli námietku a vznášajú tú i vo svojich sťažnostiach na nss, že jejich žiadosti o odpis zmienených dávok, uložených im z prevodov nemovitosti uskutočnených kúpnymi smlúvami dňa 17. augusta 1920 a 17. novembra 1920, neprávom boly zamietnuté dovoláváním sa městského štatútu č. 7758/1919 utvoreného v zasadnutí mest. zastupitelstva konanom dňa 22. decembra 1919, lebo štatút ten podťa platného práva mohol nabyť účinnosti len po tom, čo bol vrchnostensky schválený ministrom pre Slov. a riadne publikovaný a keďže bol zmieneným ministrom schválený až 10. marca 1921 a publikovaný až 21. mája 1921, mohol tedy nabyť účinnosti len 21. mája 1921 a v základe toho sa mohla ukladať a vyberať dávka len z prevodov uskutočnených po tomto dni, a to bárs i štatút ten výslovné stanoví, že podťa něho má sa ukladať dávka už z prevodov nastalých odo dňa, v ktorom městské zastupitelstvo usnieslo sa na tomto štatútu, t. j. od 22. decembra 1919, lebo toto ustanovenie onoho štatútu nemóže mať právneho účinku, keďže štatút ten nemóže mať zpátnej účinnosti.
Ako je to patrné z dôvodov napadnutého rozhodnutia, pokiať sa týkajú riešenia otázky obsaženej vo svrchu uvedenej námietke sť-ťov, zastáva žal. úřad to právně stanovisko, že zmienená dávka bola preto podťa městského štatútu č. 7758/1919 právom uložená sť-ťom z dotyčných a dňa 17. augusta 1920 a 17. novembra 1920 uskutočnených prevodov nemovitostí bárs i štatút ten bol až len 10. marca 1921 schválený ministrom pre Slov. a až len 21. mája 1921 publikovaný, lebo štatút ten obsahuje ustanovenie (§ 39 štatútu), ktoré tiež bolo zmieneným ministrom schválené, že dťa něho možné je zmienené dávky ukládat’ —Č. 8785 —
už i z prevodov nastalých po dni 22. decembra 1919, totiž odo dňa, v ktorom sa městské zastupitelstvo usnieslo na tomto statute.
Keďže zastupitelstvo města N. usnieslo sa na zmienenom statute dňa 22. decembra 1919, tedy ešte před vydáním zákona č. 329/21, ktorý obsahuje i ustanovenia o stanovení a vyberaní istých dávok a to i dávky, o akú v danom spore ide, a ktorý nabyl účinnosti dňom 1. októbra 1921, a keďže statut ten bol tiež před touto dobou schválený, nutné je riešiť sporná otázku podťa predpisov platných v tomto smere před vynesením cit. zák. č. 329/21.
Podťa právneho stavu platného na Slov. pred 1. októbrom 1921 bola dávka z prírastku hodnoty nemovitosti na Slov. vyberaná len v niektorých obciach (mestách). Zavedenie dávky tej v niektorej obci bolo ponechané usneseniu obce, ktoré usnesenie podliehalo schváleniu clohliadacích úradov. Predpisy o vyberaní dávky boly obsažené vo zvláštnych štatútoch obecných (městských), na nichž sa usniesla obec a ktoré tiež podliehaly schváleniu dohliadacích úradov a staly sa vykonatelnými, tedy nabyly účinnosti týmto schválením (§§ 1, 21, 22 a 27 zák. čl. XXII: 1886).
Avšak podťa § 5 o. z. o. platného i na Slov. nemajú zákony zpátnej účinnosti a nedotýkajú sa tedy predošlých jednaní a prv nabytých práv. Tým je vyslovená všeobecná zásada, že právnych noriem možné je použit’ len na oné případy, ktoré nastaly po tej době, kedy dotyčná norma nabyla účinnosti. Zákonodárca vo svojej neobmedzenej normotvornej moci móže ovšem z tejto zásady učinit’ výminku a stanovit’, že určitý zákon má upravovat’ skutkové podstaty nastalé už prv, než zákon ten vstúpil v účinnost’. Výkonnej moci, ktorá je obmedzená len na prevedenie zákona, však táto pravomoc všeobecne neprislúcha; mohla by nariadenia vydané na základe zákonného zmocnenia opatřit’ zpátnou účinnosťou len vtedy, keď by to jej zákon výslovné dovoloval. Avšak svrchu zmienený zák. čl. XXII: 1886 takéto ustanovenie neobsahuje.
Odporuje tedy zákonu, vyslovil-li zmienený štatút vo svojom § 39tom, že sa má dávka vyberať z prevodov nemovitosti už odo dňa usnesenia sa mest. zastupitelstva na tomto štatútu, tedy so zpátnou účinnosťou a nemohol preto min. pre Slov. ustanovenie tohoto cit. štatútu — ako je to svrchu uvedené — zákonu odporujúce schválit’. Keďže žal. úrad oprel svoje rozhodnutie o táto nezákonná normu, postrádá jeho rozhodnutie zákonného podkladu.
Nutné je pri tom poznamenat’ k tým vývodom odvetného spisu města N. čo zúčastnenej strany, že sť-lia v rámci jejich sťažnosti na nss nemóžu namíetať nezákonnost’ zmieneného štatútu a poťažne nezákonnost’ jeho schválenia vo svrchu uvedenom smere, že je v týchto vývodoch odvetného spisu uvedená námietka bezdôvodná, poneváč podťa § 2 zák. o ss móže si sťažovať na nss, kdo tvrdí, že bol nezákonným rozhodnutím lebo opatřením niektorého úřadu správného vo svojich právach zkrátený, pri posudzovaní tejto otázky však musí sa nss zaoberať otázkou, zda normy, ktoré boly na sť-l’a použité, majú zákonná platnost’ a boly-li zákonným spósobom použité, nehťadiac k tomu, zda sť-1 neplatnost’ dotyčných noriem svojho času v pokračovaní správnom uplatňoval a či uplatňovat’ mohol.
Citace:
č. 8785. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství, JUDr. V. Tomsa, 1930, svazek/ročník 12/2, s. 294-297.