Čís. 257 dis.

Zákonom vylúčené je odvolanie, ktoré nesmeruje proti výroku o oslobodení alebo o vine, treste a o útratách disciplinárneho pokračovania, ale len proti dôvodom rozhodnutia.
(Rozh. zo dňa 5. decembra 1935, Ds III 68/35.)
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov v disciplinárnej veci odmietol odvolanie obvineného proti rozsudku prvostupňového disciplinárneho súdu.
Dôvody:
Proti rozsudku disciplinárneho súdu prvej stolice podal obvinený advokát odvolanie, v ktorom žiada, aby v rozsudku zistený skutkový stav bol zmenený, prípadne doplnený v tom smysle, že bol pre prečin podľa § 14, č. 1 zák. č. 50/1923 Sb. z. a n. odsúdený do väzenia na 3 týždne s tým, že uložený trest treba vykonať podľa predpisov o výkone trestu štátneho väzenia, a že tento trest bol bez zvláštnej žiadosti z úradu amnestovaný. Z týchto vývodov plynie, že odvolatel napáda nimi tú časť skutkového zistenia disciplinárneho rozsudku 1. stolice, ktorá je sice uvedená vo výroku, ale ktorá podľa obdoby § 27, č. 9, odst. 2 lit. a) tr. por. slúži len na označenie disciplinárneho činu k rozoznaniu. Sťažovateľ nevytýka teda rozsudku prestúpenie zákona, ktoré sa týká takého rozhodnutia disciplinárneho súdu, proti ktorému jedine môžu sa strany podľa §§79 a 95 advok. por. odvolat, to je proti výroku o osvobodení alebo o vine, treste a útratách disciplinárneho pokračovania (§ 94 adv. por.). Odvolanie je zákonom vylúčené a bolo preto odmietnuté.

Citace:

č. 257 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 581-582.