Čís. 5237.Při posudzovaní prísnosti trestov na slobode nel'ze hl'adeť na vedl'ajší peňažitý trest. Súd porušil zásadu § 387, odst 3 tr. p., vymeral-li obžalovanému — bez toho, že by sa bol žalobca odvolal v jeho neprospech — znova trest síce v miernejšom druhu (uzamknutia), avšak dlhšieho trvania (na miesto 3 dní väzenia a peňažitého trestu 100 Kč 5 dní uzamknutia). (Rozh. zo dňa 27. februára 1935, Zm IV 682/34.) Najvyšší súd vyniesol v trestnej veci proti A. R., obžalovenej z prečinu urážky na cti, na základe veřejného pojednávania o opravnom prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti, podanom generálnou prokuratúrou podl'a § 441 tr. por., tento rozsudok: Opravný prostriedok pre zachovanie právnej jednotnosti sa uznáva základným a vyslovuje sa, že pravoplatným rozsudkom krajského súdu v K. zo dňa 14. novembra 1933 bol porušený zákon v ustanoveniach §§ 387 — III., 555 tr. p. Podl'a § 442 — VII. tr. p. zrušuje sa cit. rozsudok krajského súdu v K. vo výroku o výmere trestu obžalovanej A. R. a podl'a § 1 zákona zo dňa 28. júna 1933, čís. 108 Sb. z. a n. ukládá sa jej trest uzamknutia v trvaní troch dní. Dôvody: Obžalovaná A. R. bola rozsudkom okresného súdu v H. zo dňa 29. marca 1933 odsúdená pre prečin urážky na cti podl'a §§ 2, 4-II. zák. čl. 41:1914 k trestu väzenia na tri dni a k peňažitému trestu 100 Kč (v prípade nedobytnosti tohoto k ďalším dvom dňom väzenia) bezpodmienečne. Na základe odvolania obžalovanej zrušil krajský súd v K. rozsudkom zo dňa 14. novembra 1933 rozsudok súdu prvej stolice čo do kvalifikácie trestného činu obžalovanej a čin ten kvalifikoval ako prestupok podl'a § 1 zákona zo dňa 28. júna 1933, čís. 108 Sb. z. a. n. V dôsledku toho zrušil rozsudok ten tiež vo výroku o treste a vymeral obžalovanej A. R. znova trest, a to uzamknutím na päť dní. Tým bola vec pravoplatne skončená. Poneváč po vynesení rozsudku okresného súdu v H., ale pred vynesením rozsudku súdu odvolacieho nabyl účinnosti zákon zo dňa 28. júna 1933, čís. 108 Sb. z. a n. o ochrane cti, právom v smysle § 2 tr. z. a § 41, č. 1 cit. zák. zrušil odvolací súd rozsudok prvého súdu vo výroku o kvalifikácií činu A. R. a tento čin posúdil za prestupok podl'a nového zákona o ochrane cti ako v tomto prípade miernejšieho. V dôsledku toho musel odvolací súd zrušiť prvostupňový rozsudok tiež vo výroku o výmere trestu a obžalovanej znovu trest vymerať. Poneváč však proti rozsudku tomu žalobca odvolanie v neprospech obžalovanej nepodal, nebol odvolací súd hl'adiac na ustanovenie § 387-III. tr. p. (ktoré podl'a § 555 tr. p. platí tiež pre pokračovanie o opravných prostriedkoch proti rozsudkom okresných súdov) oprávněný trest obžalovanej zostriť. Nove vymeraným trestom však krajský súd v K. obžalovanej A. R. trest zostril. Podl'a § 101, 5. odst. tr. z. má sa užiť predpisov tohoto paragrafu, keď sa stretne spolu viac prečinov s inými trestnými činmi; podl'a obdoby 1. odst. tohoto paragrafu platí tedy, že má byť medzi róznymi druhmi trestov na slobode za prečin a za prestupok považovaný za miernejší ten trest, ktorý je určený na prestupok. Poneváč na prestupok podl'a § 1 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. je určený trest uzamknutia, správne vymeral odvolací súd obžalovanej trest v tomto druhu trestu. Správne pominul tiež uložiť vedl'ajší trest peňažitý, lebo na tento prestupok je ustanovený v zákone alebo trest na slobode, alebo trest peňažitý, nie však oba tresty kumulatívne. Trest peňažitý po uložení trestu uzamknutia neprichádzal podl'a nového zákona vôbec v úvahu, a to ani v tom smere, aby bol vo spojení s predošlým trestom 3 dní väzenia srovnávaný s novým trestom uzamknutia, ako to snáď mal na zreteli odvolací súd, keď vymeral trest uzamknutia v takej dl'žke (5 dní), že sa rovná dl'žke trestu väzenia (3 dni) a náhradného trestu väzenia (2 dni), určeného pre prípad nedobytnosti peňažitého trestu. Srovnávat' možno čo do ťažkosti len dl'žku póvodného trestu väzenia 3 dní a dl'žku nového trestu uzamknutia 5 dní. A tu príde analogicky k platnosti zase zásada cit. už 1. odst. § 101 tr. z., že medzi rozdielnymi trestmi určenými na zločin má sa pokladať za ťažší ten, ktorý dlhšie trvá; tým a predpisom 4. odst. § 101 tr. z. je aj pre iné případy srovnania rozdielnych trestov na slobode stanovených na prečiny a prestupky zdôraznený význam dl'žky trestu: čím je trest dl'hší, tým ťažšie dopadá na odsúdeného. Z týchto úvah vychádza, že odvolací súd ani v tom prípade, keď uložil správne za prestupok trest uzamknutia, nesmel ho bez odvolania žalobcovho vymerať v dl'žke prísnejšej, než ako bola stanovená dl'žka trestu na slobodě v rozsudku prvej stolice, tedy na 3 dni. Keď napriek tomu krajský súd v K. svojím rozsudkom zo dňa 14. novembra 1933 uložil ako odvolací súd obžalovanej A. R. na miesto zrušeného trestu väzenia na tri dni a peňažitého trestu 100 Kč trest uzamknutia na päť dní, tedy trest ostrejší než mala obžalovaná podl'a prvostupňového rozsudku, žalobcom nenapadnutého, porušil ustanovenie §§ 387-III a 555 tr. p. Bolo preto treba vyhovet’ opravnému prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti, podanému generálnou prokuratúrou a vysloviť porušenie týchto predpisov. Porušenie to, ako plynie z uvedených úvah, stalo sa v neprospech obžalovanej. V dôsledku toho bol v smysle § 442-VII tr. p. rozsudok krajského súdu v K. vo výroku o výmere trestu obžalovanej zrušený a tejto bol podl'a § 1 zákona o ochrane cti uložený trest uzamknutia na 3 dni. V ostatných častiach zostáva rozsudok ten v platnosti.