Čís. 5259.

I básnickou formou možno podnecovať k trestným činom. Nevadí, že kniha závadného obsahu vyšla len v málo exemplároch.
Ide o právny omyl, ktorý neomlúva trestný čin vinníkov, mal-li obžalovaný za to, že kniha je nezávadná, poneváč státne zastupitel'stvo, ktorému ju predložil k cenzúre, nemalo proti jej vydaniu námietok.
(Rozh. zo dňa 28. marca 1935, Zm III 629/34.)
Obžalovaný E. S. napísal a vydal knihu veršov. Súd prvej stolice odsúdil ho pre závadný obsah niektorých basní pre dvojnásobný prečin rušenia obecného mieru podl'a § 14, čís. 1 a pre jednonásobný prečin podl'a § 14, čís. 3 zák. na ochr. rep. Odvolací súd vyhovel odvolaniu štátneho zastupitel'stva, zrušil rozsudok prvého sudu pre zmätočnosť podl'a § 385, čís. 1 b) tr. p., a kvalifikoval trestný čin obžalovaného ako jednonásobný zločin výzvy k trestným činom podl'a § 15, čís. 3 zák. na ochr. rep.
Najvyšší súd zmätočnú sťažnosť obžalovaného čiastočne odmietol, čiastočne zamietol.
Z dôvodov:
Na základe dôvodu zmätočnosti podl'a čís. 1a) § 385 tr. por. namieta sťažovatel' po objektívnej stránke, že básnická forma neni spôsobilá k podnecovaniu a že nemohlo prísť k verejnému ohroženiu hl'adiac na povahu jeho počínania, a po subjektívnej stránke, že nemal úmysel poburovať, ale chcel len dať výraz vlastným náladám a predstavám.
Zmätočná sťažnosť neni základná. Už prvý súd správne uviedol, že básnická forma neni na prekážku podnecovaniu, pod ktorým treba rozumeť takú činnosť, ktorá smeruje podl'a svojej povahy k tomu, aby bol v osobách, ktorým svedčí, vyvolaný alebo prehl'bený duševný stav, náchylný k páchaniu trestných činov toho druhu, k akým pachatel' poukazuje. Vyjadruje-li básnická práca náladu obžalovaného nepriatel'skú voči právnym statkom zákonom chráneným, nevylučuje básnická forma spôsobilosť k vzbudeniu týchto nálad u druhých osôb a môže naopak podl'a okolností básnická forma tieto nálady vyjadriť silnejšie než obvyklé rečnícke slovo. Námietka, že kniha vyšla v málo exemplároch a že bola prístupná len niektorým jednotlivcom, ktorým obžalovaný knihu dal, takže nemohla slúžiť k tvoreniu verejneho mienenia a k ohroženiu verejného mieru, neodníma trestnému činu nebezpečie, hroziace právnym statkom zákonom chráneným, poneváč nebezpečie spojené s podnecováním je tu nie len priamo u tých osôb, ktorým obžalovaný knihu dal, ale i ďalších osôb, ktorým sa teprv v budúcnosti kniha do rúk dostane, lebo rozširováním knihy stala sa táto prístupnou neurčitému väčšiemu počtu osôb, u ktorých účinek podnecovania môže nastať v budúcnosti.
Po subjektívnej stránke sa vyžaduje k inkriminovanému trestnému činu vedomie, že básne obžalovaného podnecujú proti statkom zákonom chráneným a že tým posobia vo smere zákonom predpokladanom, totiž k porušovaniu zákonom chránených statkov. Vedomie o obsahu basní namierených proti statkom v § 1 zák. na ochr. rep. označeným neberie sťažovatel' v pochybnosť, ale namieta, že nemal poburovacieho úmyslu, čo je vraj zrejmé z toho, že výtisky knihy predložil cenzúre. Lež bol-li si obžalovaný vedomý, že jeho básne dávajú výraz predstavám a náladám smerujúcim na porušenie statkov v § 1 zák. na ochr. rep. uvedených a rozhodol-li sa svoje básne vydať tlačou, tu je nezbytný záver, že chcel aj u iných vyvolať tieto nálady a predstavy o nutnosti násilím sa pokúsiť o zmenu ústavy. Predloženie výtisku cenzúre tento úmysel nevylučuje. Obžalovaný sa dovoláva beztrestnosti podl'a § 82 tr. z. pre skutkový omyl, čím uplatňuje vo veci zmätok podl'a čís. 1 c) § 385 tr. por. Tento omyl spatruje sťažovatel' v tom, že dostal u štátneho zastupitel'stva po predložení svojej knihy k cenzúre informáciu, že môže knihu vydať a že bol preto v domnení, že cenzúra knihy bola už prevedená a že kniha bola shl'adaná bezzávadndu. Poneváč táto okolnosť nebola nižšími súdmi zistená, je zmätočná sťažnosť v tejto časti vylúčená ustanovením odst. 3 § 33 por. nov. Ostatne aj v prípade pravdivosti tohoto tvrdenia nešlo by o skutkový omyl, lebo sťažovatel' domáha sa beztrestnosti následkom nesprávneho právneho názoru, že trestnosť jeho činu je závislá na tom, či cenzúra shl'adala jeho knihu bezzávadnou, tedy následkom právneho omylu, ktorý jeho čin neomlúva. Zmätočná sťažnosť bola v časti zákonom vylúčenej podl'a odst. 3 § 434 tr. por. odmietnutá, inak bola ako bezzákladná podl'a odst. 1 § 36 por. nov. zamietnutá.

Citace:

Čís. 5259. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 162-163.