Čís. 243 dis.

Nepredvolaním obvineného advokáta k výslechu svedkov nie sú porušené formálne predpisy. § 82, odst. 2 adv. por. dává obvinenému možnosť, aby sa nahliadnutím do spisov presvedčil o výsledku vyšetrovania a žiadal o jeho doplnenie, ak ho považuje za neúplné.
Obvineného advokáta postihuje disciplinárna zodpovednosť previnenie podľa § 68, lit. b) adv. zák. i v prípade hrubej nedbalosti, jestliže sa po vydaní obežníku advokátskej komory č. 141/1931-1, zakazujúceho zastupovanie inkasačných podnikov, pri prevzatí zastupovania takého podniku nepresvedčil, či nejde len o púhe inkaso.
(Rozh. zo dňa 18. marca 1935, Ds III 92/34.)
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov v disciplinárnej veci proti Dr. E. G., advokátovi v N., následkom odvolania, podaného obvineným proti rozsudku disciplinárneho súdu advokátskej komory v Turč. Sv. Martine zo dňa 3. novembra 1934, po preskúmaní spisov potvrdil rozsudek prvostupňového disciplinárneho súdu.
Dôvody:
Sťažovateľ vytýká po formálnej stránke, že disciplinárny súd nepokračoval správne, keď ho na výslech svedkov nepredvolal a nedal mu příležitosť dávat’ svedkom otázky.
Advokátsky poriadok nenariaďuje v § 81 predvolanie, ba ani uvedomenie obvineného k výslechem svedkov a nepredvolaním obvineného neboly porušené formálne předpisy. V odst. 2 § 82 adv. por. poskytuje sa obvinenému možnosť, aby nahliadnutím do spisov o vykonaném vyšetrovaní sa presvedčil o jeho výsledku a, považuje-li vyšetrovanie za neúplné, žiadal o jeho doplnenie.
Usnesením najvyššieho súdu z 11. decembra 1933, č. Ds III 56/33-3, ktorým bol v tejto veci zrušený drievejší rozsudek disciplinárneho súdu a tento poukázaný, aby vo veci znova jednal a rozhodol, nariadené bolo najprv, aby bolo zistené, či firma G. a spol., bankový obchod U., filiálka B., je inkasačným podnikom alebo bankovým závodom. Z disciplinárnych spisov, najma z výpovede svedka J. S. plynie, že uvedená firma bola zapísaná do firemného registríka krajského súdu v B. ako bankový obchod a predajňa čsl. triednej loterie. Disciplinárny súd vzal však na základe výsledkov dokazovania, a to výpovedi svedkov v rozsudku menovaných za dokázané, že uvedená firma bola podľa podstaty inkasačným podnikom.
Citovaným usnesením najvyššieho súdu bolo ďalej nariadené zistiť, či v konkrétnom prípade bol obvinený advokát oprávnený prevziať zastupovanie menovanej firmy.
Obvinený popiera po objektívnej stránke, že ním vymáhaná pohľadávka proti I. P. u okresného súdu v B. bola na oko postúpená a že išlo len o inkaso, lebo to by sa dalo vraj zistiť len po preskúmaní obchodných knih menovanej firmy. Disciplinárny súd zistil však na základe výsledku vyšetrovania túto povahu vymáhanej pohľadávky ako inkasa, lebo podľa výpovedi vyslechnutých svedkov menovaná firma sbierala pohradávky od obchodníkov a živnostníkov na inkaso a z pripojených civilných spisov je zrejmé, že žalovaná v tomto spore popierala cesiu a oprávnenie firmy k žalobě, že žalujúca firma námietky ani nepopierala a dala sa odsúdiť k zaplateniu útrat žalovanej.
Po subjektívnej stránke namietal obvinený, že neznal pomery medzi cedentom a cesionárom a že nemal ani povinnosti tento pomer skúmať. Obvineného stihá však disciplinárna vina nielen v prípade úmyselného porušenia povinností uložených mu obežníkom advokátskej komory č. 141/1931-1, ale i v prípade hrubej nedbalosti. Zo spisov plynie, že obvinený zastupoval menovanú firmu vo viacej prípadoch a že už před vydáním citovaného obežníka podal žiadosť za vydanie platebného příkazu proti J. K. u okresného súdu v B., a že i táto vec bola predmetom disciplinárneho pokračovania pre podozrenie porušenia citovaného obežníka. Obvinený po vydaní zmieneného obežníka mal teda povinnost sa presvedčiť pri prevzatí zastupovania menovanej firmy vo veci proti I. P,, nejde-li tu o púhe inkaso, a to tým viac, keď bolo známe medzi pravotármi, že menovaná firma sbiera požiadavky na inkaso, obvinený, ktorý bol v spojení s touto firmou, túto vlastnosť firmy akiste dobre znal a bol už zo skoršieho zastupovania tejto firmy vo veci proti J. K. upozornený, že firma je inkasačným podnikom. Keď teda obvinený pred prevzatím zastupovania sa nepresvědčil o povahe pohľadávky v konkrétnom prípade, stihá ho hrubá nedbalosť a bolo teda správne uznané na jeho vinu.

Citace:

č. 243 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 549-550.