Čís. 5256.

Podl'a smyslu verné a pravdivé vylíčenie priebehu súdneho pojednávania je beztrestné (§ 44 zák. čl. 14:1914).
Obžalovaný nejednal vo verejnom záujme, jestliže v dobe, kedy trestné pokračovanie proti hlavnému súkromému žalobcovi bolo teprv vo štádiu vyšetrovania, vylíčil v závadnej zpráve prípad tendenčne tak, ako by nemohlo byť pochybnosti, že hlavný súkromý žalobca spáchal trestný čin, pre ktorý bol stíhaný.
(Rozh. zo dňa 23. marca 1935, Zm IV 381/34.)
Obžalovaný M. R. napísal a dal uveřejniť v per. časopise K. U. dňa 27. 8. 1930 článok, v ktorom, referujúc o trestnej veci proti E. G-ovi pre násilné smilstvo, ktorá bola v štádiu súdneho vyšetřovania, vylíčil ju tak, ako by E. G. bol už usvedčeným pachatel'om za vinu mu kladeného trestného činu. Druhý obžalovaný Dr. L. V. napísal a dal uverejniť v tomže časopise dňa 15. 10. 1930 zprávu o priebehu súdneho pojednávania proti E. G-ovi pre spomenutý trestný čin. Súdy nižších stolíc uznaly oboch obžalovaných vinnými prečinom utrhania na cti podl'a §§1, 3, odst. 2, čís. 1 zák. čl. 41:1914, resp. prečinom pomluvy tlačou podl'a § 2 zák. čís. 108/33 Sb. z. a n.
Najvyšší súd zmätočnú sťažnosť obžalovaného M. R. čiastočne odmietol, čiastočne zamietol, vyhovel však zmätočnej sťažnosti obhájcu obžalovaného Dr. L. V., zrušil odsudzujúce rozsudky nižších súdov dotyčne tohoto obžalovaného z dôvodu zmätočnosti podl'a § 385, čís. 1 c) tr. p. a sprostil ho v smysle § 326, čís. 3 tr. p. obžaloby.
Z dôvodov:
Proti rozsudku vrchného súdu podal zvolený obhájca obžalovaných M. R. a Dra L. V. zmätočnú sťažnosť na základe bodu 1 a), c), 2 a 3, § 385 tr. p. Dôvod zmätočnosti podl'a bodu 1 c) § 385 tr. p. je uplatňovaný preto, že vrchný súd sa vraj mýlil, keď nezistil, že dotyčne článku uverejneného dňa 15, októbra 1930 sa podaril obžalovanému Dr. L. V. dôkaz pravdy (§ 6 čís. 2 lit. a) zák. čís. 1018/1933 Sb. z. a nar. Sťažovatel' uvádza, že v článku nebolo tvrdené, že by hlavný súkromý žalobca spáchal násilné smilstvo, ale bol len opísaný celý priebeh trestného pokračovania až do oslobodenia súkromého žalobcu, čo bolo potrebné už v záujme hlavného súkromého žalobcu samého a preto, aby sa čitatel' dozvedel, z akého trestného činu bol hlavný súkromý žalobca vlastne oslobodený. Preto — podl'a sťažovatel'a — návrh na dôkaz, pravdy nemal a samozrejme ani nemohol smerovať na to, že by sa bol hlavný súkromý žalobca skutočne dopustil činu za vinu mu kladeného, ale na to, že sa trestné pokračovanie proti nemu zavedené konalo tak, ako je uvedené v závadnom článku; zo spisov trestnej veci krajského súdu v Levoči je však táto okolnosť zistitel'ná.
Zmätočná sťažnosť je v tejto časti základná. V inkriminovanom článku je krome opísania priebehu trestnej veci o čine hlavného súkromého žalobcu uvedené len to, že dievča, ktoré išlo po silnici domov do K., vzalo jedno mimoidúce auto a — údajne — zneužijúc nechráneného položenia dievčaťa najprv cestujúci auta, potom i šofér spáchali proti nemu nemravný útok. Toto je uvedené v rámci referátu o trestnej veci proti vtedajšiemu obžalovanému E. G-ovi verejne pojednávanej dňa 10. októbra 1930 u krajského súdu v L. na základe obžaloby štátneho zastupitel'stva pre zločin násilného smilstva. Obžalovaný slovom »údajne« len poukázal pravdive na to, čo o G-ovi tvrdila obžaloba; inak sám nič o ňom netvrdil, ani nedokazoval, že zažalovaný trestný čin skutočne spáchal. Jeho referát nevybočuje nijak z rámca verného podl'a smyslu a pravdivého vylíčenia, ako sa trestná vec verejne peed súdom pojednávala; v tom prípade je však trestné pokračovanie za taký referát podl'a § 44 tlač. zák. vylúčené. Odsudzujúce rozsudky nižších súdov trpia tedy v tomto bode zmätkom podl'a § 385, čís. 1 c) tr. p., pre ktorý boly v smysle zmätočnej sťažnosti v tomto bode, týkajúcom sa článku zo dňa 15. októbra 1930, zrušené a obžalovaný Dr. L. V. bol podl'a § 326, čís. 3 tr. p. oslobodený od obžaloby pre napísanie, prípadne uverejnenie tohoto článku.
Ináčej dotyčne obžalovaného M. R. (článok zo dňa 27. augusta 1930) uplatňuje sťažovatel' zmätočnú sťažnosť na základe bodu 1 c) § 385 tr. p. preto, že menovaný obžalovaný bol uznaný vinným, ačkol'vek jednal v záujme verejnom a boly dokázané také okolnosti, pre ktoré mohol sdelené skutočnosti dôvodne pokladať za pravdivé.
Sťažovatel' tým poukazuje na trestnosť vylučujúci dôvod podl'a § 6, čís. 2, lit. b) zák. čís. 108/33 Sb. z. a n. Zmätočnej sťažnosti nel'ze však priznať oprávnenie. Odhliadnuc od toho, že odvolací súd nezistil také okolnosti, z ktorých by sa dalo uzatvárať, že menovaný obžalovaný dôvodne by mohol pokladať sdelené skutočnosti za pravdivé, nie je tu ani verejný záujem, na ktorý sa odvoláva sťažovatel' a ktorý je v tomto prípade podl'a § 6, čís. 3 zák. čís. 108/33 tiež podmienkou k zisteniu omluvitel'ného omylu. V dobe uverejnenia článku zo dňa 27. augusta 1930 bol prípad, z ktorého bol hlavný súkromý žalobca obvinený, vo stave vyšetrovania príslušných úradov. Slúžila tedy k ochrane verejného záujmu (označeného v § 6 čís. 4 zák. čís. 108/33) zpráva o zavedení trestného pokračovania, nebolo však vo verejnom záujme, aby tendenčným vylíčením prípadu, ako v inkriminovanom článku, bol hlavný súkromý žalobca postavený pred veřejnosť ako už usvedčený zločinec, o ktorom nemôže byť pochybnosti, že sa skutočne dopustil činu, pre ktorý bol oznámený, a aby tak bolo predbehnuté rozhodnutiu príslušného úradu, ktorý sa vecou už zaoberal. Nie sú tu tedy podmienky k ustáleniu omluvitel'ného omylu v smysle § 6, čís. 2, lit. b) a čís. 3 zák. čís. 108/33.

Citace:

Čís. 5256. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 156-158.