Čís. 264 dis.

Po subjektivnej stránke stíhá pachateľa vina nielen v prípade úmyselného porušenia povinností uložených advokátom obežníkom advokátskej komory čís. 141/1931, ale i v prípade hrubej nedbalosti.
Hrubé nedbale postupoval obvinený advokát, prevzal-li zastupovanie inkasačnej firmy, trebárs jestvovalo dôvodné podozrenie, že ide o vymáhanie pohľadávok inkasačným podnikom k vymáhaniu převzatých.
(Rozh. zo dňa 14. decembra 1935, Ds III 60/35.)
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov v disciplinárnej veci proti Dr. J. L., advokátovi v P., následkom odvolania, podaného obvineným advokátom, po preskúmaní spisov potvrdil rozsudok prvostupňového disciplinárneho súdu.
Dôvody:
Odvolaniu obvineného neľze priznať úspěchu. Odvolateľ namieta po objektivnej stránke, že zistený skutkový stav neni úplný, poneváč nebolo ustálené, že išlo o trovy pravoty. Lež pochybnosti odvolateľom vyslovené sú vyvrátené predloženými spismi, na základe ktorých najvyšší súd ako odvolací súd disciplinárny podľa § 97 adv. por. rozhoduje. Z pripojených civilných spisov okresného súdu v T. C II 225/34, najma z prípravného spisu firmy Bratia S. je zrejmé, že nešlo o nejaké hotové výdavky inkasačného podniku, pomenované slovom »trovy«, ako odvolateľ namieta, ale že skutočne išlo o advokátske trovy, ktoré inkasačnej firme vznikly súdnym vymáhaním pohľadavok k inkasu prevzatých. Z týchže spisov je ďalej zrejmé, že úroky požadované inkasačnou firmou boly zaostalé úroky súdom určené z pohladávok Bratia S., ktoré inkasačný podnik prevzal k inkasovaniu. V žiadnom prípade tedy nešlo o vlastné pohľadávky inkasačného podniku a sťažovateľ sa tedy omylom dovoláva rozhodnutia najvyššieho súdu Ds III 28/33.
Neobstojí však ani námietka odvolateľa, že k prečinu disciplinárnemu podľa § 68, bod b) adv. por., ktorým obvinený bol uznaný vinným, je bezpodmienečne treba zlého úmyslu, ktorý vraj neni dokázaný, poneváč obvinený nevedel, keď ho H. W. povedl zastupovánim, že tento uplatňuje v žalobe mimo protihodnotu inkasných sošitov aj úroky a nejaké trovy a, keď dostal do rúk prípravný spis žalovanej strany na pojednávaní dňa 4. decembra 1934, z ktorého poznal stav veci, sa ihneď vzdal zastupovania inkasačnej firmy.
Najvyšší súd už vo svojom rozhodnutí z 18. marca 1935 čís. Ds III 92/34 vyslovil, že čo do subjektivnej stranky stíha pachateľa vina nielen v prípade úmyselného porušenia povinností uložených advokátom obežníkom advokátskej komory čís. 141/1931, ale i v prípade hrubej nedbalosti. Posudzujúc túto disciplinárnu vec s tohoto právneho hľadiska neni vyvrátený názor disciplinárneho súdu, že obvinený porušil hrube práve zmienené povinnosti, poneváč už pri prevzatí zastupovania poznal, že preberá zastupovanie inkasačného podniku v priebehu pravoty a že po kračuje v pravote, ktorá vzbudzovala podozrenie, tým viac, že inkasačná firma Ž. prišla si vyhľadať advokáta v P., a že obvinený sa pred prevzatím zastupovania nepresvedčil o podstate pohľadávky, trebárs tak snadno učiniť mohol, lebo v civilných spisoch bolo vyúčtovanie pohľadávky, vystavené jeho stranou. Keď obvinený prevzal zastupovanie inkasačnej firmy, trebárs jestvovalo dôvodné podozrenie, že ide o vymáhanie pohľadávok inkasačným podnikom k vymáhaniu prevzatých, stíha ho za týchto zistených okolností hrubá nedbalosťa je preto jeho vina aj po subjektívnej stránke dokázaná.

Citace:

č. 264 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 589-590.