Čís. 5443.

Predpokladom pre odsúdenie pre prečin podl'a § 18, odst. 3 zákona čís. 126/1933 Sb. z. a n. není rozširovanie cudzozemského tlačiva proti zákazu § 1, odst. 3 cit. zák., ale jeho rozširovanie proti zákazu vydanému na základe § 10 cit. zákona.
Zákazu vydanému podl'a § 11, odst. 3 zák. čl. XIV:1914 nel'ze priznať ten istý účinok ako zákazu rozširovania tlačív podl'a § 10 zákona čís. 126/1933 Sb. z. a n., ani ho nel'ze považovať za rovný zákazu podl'a § 2, odst. 1 a 2 tohože zákona.
(Rozh. zo dňa 26. novembra 1935, Zm IV 381/35.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti Š. T., obžalovanému z prečinu podl'a § 24, č. 3 zák. čl. XIV/1914, vyniesol rozsudok, ktorým zmätočnú sťažnosť obžalovaného odmietol, avšak z úradnej moci na základe dôvodu zmätočnosti podl'a čísla 1 b) § 385 tr. p. zrušil rozsudok vrchného súdu čo do kvalifikácie trestného činu ako prečinu podl'a § 1, odst. 1 a 3, a § 18, odst. 3 zák. č. 126/1933 Sb. z. a n., a vo výroku rozsudku vrchného súdu zistený čin kvalifikoval ako prestupok podl'a § 18, odst. 1 a § 1, odst. 3 zák. č. 126/1933 Sb. z. a n. Z dôvodov:
Pri preskúmaní veci z úradnej moci presvedčil sa najvyšší súd, že rozsudek vrchného súdu je zmätočný podl'a čís. 1 b) § 385 tr. p., kterého zmatku třeba vždy podl'a posledného oďstavca § 385 tr. p. dbať z úradnej povinnosti.
Vrchný súd zistil, že obžalovaný ponúkal dom od domu ku kúpe neperiodické tlačivá »Élet«, »Teremtés«, »Isten hárfája« a »Szabadulás«, ktoré tlačivá každé o sebe presahujú jeden tlačový hárok a boly tlačené v Magdeburgu v Nemecku, a vyslovil, že ide o kolportovanie zakázané podl'a § 1, odst. 1 a 3 zák. č. 126/1933 Sb. z. a n., a kvalifikoval čin, hl'adiac na to, že ide o cudzozemské tlačivá a že trestný čin bol spáchaný 21. februára 1934, ako prečin podl'a § 18, odst. 3 cit. zákona.
Právny názor vrchného súdu není správny. Prečinu podl'a § 18, odst. 3 zák. č. 126/1933 Sb. z. a n. sa dopustí, kto prestúpi zákaz dovozu, dopravy alebo rozširovania cudzozemského tlačiva, vydaný podl'a § 10 tohoto zákona. Predpokladom pre odsúdenie pre prečin podl'a § 18, odst. 3 cit. zákona, neni tedy rozširovanie cudzozemského tlačiva proti zákazu odst. 3 § 1 zák. č. 126/1933 Sb. z. a n., ale rozširovanie cudzozemského tlačiva proti zákazu, vydanému na základe § 10 zák. č. 126/1933 Sb. z. a n. Třeba preto skúmať, či v súdenom případe ide o zákaz podl'a § 10 cit. zákona. Inkriminovaný čin bol sice spáchaný 21. februára 1934, ale zákaz rozširovania tlačív, o ktoré tu ide, nebol vydaný za účinnosti zákona č. 126/1933 Sb. z. a n. na základe § 10 tohoto zákona, ale pred jeho účinnosťou. Zákaz ten zakladá sa na výnose ministerstva vnútra z 21. októbra 1932, čís. 44059/1932-5, a bol vydaný na základe odst. 3 § 11 zák. čl. XIV/1914 (tlačového zákona) ako výnos ministerstva vnútra výslovné uvádza. Poneváč v tomto případe ide tedy o zákaz vydaný podl'a odst. 3 § 11 zák. čl. XIV/1914 a tento § bol § 19, odst. 1, čís. 2 zák. č. 126/1933 Sb. z. a n., zrušený a dotyčné opatrení vydaných podl'a tohoto zrušeného ustanovenia neobsahuje zákon č. 126/1933 Sb. z. a n. žiadheho ustanovenia, najmá nie obdobného ustanovenia, ako obsahuje § 19, odst. 4. cit. zákona dotyčne opatrení, vydaných podl'a § 10, odst. 3 zák. čl. XIV/1914, nel'ze zákazu, vydanému podl'a § 11, odst. 3 zák. čl. XIV/1914 priznať ten istý účinok, ako zákazu rozširovania tlačiva podl'a § 10 zák. č. 126/1933 Sb. z. a n. Prekročenie zákazu rozširovania zmienených tlačív nespadá preto pod ustanovenia § 18, odst. 3 zák. č. 126/1933 Sb. z. a n., ale pod ustanovenia § 18, odst. 1 tohoto zákona, lebo obžalovaný predával dom od domu neperiodické tlačivá v rozsahu prez jeden tlačový hárok, tedy kolportoval iné neperiodické tlačivá, než sú uvedené v odst. 1 § 1 zák. č. 126/1933 Sb. z. a n. a tak prestúpil zákaz odst. 3 § 1 tohoto zákona, pri čom okolnosť, že šlo o cudzozemské tlačivá, nemá významu.
Podotýká sa, že trestný čin obžalovaného nebolo možno kvalifikovať ani podl'a § 18, odst. 2, čís. 1. zák. č. 126/1933 Sb. z. a n. so vzťahom k § 2 tohoto zákona, lebo zákaz založený na citovanom výnose ministerstva vnútra a vydaný podl'a odst. 3 § 11 zák. čl. XIV/1914, nemôže byť považovaný za zákaz podl'a § 2, odst. 1 a 2 zák. č. 126/1933 Sb. z. a n., ktorý platil v době spáchania činu, preto, poneváč § 11 zák. čl. XIV/1914 bol, ako už hore bolo uvedené, zrušený a zákon č. 126/1933 Sb. z. a n. neobsahuje ustanovenia obdobného dotyčne opatrení vydaných podl'a § 10, odst. 3 zák. čl. XIV/1914, ktorým by bol zákazom vydaných podl'a odst. 3 § 11 zák. čl. XIV/1914 priznal účinok zákazu podl'a § 2 zák. č. 126/1933 Sb. z. a n.
Poneváč kvalifikácia trestného činu je miernejšia než kvalifikácia, na ktorú uznal vrchný súd, je rozsudok vrchného súdu zmätočný podl'a čís. 1 b) § 385 tr. p. Preto postupoval najvyšší súd podl'a odst. 1 § 33 por. nov., zrušil rozsudok vrchného sudu čo do kvalifikácie zisteného činu a tento kvalifikoval ako prestupok podl'a § 18, č. 1 hl'adiac na § 1, odst. 3 zák. čís. 126/1933 Sb. z. a n.

Citace:

Čís. 5443. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 487-489.