Čís. 5459.

Náležitosťou prečinu zneužitia úradnej moci podľa § 471 tr. zák. je akékoľvek porušenie povinnosti verejného úradníka — tedy i voči osobám v úrade mu podriadeným — ktorého sa dopustil vo svojom úradnom konaní alebo opatrení s tým úmyslom, aby niekomu proti právu spôsobil prospech alebo škodu alebo inú ujmu. Porušenie úradnej povinnosti môže byť disciplinárnym previnením len v tom prípade, keď pri tom verejný úradník nemal úmysel práve uvedený.
(Rozh. zo dňa 11. decembra 1935, Zm IV 360/35.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti V. K. pre zločin podvodu atď. zmätočnú sťažnosť obžalovaného čiastočne odmietol, čiastočne zamietol.
Z dôvodov:
Zmätočnou sťažnosťou podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. napáda obžalovaný rozsudok vrchného súdu vo výroku, ktorým bol uznaný vinným prečinom zneužitia úradnej moci podľa § 471 tr. z. Podľa názoru obžalovaného prečin podľa § 471 tr. z. predpokládá, že verejný úradník zneužije svojej úradnej moci v úradnom konaní, nie však proti podriadeným osobám, ale voči osobám tretím, ktoré s úradom prídu do styku. Preto vraj tým, že pod ta zistenia vrchného súdu upravil obžalovaný svojich podriadených na prevedenie súkromných prác, ani nespáchal trestný čin za vinu mu kladený, lebo tento čin môže byť vraj pripadne len disciplinárnym previnením, a to tým menej, lebo bol aj oprávnený udeliť podriadeným príkazy.
Zmätočná sťažnosť je tu bezzákladná. Zo zákona neplynie, že skutková podstata prečinu podľa § 471 tr. z. by bola obmedzená len na prípady, v ktorých vinník zneužije svojej úradnej moci voči osobám, ktoré nie sú jemu podriadené. Náležitosťou tohoto trestného činu je akékoľvek porušenie povinnosti verejného úradníka, ktorého sa dopustil vo svojom úradnom konaní alébo opatření tým úmyslom, aby niekomu proti právu spôsobil prospech alebo škodu, alebo inú ujmu. Porušenie úradnej povinnosti môže byť disciplinárnym previnením len v tom prípade, keď pri tom verejný úradník nekonal s úmyslom práve uvedeným.
Obžalovaný ako krajinský cestmajster bol síce oprávnený udeliť príkazy svojim podriadeným cestárom a robotníkom, avšak len také príkazy, ktorými v svojom úradnom konaní alebo opatrení neporušil svoje povinnosti. Nebol však oprávnený zamestnávat v pracovnej dobe podriadených cestárov a cestárskych robotníkov svojimi súkromnými prácami a keď préz to zneužil svojho úradného postavenia a nútil ich k prevádzaniu svojich súkromných prác, týmto opatrením porušil svoju úradnú povinnosť a proti právu spôsobil technickému oddeleniu okresného úradu (resp. krajine) aj škodu, lebo — ako to nižšie súdy zistily — cestári a robotníci boli honorovaní platom, resp. dennou mzdou od technického úradu, takže konanie súkromných prác u obžalovaného stalo sa na účet takto platenej pracovnej doby. Obžalovaný pri tom mal aj osobný záujem na zneužití úradnej moci, lebo z toho vznikol preňho neoprávnený majetkový prospech. Keď nutil cestárov a robotníkov jemu podriadených, aby v dobe pracovných hodin konali preňho súkromné práce, už podľa svojho postavenia a oboru ako cestmajster musel si byť aj vedomý, že je to na úkor pracovnej doby technickým oddelením okresného úradu honorovanej a že tým protiprávne spôsobí škodu menovanému úradu, resp. krajine. Neľze preto pochybovať o tom, že obžalovaný pri porušení svojej úradnej povinnosti za okolností uvedených konal tým úmyslom, ako to vyžaduje skutková podstata prečinu podľa § 471 tr. z.

Citace:

č. 5459. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 519-520.