Čís. 5284.

V smysle § 1 zák. čís. 269/1919 Sb. z. a n. ide o dokonaný zločin, keď pachatel' v úmysle udať padelok vyhotovil už aspoň jeden padelok spôsobilý k udaniu, alebo aspoň pracoval na vyrobení takého padelku.
Zhotovil-li však pachatel' len padelok absolutne nespôsobilý k oklamaniu a jeho pomôcky a spôsob práce nemohly ešte viesť priamo k vyrobeniu padelku aspoň relatívne spôsobilého k udaniu a nebolo-li vytvorené, že by pachatel', pokračujúc v zdokonalovaní pomôcok, mohol takýto padelok vyrobiť, treba jeho činnosť posúdiť s hl'adiska ustanovení trestného zákona o pokuse.
Zásada, že pokus trestného činu pri použití prostriedkov absolutne nespôsobilých nie je trestný podl'a ustanovení o príslušnom trestnom čine, nevytvára prípadné potrestanie pachatel'a podl'a iného ustanovenia trestného zákona (na pr. podl'a § 5 zák. čís. 269/1919 Sb. z. a n.).
(Rozh. zo dňa 30. apríla 1935, Zm IV 541/34.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti Jozefovi M. a spol., obžalovaným zo zločinu padelania peňazí, na základe 1. odst. § 35 por. nov. z úradnej moci zrušil rozsudky oboch nižších stolíc v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej stolice k novému pojednávaniu a rozhodnutiu; zmätočné sťažnosti obžalovaných poukázal na toto rozhodnutie.
Dôvody:
Proti rozsudku odvolacieho súdu ohlásil zmätočnú sťažnosť 1. obž. Jozef M. do viny a trestu, 2. obž. Ján M. do vysokého trestu. Zmätočné sťažnosti neboly bližšie odôvodnené.
Najvyšší súd, majúc v smysle posledného odstavca § 385 tr. p. povinnosť skúmať, či sa tu nevyskytujú vecné dôvody zmätku v neprospech obžalovaných, sa presvedčil, že v rozsudku odvolacieho súdu, resp. v rozsudku prvostupňového súdu neboly zistené všetky skutočnosti, rozhodné pre posúdenie činu obžalovaných, najmä čo do jeho kvalifikácie. Nižšie súdy zaoberaly sa hlavne riešením, či obžalovaní malí úmysel udať padělané mince, nevenovaly však dostatočnej pozornosti zisteniu všetkých okolností rozhodných pre posúdenie činu obžalovaných po stránke objektívnej. Prvostupňový súd sice uviedol ako zistenie, že vyrobené padelky sú tak primitívne zhotovené, že vyzerajú ako kus olova alebo gombík, takže na prvý pohl'ad je videť, že sú nepravé. Preto prvostupňový súd vyriekol, že tieto padelky nie sú vôbec spôsobilé k tomu, aby boly dané ako peniaze do obehu. Odvolací súd, ktorý zrejme prevzal v tomto smere skutkové zistenia prvostupňového súdu, nevyriekol o tom vôbec svojho právneho názoru. Posúdenie trestného činu po stránke objektívnej je však potrebné najmä v prípade vynesenia odsudzujúceho rozsudku.
Pri tom prichádza v úvahu otázka, či ide o dokonaný trestný čin alebo len o pokus, a v poslednejšom prípade zase otázka, či išlo o pokus v smysle § 65 tr. z. V smysle § 1 zák. čís. 269/1919 Sb. z. a n. ide o dokonaný zločin, keď pachatel' v úmysle padelok udať alebo už vyhotovil aspoň jeden padelok spôsobilý k udaniu, alebo aspoň pracoval na vyrobení takého padelku. Keď však výsledkom činnosti pachatel'a bolo len zhotovenie padelku absolutne nespôsobilého k oklamaniu a jeho pomôcky a spôsob práce ešte nemohly viesť bezprostredne k vyrobeniu padelku aspoň relatívne spósobilého k udaniu, takže sa nemôže riecť, že pachatel' už pracoval na vyrobení takého padelku, avšak nie je vytvorené, že by bol pachatel', pokračujúc v zdokonalovaní pomôcok mohol vyrobiť takýto padelok, treba jeho činnosť posúdiť s hl'adiska ustanovení trestného zákona o pokuse. Ináč pri pokuse platí zásada, že pokus trestného činu pri použití absolutne nespôsobilých prostriedkov nie je trestný podl'a ustanovení o dotyčnom trestnom čine, čo nevytvára prípadné potrestanie pachatel'a podl'a iného ustanovenia trestného zákona (na pr. podl'a § 5 zák. čís. 269/1919 Sb. z. a n.).
Aby sa tieto otázky mohly riešiť, třeba zistiť: a) či padelky, zhotovené obžalovanými, boly spôsobilé k udaniu, t. j. oklamaniu obyčajných l’udí pri obyčajnej opatrnosti, alebo či azda išlo o padělky absolutné ne- spósobilé k udaniu; b) či pomôcky a spôsob výroby, akých používali obžalovaní, boly spôsobilé k výrobe padelkov, spôsobilých k udaniu, alebo či po prípade boly k tomu absolutne nespôsobilé a či boly padelky zhotovené spôsobom neumožňujúcim rozmnoženie; c) či podl'a okolností daného prípadu obžalovaní zamýšl'ali pokračovať v zdokonalení padelania, ktoré jednanie mohlo viesť k neskoršej výrobe padelkov aspoň relatívne spôsobilých k udaniu. Okolnosti v bodoch a), b) uvedené treba zistiť po vyžiadaní dodatočného zovrubného posudku štátnej mincovne v Kremnici (§ 247, odst. 1, veta 2 a § 249 tr. p.). Keď by išlo v objektívnom smysle o dokonané padelanie alebo o pokus trestný podl'a trestného zákona, má sa riešiť, či obžalovaní mali úmysel padelky udať. Pokial' by neprichádzalo vôbec v úvahu upotrebenie zákona čís. 269/1919 Sb. z. a n., treba čin obžalovaného Jozefa M., ktorý dal padelky do obehu, posúdiť s hl'adiska ustanovení trestného zákona o podvode.
Z toho, čo bolo hore uvedené, plynie, že sa tu vyskytuje prípad prvého odst. § 35 por. nov. Preto najvyšší súd zrušil rozsudky oboch nižších súdov a nariadil nové pojednávanie pred prvostupňovým súdom a zmätočné sťažnosti poukázal na toto rozhodnutie.

Citace:

Čís. 5284. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 205-206.