Čís. 5291.

Bol-li výrok o treste zmenený v prospech odsúdeného následkom opravného prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti podl'a § 441 tr. p., podaného generálnou prokuratúrou, niet podmienok pre náhradu za trest na slobode, alebo za trest peňažilý v smysle § 578 tr. p.
(Rozh. zo dňa 11. mája 1935, N IV 31/34.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti Š. N. pre prečin rušenia obecného mieru rozhodol, že Š. N. neprislúcha nárok na náhradu za 5 dní vytrpeného trestu.
Dôvody:
Rozsudkom krajského súdu v K. zo dňa 10. júla 1933 bol obžalovaný Š. N. uznaný vinným: 1. prečinom rušenia obecného mieru podl'a § 14, čís. 1 zák. čís. 50/1923, 2. prečinom urážky na cti podl'a § 2 a § 4, odst. 2 zák. čl. 41:1914, 3. trojnásobným prečinom rušenia obecného mieru podl'a § 14, čís. 5 zák. čís. 50/1923 a 4. prestupkom urážky úradu podl'a § 46 tr. z. o prest. a bol odsúdený podl'a § 14, čís. 1 zák. čís. 50/1923 a § 46 tr. z. o prest. so zretel'om na §§ 96, 97 a 102 tr. z., a § 2 čís. 3 zák. čís. 284/1920 k trestu väzenia v trvaní 4 mesiacov a na 600 Kč peňažitý trest ako trest hlavný a na 300 Kč peňažitý trest ako trest vedl'ajší; podl'a § 8 zák. čís. 31/1929 boly peňažité tresty pre prípad nevymožitel'nosti premenené na 9 dní väzenia.
Následkom odvolania podaného verejným žalobcom vyniesol v tejto trestnej veci vrchný súd v K. dňa 10. októbra 1933 rozsudok, ktorým zrušil prvostupňový rozsudok z dôvodu zmätočnosti podl'a § 385, čís. 1b) tr. p. čo do kvalifikácie trestného činu uvedeného shora pod 2. a tento trestný čin kvalifikoval ako prestupok pomluvy podl'a § 2 zák. čís. 108/ 1933, inak však prvostupňový rozsudok potvrdil, prípadne v častiach, ktoré odvoláním neboly napadnuté, ponechal ho nedotknutým. Zmätočnú sťažnosť, podanú do tohoto rozsudku vrchným štátnym zastupitel'stvom, vzala generálna prokuratúra zpät osvedčením zo dňa 15. novembra 1933; Tým stal sa rozsudok vrchného sudu pravoplatným (§ 494, odst. 2 tr. p.).
Rozsudkom najvyššieho sudu zo dňa 21. decembra 1933, vyneseným na základe opravného prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti podl'a § 441 tr. p., podaného generálnou prokuratúrou, boly uvedené rozsudky zrušené z dôvodu zmätočnosti podl'a § 385, čís. 2 tr. p. 1. čo do výmery hlavného peňažitého trestu, uloženého pre prestupok podl'a § 46 tr. z. o prest. a náhradného trestu na slobode, uloženého pre prípad nevymožitel'nosti trestu peňažitého; peňažitý trest bol znovu vymeraný čiastkou 200 Kč a pre prípad nevymožitel'nosti bol vymeraný náhradný trest 4 dni väzenia; 2. čo do výroku o vymeraní vedl'ajšieho trestu peňažitého v čiastke 300 Kč a tento vedl'ajší trest bol celkom pominutý.
Obžalovaný po vynesení prvostupňového rozsudku vzdal sa opravných prostriedkov a nastúpil trest, ktorý so zarátanou predbežnou a vyšetrovacou väzbou odpykal — podl'a zprávy väznice krajského súdu v K. zo dňa 23. septembra 1933 — dňa 30. júla 1933, takže odpykal celkom 4 mesiace, a 9 dní väzenia. Po doručení zmieneného rozsudku najvyššieho súdu podal odsúdený dňa 2. apríla 1934 u vrchného súdu v K. žiadosť za náhradu škody spôsobenej mu tým, že odpykal celý trest uložený mu krajským súdom, tedy o 5 dní viac, ako mal odpykať podl'a konečného rozhodnutia najvyššieho súdu.
Žiadatel' nemá nárok na odškodné, lebo podl'a § 578 tr. p. nárok taký má iba ten, kto na základe pravoplatného rozsudku vytrpel trest na slobode, následkom obnovy však bol neskoršie alebo celkom oslobodený, alebo odsúdený k trestu nižšiemu než je ten, ktorý vytrpel na základe rozsudku pôvodného. V súdenom prípade nedošlo však ku zmene výroku o treste následkom obnovy trestného pokračovania, ale následkom generálnou prokuratúrou podaného opravného prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti podl'a § 441 tr. p. Žiadatel'ov nárok na odškodné vylučujú však výslovne aj ustanovenia § 579, čís. 3 a 4 tr. p., podl'a ktorých nemá nárok na odškodné ten, kto nepoužil opravného prostriedku proti rozsudku nižšej stolice, ktorým bola vyslovená jeho vina, ani ten, kto nastúpil trest na slobode, uložený mu súdom nižšej stolice, pred pravoplatnosťou rozsudku. Oba tieto dôvody vylučujúce uplatňovaný nárok sú dané, lebo — jako bolo uvedené — žiadatel' jednak už proti rozsudku krajského súdu nepodal odvolanie, jednak nastúpil trest uložený mu rozsudkom krajského súdu pred pravoplatnosťou tohoto rozsudku.

Citace:

Čís. 5291. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 216-218.