Čís. 238 dis.

Dočasnému suspendovaniu verejného notára, odsúdeného pravoplatne pre zločin, neprekáža ani okolnost, že proti nemu nebolo nariadené formálně vyšetrovanie, ani že trestný súd ešte nerozhodol pravoplatne o podmienenom odsúdeni.
(Rozh. zo dňa 12. februára 1935, Ds III 75/34.)
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci verejných notárov
vo veci Dra L. R., verejného notára v S., o rozklade a odvolaní tohoto
proti usneseniu vrchného súdu v Bratislave ako disciplinárneho súdu pre veci verejných notárov zo dňa 29. októbra 1934 po preskúmaní spisov predložených hore označeným disciplinárnym súdom, v neverejnom zasadnutí takto sa usniesol: Najvyšší súd ako súd odvolací pre disciplinárne veci verejných notárov zamieta rekurz a odmieta jeho prevedenie podané dňa 23. novembra 1934 ku krajskému sudu v L.
Z dôvodov:
Proti usneseniu disciplinárneho sudu prvej stolice, ktorým bola nariadená dočasná suspenzia Dra L. R., podal menovaný rozklad a odvolánie, správne rekurz v smysle § 193, odst. 2 zák. čl. 35:1874. Rekurz je bezzákladný.
Podľa § 47. lit. a) zák. čl. 7:1886 dočasnú suspenziu verejného notára treba vyrieknuť, keď proti nemu bolo nariadené vyšetrovanie pre zločin. Poneváč proti Dr. L. R. bol vynesený pravoplatný rozsudok, podľa ktorého bol uznaný vinným zo zločinu padelania verejnej listiny, preto právom nariadil súd prvej stolice jeho dočasnú suspeziu. Postrádajú právneho základu vývody sťažovateľa, že by suspenzia preto nebola v tejto veci prípustná, lebo proti nemu nebolo vraj nariadené formálne vyšetrovanie, ďalej lebo v trestnej veci ešte nebolo vynesené pravoplatné rozhodnutie o tom, či má byť obžalovanému povolený podmienečný odklad výkonu trestu alebo nie. Podľa zákona je možno vysloviť dočasnú suspenziu už behom trestného pokračovania. Tá okolnosť tedy, že trestný súd nerozhodnul ešte pravoplatné o podmienečnom odsúdení, nie je prekážkou použitia dočasnej suspenzie. Pravoplatný odsudzujúci rozsudok však, — ktorý v tejto veci bol vynesený, — poskytuje pevnejší základ k vyrieknutiu suspenzie, než nariadenie vyšetrovania. Zrejmé je to aj z tých predpisov trestného poriadku, podľa ktorých nariadenie vyšetrovania nie je potrebné v každom prípade, ďalej z toho predpisu § 25 zák. čl. 34:1897, že nariadenie hlavného pojednávania na základe § 268 tr. p. a priame predvolanie v smysle § 283 tr. p. majú s hľadiska disciplinárnych zákonov rovnaký účinok, ako danie v obžalobu. Po vynesení pravoplatného odsudzujúceho trestného rozsudku je tedy irrelevantné, či bolo vo veci nariadené vyšetrovanie alebo nie. Preto najvyšší súd rekurz zamietol.

Citace:

č. 238 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 543-544.