Čís. 5358.

Dala-li příslušná snemovňa súhlas ku stíhaníu svojho člena, platí tento súhlas až do skončenia trestného pokračovania nehladiac na zmeny, ktoré nastaly rozpuštěním Národného shromaždenia a novou volbou stíhaného, trebárs i do druhej sněmovně Národného shromaždenia.
(Rozh. zo clňa 10. septembra 1935, Zm III 364/35.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti F. K., obžalovanému zo zločinu podla § 4, odst. 1, § 6, odst. 1, zák. čl. XL:1914, zmátočnú sťažnosť obžalovaného zčásti odmietol, zčásti zamietol.
Z dóvodov:
Dovod zmátočnosti podla § 385, čís. 1 a) tr. p., uvedený pri ohlášení zmátočnej sťažnosti, nebol bližšie poznačený. Zmatok podla § 385, čís. 1 b) tr. p. je však založený na popieraní zistených skutočností, že obžalovaný vedel o tom, že rozháňaní demonštranti bolí vyzbrojení a hádzali kamením; sťažovatel tvrdí, že nič takého nevidel a navrhovanými dokazmi by bol vraj dokázal nepravdivosť tejto časti svědeckých výpovědí. Toto prevedenie dovodu zmátočnosti podla § 385, čís. 1 b) tr. p. prieči sa ustanoveniu § 33, odst. 3 nov. k tr. por. V právě uvedených bodoch bola zmátočná sťažnosť podla § 434, odst. 3 tr. p. odmietnutá jednak ako zákonom vylúčená, jednak ako nepoznačená.
Prevádzajúc dovod zmátočnosti podla § 385, čís. 1 c) tr. por. poukazuje sťažovateť na to, že bol po vynesení rozsudku odvolacieho súdu zvolený za člena senátu Národného Shromaždenia a že bez súhlasu senátu nemože byť teraz stíhaný, aj keď k jeho predošlému) stíhaniu dala súhlas poslanecká snemovňa, ktorej členoni bol před volbami. Námietka táto je bezzákladná. Najvyšší súd riešil už otázku, či je v takom případe třeba súhlasu druhej sněmovně, v rozhodnutí zo dňa 31. mája 1926, čís. j. Zm III 415/26-3 (uver. pod čís. 484 sb. min. spr.), vydanom o opravnom prostriedku k zachovaniu právnej jednotnosti, v ten smysel, že svolenie ku stíhaniu tej sněmovně, členom ktorej bol obžalovaný pri zahájení trestného pokračovania, platí až do tej doby, až je súhlas ten skončením trestného pokračovania vyčerpaný, bez ohladu na případné změny, ktoré v osobě stíhaného člena Národného Shromaždenia nastaly novou volbou, a to aj za člena druhej sněmovně Národného Shromaždenia, ktorá už nemá znovu o súhlase k trestnému stíhaniu rozhodovat, keď s konečnou, neodvolateťnou a nezmenitelnou platnosťou rozhodla otázku tú to už snemovňa příslušná k tomuto rozhodnutiu v době uděleného súhlasu.
Najvyšší súd i v tomto případe zotrváva na stanovisku, že rozhodnutie jednej sněmovně v otázke imunity má platnost aj pre ten případ, že člen Národného Shromaždenia, vydaný k trestnému stíhaniu jednou sněmovnou, stal sa medzičasom členom druhej sněmovně. Přidržuje sa v tom dóvodov, ktorými bolo toto právně stanovisko v cit. rozhodnutí obšírné odovodnené jednak poukazom na to, že suspenzia práva imunitného jeden raz vyslovená příslušnou sněmovnou, ktorá otázku imunity tým definitivně vyslovila, musí mať z dovodu požiadavku nerušeného dokončenia riadne zahájeného trestného pokračovania platnosť pre celé toto pokračovanie; ďalej na základe znenia §§ 5 a 24 ústavnej listiny poukazom na to, že zákonodárné právo členov Národného Shromaždenia (nie len členov jednej alebo druhej sněmovně) má jednotný základ, podla ktorého třeba posudzovaf s jedného hradiska aj právo imunity z členstva toho vychádzajúce. Konečne sa poukazuje aj na účel tohoto opatrenia, aby před zahájením trestného pokračovania bolo příslušnou sněmovnou preskúmané, že nejde o tendenčně trestné stíhanie, o pokus, aby stíhaný bol tendenčne vzdialený od výkonu svojho mandátu; to však daným súhlasom příslušnej sněmovně bolo po preskúmaní věci už zistené. Podla toho netrpí napadnutý rozsudok vytýkaným žmátkom a zmátočná sťažnosť bola v tomto bode zamietnutá ako bezdovodná.

Citace:

čís. 5358. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 338-340.