Čís. 241 dis.Týkala-li sa milosť, udelená obvinenému advokátovi v trestnej veci proti nemu vedenej, len preminutia trestu na slobode, niet prekážky, aby sa proti obvinenému advokátovi pokračovalo v zavedenom disciplinárnom pokračovaní.(Rozh. zo dňa 18. marca 1935, Ds III 79/34.)Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov v disciplinárnej veci proti Dr. V. L., advokátovi v K., vyhovujúc odvolaniu štátneho zastupiterstva, zrušil usnesenie prvostupňového disciplinárneho súdu, ktorým tento zastavil disciplinárne pokračovanie proti obvinenému advokátovi, a nariadil disciplinárnemu súdu, aby v disciplinárnom pokračovaní proti obvinenému advokátovi pre disciplinárny prečin podľa lit. b) § 68 adv. por. zavedenom, ďalej postupoval.Dôvody:Nelze súhlasiť s názorom štátneho zastupiteľstva, že právo prezidenta republiky, uvedené v § 103 ústavnej listiny, udeľovať amnestiu, sa vzťahuje len na trestné pokračovanie (§ 105, č. 2 tr. z.), nie však na disciplinárne pokračovanie. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí z 9. mája 1932 č. Ds III 41/30, uverejnenom v Úr. sb. najvyššieho súdu pod č. 144 dis., už vyslovil, že prezidentovi republiky prislúcha udeľovať milosť aj v disciplinárnych veciach.Rozhodujúcim v tomto prípade je obsah rozhodnutia prezidenta republiky zo dňa 15. júna 1934. Toto rozhodnutie obsahuje jednak priame preminutie trestov, a to jak trestov na slobode nepresahujúcich 1 mesiac, tak aj trestov na peniazoch za podmienok čl. 1, odst. 2 a 3 cit. rozhodnutia v tom predpoklade, že tresty boly uložené pre prestupok alebo prečin podľa zákona na ochranu republiky, že tresty boly pravoplatné uložené najpozdejšie 15. júna 1934 a za trestné činy spáchané pred 1. januárom 1934, jednak zvláštne ustanovenia o pokračovaní, ktoré sa má konať o žiadostiach za preminutie trestu a za abolíciu trestného pokračovania.V tomto rozhodnutí prezidenta republiky niet však ustanovenia, ktorým by sa premíňaly ďalšie následky trestného odsúdenia, a najma není v ňom nariadené zastavenie disciplinárneho pokračovania alebo preminutie disciplinárnych trestov. Citované rozhodnutie prezidenta republiky neni teda na prekážku, aby sa proti obvinenému advokátovi ďalej postu povalo v zavedenom disciplinárnom pokračovaní, lebo milosť udelená obvinenému advokátovi v trestnej veci proti nemu vedenej, týkala sa len priameho preminutia trestu na slobode, nevzťahovala sa vsak podľa svojho obsahu na zavedené už disciplinárne pokračovanie. Preto bolo odvolaniu vyhovené a disciplinárnemu súdu nariadené, aby vo veci ďalej pokračoval.