Čís. 5246.

Ak vinník rozbil orgánu vrchnosti zbraň, ktorá bola vlastníctvom štátu, možno čin ten kvalifikovať len za prečin poškodenia cudzej movitej veci podl'a § 418 tr. z., nie však za zločin podl'a § 419 tr. z.
K zahájeniu pokračovania pre prečin podl'a § 418 tr. z. nestačí návrh len orgánu vrchnosti (dozorcu finančnej stráže).
(Rozh. zo dňa 13. marca 1935, Zm IV 42/35.)
Dvojčlenná hliadka finančnej pohraničnej stráže pristihla na služebnej obchôdzke obžalovaných V. K. a spol. pri pití liehovín. Poneváč bolo podozrenie, že ide o liehoviny podlúdne dopravené cez hranice, finanční dozorcovia chceli previesť ich kontrolu. Obžalovaní však hliadku napadli a odzbrojili. Mimo iných trestných činov, ktorých sa dopustili obžalovaní V. K. a I. B., tiež úplne rozbili služebné pušky oboch členov hliadky. Oznámenie o prípade učinil četníctvu iný, na veci nezúčastnený dozorca pohraničnej finančnej stráže. Súd prvej stolice uznal všetkých obžalovaných vinnými, V. K–a a I. B–u okrem iných trestných činov tiež prečinom podl'a § 418 tr. z. Odvolací súd oboch týchto obžalovaných podl'a § 326, čís. 4 tr. p. sprostil obžaloby pre tento prečin s odôvodnením, že poškodení finanční dozorcovia neučinili návrh v smysle § 418, odst. 3 tr. z.
Najvyšší súd zamietol zmätočnú sťažnosť verejného žalobcu, založenú na dôvode zmätočnosti podl'a § 385, čís. 1 c) tr. p.
Z dôvodov: Verejný žalobca v prevední zmätočnej sťažnosti poukazuje na to, že obžalovaní V. K. a E. B. — ako z obžaloby vychádza na javo — polámali pušky finančných strážnikov, tedy verejných úradnikov, zo msty pre ich úradné jednanie a ich jednanie vyčerpáva vlastne skutkovou povahu zločinu podl'a § 419 tr. z. a čin obžalobou len mylné bol kvalifikovaný podl'a § 418 tr. z., že pri skúmaní otázky, či je potřebný súkromný návrh, je smerodatný skutok sám a nie jeho prípadná mylná kvalifikácia, ktorá súd ani neviaže, že ku stíhaniu zločinu podl'a § 419 tr. zák. nie je treba súkromného návrhu a preto obžalovaní V. K. a E. B. boli omylne oslobodení od prečinu podl'a § 418 tr. z. pre nedostatok súkromného návrhu. Ďalej poukazuje na to, že podl'a zápisnice o hlavnom pojednávaní pred súdom prvej stolice po návrhu štátneho zástupcu na odsúdenie a potrestanie obžalovaných podl'a obžalobného spisu je uvedené, že »poškodený sa pripojuje k tomuto návrhu a žiada náhradu škody«, z čoho — ačpráve nie sú menované osoby, ktoré učinily prehlásenie — je zrejmé, že pripojenie sa k návrhu verejného žalobcu stalo sa so strany oboch poškodených. Tento návrh stal sa ešte pred vynesením rozsudku v lehote, uvedenej v § 112 tr. z. a prez ustanovenie § 3 tr. p. je treba uznať, že so strany oboch poškodených bol podaný podl'a zákona súkromný návrh na potrestanie obžalovaných. Pokial' však čo do pušiek prichádzal by v úvahu ako poškodená strana štát, tu podl'a četníckeho trestného oznamu bolo četnícke vyšetrovanie zavedené na oznámenie oddelenia pohraničnej finančnej stráže v T., ktoré oznámenie nahradzuje zvláštny súkromný návrh, takže aj s tohoto hl'adiska bol podaný súkromný návrh.
Zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu však nel'ze priznať oprávnenie. Pokial' zmätočná sťažnosť poukazuje na to, že v čine obžalovaných V. K. a E. B., totiž v dolámaní pušiek finančných strážnikov je založená vlastne skutková povaha zločinu podl'a § 419 tr. z., činí tak neprávom a nemôže vychádzať z tohoto zákonného predpisu, lebo dolámané pušky neboly majetkom finančných strážnikov a tak nie je daný ten právny znak uvedeného zločinu, že totiž poškodený predmet je majetkom verejných úradníkov. Pokial' však zmätočná sťažnosť dovodzuje, že súkromný návrh na potrestanie bol podaný, nel'ze jej vývody uznať za správne. Je ovšem správne tvrdenie, že podl'a zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej stolice po návrhu verejného žalobcu rta potrestanie obžalovaných podl'a obžaloby poškodený sa pripojil k tomuto návrhu a žiadal náhradu škody, avšak tento obsah zápisnice nepripúšťa výklad verejného žalobcu, že pripojenie k návrhu verejného žalobcu stalo sa so strany oboch poškodených. Tomu odporuje užitie jednotného čísla »poškodený« a nie čísla množného. Ďalej nel'ze prehliadnuť, že pri výstupe utrpěl rešpicient K. poranenie a preto uvedené prehlásenie bolo patrne prehlásením poškodeného K., čomu nasvedčuje aj tá okolnosť, že poškodený žiadal aj náhradu škody, patrne za spôsobené mu poranenie. Tiež tvrdenie, že četnícke vyšetrovanie bolo zavedené na oznámenie oddelenia pohraničnej finančnej stráže v T. nezodpovedá skutočnosti, lebo podl'a četníckeho trestného oznamu prípad oznámil dozorca pohraničnej finančnej stráže P, S., teda nie oddelenie pohraničnej finančnej stráže v T., teda úrad, — ale dozorca finančnej stráže zadelený k uvedenému oddeleniu finančnej stráže. Zo spisov neplynie, že tento dozorca bol oprávnený podať súkromný návrh v mene štátu. Preto nel'ze tvrdiť, že bol daný návrh poškodenej strany, potrebný k zavedeniu trestného pokračovania podl'a § 418, odst. III tr. z. Vrchný súd sa preto nemýlil, keď obžalovaných V. K. a E. B. na základe § 326, čís. 4 tr. p. oslobodil od obžaloby pre prečin podl'a § 418 tr. z. pre nedostatok súkromného návrhu a tým nezavinil dôvodu zmätočnosti v tomto smere uplatňovaného.

Citace:

Čís. 5246. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 137-139.