Čís. 5247.Skutková podstata prečinu podl'a § 60 (1) zák. čís. 48/31 Sb. z. a n. je naplnená i púhym uvedením okolností, z ktorých možno usudzovať na osobu mladistvého previnilca. Uverejnením v smysle cit. zákonného ustanovenia treba rozumeť také jednanie, ktoré je spôsobilé učiniť obsah zprávy prístupným väčšiemu počtu osôb; zákon nevyžaduje, aby sa uverejnenie stalo tlačou. Neoprávnené uverejnenie, aj keď sa stalo ešte za účinnosti zák. čl. 7:1913, treba — hl'adiac na zásadu § 2 tr. z. — za platnosti zákona čís. 48/31 Sb. z. a n. kvalifikovať podl'a § 60 tohoto zákona. (Rozh. zo dňa 14. marca 1935, Zm IV 637/34.) Obžalovaný novinár A. J. napísal a so spoluobžalovaným redaktorom V. K. uverejnil v per. časopise »B. U.« bez úradného povolenia zprávu o priebehu hlavného pojednávania, konaného pred senátom mládeže v trestnej veci mladistvých previnilcov pre pokus vraždy. Vo zpráve uviedli obžalovaní úplné krstné mená a začiatočné písmená priezvísk mladistvých previnilcov, udali odkial' pochádzajú, kde spáchali trestný čin, označili mená poškodených a obhájcov, takže z týchto okolností bolo možno usudzovať na osoby mladistvých previnilcov. Oba súdy nižších stolíc uznaly za to obžalovaných A. J. a V. K. vinnými prečinom podl'a § 70 tr. z., § 60, odst. 1 zák. čís. 48/31 Sb. z. a n. Najvyšší súd zamietol zmätočné sťažnosti obžalovaných. Dôvody: Proti rozsudku vrchného súdu podali obžalovaní V. K. a A. J. zmätočné sťažnosti z dôvodu zmätočnosti podl'a čís. 1 a) § 385 tr. p. Zmätočné sťažnosti nie sú oprávnené. Námietka, že neni daná skutková povaha trestného činu, poneváč v časopise nebolo označené plné meno mladistvých, neobstojí. Podl'a § 60, odst. 1 zák. čís. 48/1931, Sb. z. a n. rovnako ako podl'a drievejšieho § 13 zák. čl. 7: 1913 stačí ku skutkovej povahe prečinu, ktorým obžalovaní boli uznaní vinnými, keď sa uvedú také okolnosti, z ktorých možno usudzovať na osobu mladistvého previnilca. Z okolností v rozsudku vrchného súdu podrobne uvedených však vrchný súd správne usúdil, že z uverejnenej zprávy možno usudzovať na osoby mladistvých previnilcov a stačí v tomto smere odkázať sťažovatelov na vyčerpávajúce dôvody napadnutého rozsudku. Bezzákladná je aj ďalšia námietka obžalovaných, že verejnosť nemohla časopis čítať, poneváč bol zabavený. Zákon v § 60 zák. čís. 48/ 1931 Sb. z. a n., rovnako ako v § 13 zák. čl. 7-1913, stíha toho, kto uverejní mimo iného aj zprávu z trestného pokračovania proti mladistvému previnilcovi. V zákone sa nehovorí, akým spôsobom sa má uverejnenie uskutočniť, najmä sa nevyžaduje, aby uverejnenie sa stalo tlačou. Pod pojmom uverejnenie třeba však rozuměť také jednanie, ktoré je spôsobilé učiniť obsah zprávy prístupný väčšiemu počtu osôb, Nehl'adiac na to, že inkriminovaná zpráva bola prístupná väčšiemu počtu osôb v redakcii, tlačiarni a v administrácii časopisu zamestnaných, bolo s rozširováním časopisu už započaté, lebo časopis s inkriminovaným článkom bol z väčšej čiastky zabavený na pošte a časopis bol aj čiastočne předaný, takže vrchný súd sa nemýlil, keď uznal, že v tomto prípade bola inkriminovaná zpráva uverejnená a že obžalovaní podnikli už takú činnosť, ktorá bola súca spôsobiť rozšírenie zprávy do širšieho počtu osôb. Podotýká sa, že vrchný súd správne kvalifikoval trestný čin obžalovaných ako prečin podl'a § 70 tr. z. a § 60, odst. 1 zák. čís. 48/ 1931 Sb. z. a n. a nie podl'a § 13 zák. čl. 7-1913, lebo trestný čin bol síce spáchaný za účinnosti zák. čl. 7-1913 a pred účinnosťou zákona č. 48/1931 Sb. z. a n., avšak poslednejší zákon je pre obžalovaných miernejší, ako to už vrchný súd správne dovodil a preto bol v smysle § 2 tr. z. na trestný čin obžalovaných použitý zákon čís. 48/1931 Sb. z. a n. Bezzákladné zmätočné sťažnosti boly podl’a odst. 1 § 36 por. nov. zamietnuté.