Čís. 265 dis.

Disciplinárneho prečinu podľa §§ 10, 68 b) zák. čl. 34:1874 sa dopúšťa advokát, ktorý súčasne s povolaním advokátskym prevádza — trebárs skrze svojho zamestnanca — i rýdze manuálnu živnosť.
(Rozh. zo dňa 14. decembra 1935, Ds III 72/35.)
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov v disciplinárnej veci proti JUDr. J. F., advokátovi v N., následkom odvolania, podaného obvineným proti rozsudku disciplinárneho súdu advokátskej komory v Turč. Sv. Martine zo dňa 22. júna 1935, po preskúmaní spisov potvrdil rozsudok prvostupňového disciplinárneho súdu.
Dôvody:
V odvolaní domáhá sa obvinený oslobodzujúceho rozsudku, lebo vraj ako len majiteľ kominárskeho reálného práva, tedy v poctivom zamestnaní, neznehodnocuje sbor advokátsky a nemôže sa toho práva vzdať, lebo by z advokátstva nevyžil. Odvoláva sa ďalej z výroku o výške útrat disciplinárneho pokračovania.
Odvolanie nie je základné. Aj keď obžalovaný nevykonáva osobné práce kominárske, preca v menšom meste, kde pôsobí ako advokát, neujde širokej pozornosti, že sa kominárska živnosť prevádza pod jeho menom; on tedy reprezentuje na verejnosť živnosť kominársku a môže byť v tomto smysle považovaný podĺa obecného spôsobu reci za kominára. Je to ovšem zamestnanie poctivé, ale preca len také, ktoré sa podľa povahy svojich výkonov, hrubé manuálnych, nesrovnává s advokátskym povolaním a s dôstojnosťou jeho postavenia, ktoré je založené na vzdelanosti ducha.
Vzájomný pomer dvoch povolaní v smysle § 10 adv. por. treba posuzovať nielen s hľadiska názoru verejnosti na pomer príslušníkov oboch zamestnaní v ohľade kultúrnom, spoločenskom a pod. Nevhodné srovnáva odvolateľ jednateľstvo poisťovne a pod. so živnosťou rázu rýdze manuálneho, pri ktorej verejnosti zvlášť do očú bije nepríjemný zovňajšok osôb, výkonom tejto živnosti zamestnaných. Pri tomto pomere oboch povolaní mal sa obvinený rozhodnúť len pre výkon jedného povolania a uvážiť, ktoré jeho pomerom lepšie vyhovuje; na udržanie oboch z dôvodu tvrdenej nemožnosti vyžiť z jedného nemá so zreteľom na zákonom chránenú dôstojnosť postavenia advokátskeho povolania možnosti. Poneváč nevyhovel výzve advokátskej komory, aby dobrovoľne jedno z týchto zamestnaní zanechal, bol právom v disciplinárnom pokračovaní odsúdený pre disciplinárny prečin k takému trestu, ktorý je podľ povahy veci jedine možný, aby sa neslučiteľnosť oboch povolaní chránila, totiž k trestu zbavenia advokácie.

Citace:

č. 265 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 590-591.