Čís. 262 dis.

Disciplinárneho previnenia podľa § 68 a) zák. čl. 34:1874 sa dopustí advokát, ktorý, zanedbajúc potrebnú pečlivosť, podá žalobu o obnovu u nepríslušného súdu, kde je z tej príčiny odmietnutá, a následkom toho uplynie vôbec lehota pre podanie takejto žaloby.
Nevyžaduje sa, aby disciplinárne porušenie advokátskych povinností (§ 68 a) cit. zák.) bolo spojené s hmotnou škodou pre stranu; stačí imateriálne poškodenie strany.
(Rozh. zo dňa 14. decembra 1935, Ds, III 24/35.)
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov v disciplinárnej veci proti Dr. J. V., advokátovi v P., následkom odvolania, podaného obvineným proti rozsudku disciplinárneho súdu advokátskej komory v Turč. Sv. Martine zo dňa 19. januára 1935, po preskúmaní spisov potvrdil rozsudok prvostupňového disciplinárneho súdu.
Z dôvodov:
Na podstate previnenia obvineného, ktoré je zistené vo výrokovej časti rozsudku v tom, že obvinený podal žalobu o obnovu u nepríslušného súdu, takže lehota pre podanie obnovy spolu zišla, nemení sa nič tým, že v dôvodoch rozsudku sú uvedené ďalšie okolnosti tento čin sprevádzajúce o nedostatočnej príprave podania žaloby, lebo tieto slúžia práve k osvetleniu zanedbania potrebnej pečlivosti pri podaní žaloby u príslušného súdu. Ukazujú práve tiež bezpodstatnosť ďalšej námietky odvolania, ako by sa podanie veci na nepríslušnom mieste nemohlo kvalifikovat za disciplinárny prečin, lebo obyčajne príčinou toho je vraj mylné právne presvedčenie; v tomto prípade bola správne zistená príčina v nedostatočnej informácii a peípravě obvinwného a je nevhodné srovnávat rozsudok s týmto základom previnenia s udánlivým iným rozsudkom, oslobodzujúcim na inom základe.
Aj keď sa bez prevedenia navrhnutých dôkazov pripustí, že obvinený dňa 7. júna dostal informáciu od strany a že bol ten deň zamestnaný, nezbavuje ho to disciplinárnej zodpovednosti za nedostatočne pečlivé vybavenie veci, keďže, povážujúc za nutné podať žalobu o obnovu ihneď druhý deň bez preskúmania spisov, tieto aspoň dodatočne nepreskúmal zavčas tak, aby sa mohol presvedčiť o tom, či je podľa stavu spisov žaloba riadne podaná, a nezariadil zavčas nápravu chyby, ktorú učinil. Na údaje stránky práva neznalej nemohol sa tu spoľahnúť, kedže k riadnemu podaniu žaloby o obnovu bolo nezbytné potrebné znať spisy predošlého sporu. Ani tu by nemohly navrhované dôkazy nič priniest v prospech obvineného. Připadá na jeho ťarchu aj to, že žaloba bola vybavená prv, než málo účinok jeho tvrdené zakročenie o postúpenie spisov príslušnému súdu; chyba z viny obvineného sa naskytnuvšia mohla byť zavčas riadne napravená a obvinený mohol byť zodpovednosti za ňu sprostený, keď by si bol ihneď zaopatřil správnu informáciu zo spisov; len v tom prípade bola by iste stačila žiadost o postúpenie spisov. Poneváč ju však obviněný zo svojej viny nepodal zavčas, nie je rozhodné, či prvostupňový rozsudok právom uvádza, že mal obvinený možnosť žalobu vziať nazpät a podať novú u príslušného súdu.
Aby disciplinárne porušenie advokátskych povinností bolo spojené s hmotnou škodou pre stránku, sa v smysle § 68, lit. a) adv. zák. nevyžaduje; je tedy bezvýznamné, že prvostupňový disciplinárny súd bližšie neodôvodnil, v čom vidí škodu strane spôsobenú, keď súčasne upravil poškodeného, aby si majetkový nárok proti obvinenému vymáhal riadnym súdom. Rovnako je nerozhodné, ako by v merite veci bolo rozhodnuté o riadne podanej žalobe o obnovu sporu; stačí imateriálne poškodenie strany, ktorá zavinením obvineného stratila vôbec možnost vecného pojednávania svojej veci pred riadnym súdom a už tým sa oprávnene cíti byť skrátená na svojom práve, dovolat sa rozhodnutia súdu v spornej veci.

Citace:

č. 262 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 586-587.