Čís. 5267.

Pojednaním v smysle § 24 (2) zák. čís. 218/1926 Sb. z. a n. je zpravidla práca väčšieho rozsahu, venovaná dôkladnejšiemu prejednaniu či rozboru určitých otázok vedeckých, technických alebo umeleckých.
(Rozh. zo dňa 4. apríla 1935, Zm IV 507/34.) Najvyšší súd v trestnej veci proti A. J. a spol., obžalovaným z prečinu zásahu do pôvodského práva, zmätočnú sťažnosť hlavného súkromného obžalobcu čiastočne odmietol a čiastočne zamietol.
Z dôvodov:
Proti rozsudku vrchného sudu podal zmätočnú sťažnosť súkromný obžalobca na ťarchu obžalovaných Dr. . K. a B. R. na základe § 384 čís. 9 a § 385 čís. 1 a) tr. p......
V smysle § 385, čís. 1 a) tr. p. sťažovatel' napáda oslobodzujúcu časť rozsudku vrchného sudu preto, že na základe zistených skutočností mala by byť vyslovená vina obžalovaných Dra E. K. a B. R. z prečinu podl'a § 45 zák. čís. 218/1926.
Podl'a § 385, čís. 1 a) tr. p. podaná zmätočná sťažnosť je bezzákladná. Podl'a skutočností zistených v enunciáte rozsudku súdu prvej stolice uvedený článok, na ktorý má ako pôvodca autorské právo súkromný obžalobca, bol uverejnený pôvodně v časopise Pesti Napló. Dr. K., hlavný redaktor časopisu K. U., výslovne zakázal A. J-ovi uverejniť tento článok v K. U. Potom však dňa 28. júla 1932, — keď Dr. K. ani nebol v K. prítomný —, A. J. s vedomím a svolením zodpovedného redaktora B. R. uverejnil jednotlivé časti pôvodného článku v K. U. Dr. K. čítal článok až po uverejnení v K. U.
Súkromný žalobca vidí rozpor v tom zistení, že Dr. K. zakázal uverejnenie článku, hoci ho čítal len po uverejnení. V tomto zistení však nel'ze shl'adávať rozpor, lebo Dr. K. mohol zakázať odtlačenie článku, uverejneného v Pesti Napló aj bez prečítania článku, lebo je zistené, že článok bol uverejnený v Pesti Napló s doložkou, že odtlačenie článku je zakázané. Poneváč Dr. K. zakázal odtlačenie článku, ktorý bol potom uverejnený v K. U. v jeho neprítomnosti, teda aj bez jeho vedomia, preto neplynie zo zistených skutočností, že Dr. K. by bol vedomým zásahom porušil pôvodské právo súkromného obžalobcu. Nemýlil sa tedy vrchný súd, keď oslobodil obžalovaného Dra K. od obžaloby pre prečin podl'a § 45 aut. zák.
Obžalovaný B. R. ako zodpovedný redaktor priznal sa k tomu, že článok bol odtlačený v K. U. s jeho vedomím a svolením. B. R. hájil sa však tým, že nevedel, z ktorého časopisu bol článok odtlačený. Nebolo zistené, že obžalovaný B. R. čítal pôvodný článok v Pesti Napló a vedel o tom, že v týchto novinách bolo zakázané odtlačenie článku. Bez takého vedomia B. R. však nel'ze jeho vinu vysloviť. Podl'a odst. 1 § 24 aut. zákona jednotlivé články a stati uverejnené v novinách môžu byť v iných novinách odtlačené, neni-li to výslovne zakázané. Zákaz nie je potrebný len v prípadoch uvedených v odst. 2 cit. §u. Hl'adiac na obsah článku, príde tu do úvahy predpis citovaného odstavca, že pojednania vedeckého obsahu, uverejnené v novinách, nesmejú byť odtlačené inde bez pôvodcovho svolenia, trebárs nebola učinená výhrada podl'a odst. 1 cit. §u. Pod pojem »pojednanie« spadá však zpravidla práca väčšieho rozsahu, venovaná dôkladnejšiemu prejednaniu či rozboru určitých otázok vedeckých, technických alebo umeleckých. Článok uvedený v obžalobe, zvlášte v tom rozsahu, v ktorom bol uverejnený v K. U. a ktorý — podl'a zistených skutočností bol obžalovanému B. R. známy, je však krátky, jedná o ceste pôvodcu do Laponska, popisuje krátko jeho cestu a obsahuje niektoré zaujímavé etnografické, politické a geografické údaje o Laponsku a o Laponcoch, bez dôkladnejšieho prejednania a rozboru themata. Nemusel tedy obžalovaný B. R. tento článok považovať za »pojednanie« v smysle § 24, odst. 2 aut. zák. Že sám autor nepovažoval svoje dielo za také pojednanie, plynie čiastočne aj z toho, že považoval za potrebné ciel'om hájenia svojích práv uverejniť doložku podl'a § 24, odst. 1 aut. zák. Poneváč obžalovaný B. R. mohol byť toho názoru, že môže uverejniť článok v smysle § 24, odst. 1 aut. zákona, lebo nevedel o zákaze a nemusel článok považovať za vedecké pojednanie, nel'ze o ňom tvrdiť, že vedomým zásahom porušil autorské právo súkromného obžalobcu. Nemýlil sa tedy vrchný súd, keď oslobodil obžalovaného. Bezzákladná časť zmätočnej sťažnosti bola v smysle § 36 por. nov. zamietnutá.

Citace:

Čís. 5267. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 175-177.