Čís. 261 dis.

Pri posudzovaní otázky premlčania je bez významu, kedy bolo disciplinárne oznámenie podané na poštu, lebo predpis § 11 tr. p. je možno použiť len na lehoty formálneho práva; premlčacia lehota je lehotou práva hmotného.
(Rozh. zo dňa 14. decembra 1935, Ds III 18/35.)
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov v disciplinárnej veci proti Dr. E. L., advokátovi v L., následkom odvolania, podaného P. K. a J. J. proti usneseniu disciplinárneho súdu advokátskej komory v Turč. Sv. Martine zo dňa 31. decembra 1934 po preskúmaní spisov potvrdil usnesenie disciplinárneho súdu prvej stolice.
Dôvody:
Neľze súhlasiť s názorom sťažovateľov, že by uplynutie premlčacej lehoty určenej v § 102, odst. 2 adv. zák. neprekážalo zavedeniu disciplinárneho pokračovania proti obvinenému, lebo obvinený dopustil sa vraj zločinu tým, že ako právny zástupca J. M. nechal intabulovať pôžičku na nemovitosť, ktorú predtým od J. M. a jeho manželky odkúpili ponosovatelia, a ktoré ako právny zástupca sťažovateľov mal dať prepísať na ich meno. Poneváč proti obvinenému trestné pokračovanie pre zločin ani nebolo zavedené, preto na základe predostretých spisov neľze mať za to, že by obvineného obťažovalo spáchanie zločinu a že by preto jeho disciplinárne previnenie nebolo sa premlčalo podľa § 102, odst. 2 adv. zák.
Taktiež bezzákladná je tá ďalšia námietka sťažovateľov, že disciplinárne stihateľný čin obvineného bol vraj dovŕšený po dni 8. marca 1932 a preto dňa 10. marca 1934, totiž v deň podania disciplinárneho oznámenia, čin vraj ešte nebol premlčaný. Názor sťažovateľov je mylný, lebo dňa 8. marca 1932 podal obvinený žiadosť o prepis nemovitosti v prospech sťažovateľov, tedy tohoto dňa vyhovel svojej povinnosti. Jeho vytýkaná nedbalosť bola tedy spáchaná pred týmto dňom. Poneváč počítajúc od 8. marca 1932 uplynulo viac než 2 roky bez toho, že by premlčanie bolo pretrhnuté podaním disciplinárneho oznámenia, bez právneho omylu považoval disciplinárny súd prvej stolice pokračovanie za premlčané.
Konečne irelevantné je pri posudzovaní otázky premlčania, kedy bolo disciplinárne oznámenie podané na poštu, lebo predpisu § 11 tr. p. je možno použiť len na lehoty formálneho práva, nevzťahuje sa však tento predpis podľa stálej praxi najvyššieho súdu na lehoty hmotného práva, jaká je aj premlčacia lehota (viď Právny obzor, 15., 15, 425, Sbierka min. sprav. č. 770). Preto nemôže byť reči o ospravedlnení omeškania podania disciplinárneho oznámenia. Bolo tedy treba potvrdit’ napadnuté usnesenie.

Citace:

č. 261 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 585-586.