Čís. 5448.

Obmedzenie § 547, odst. 3, čís. 2 tr. p. nevzťahuje sa na odvolanie pre povolenie podmieneného odkladu výkonu trestu. Prípustnosť odvolania z tohoto dôvodu je založená v odst. 2 § 547 tr. p.
(Rozh. zo dňa 30. novembra 1935, Zm III 423/35.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti Dr. A. K., obžalovanému z prestupku utrhania na cti, vyhovel opravnému prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti, podanému generálnou prokuraturou podl'a § 441 tr. p., a vyslovil, že pravoplatným usnesením krajského súdu v Komárně ako súdu odvolacieho zo dňa 18. decembra 1934 bol porušený zákon v ustanovení § 547, odst. 2 tr. p. a § 7, posledného odstavca zák. č. 562/1919 Sb. z. a n., nakol'ko bolo odvolanie povereníka štátneho zástupcu do povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odmietnuté ako zákonom vylúčené; ďalej vyslovil, že toto rozhodnutie nemá pre strany účinku.
Dôvody:
Rozsudkom krajského súdu v Komárne ako súdu odvolacieho bol Dr. A. K. odsúdený pre prestupek utrhania na cti podl'a § 3, odst. 1 zák. č. 108/1933 Sb. z. a n. k trestu 500 Kč, v prípade nevymožitel'nosti k 10 dňom uzamknutia a spisy boly vrátené prvostupňovému súdu k rozhodnutiu o podmienečnom odklade výkonu trestu.
Okresný súd v Parkane, rozhodujúc dodatočne o podmienečnom odklade výkonu trestu, povolil ho obžalovanému na skušobnú dobu 1 roku usnesením zo dňa 27. 9. 1934. Povereník štátneho zastupitel'stva podal sťažňosť proti povoleniu podmienečného odkladu výkonu trestu, o ktorej rozhodol krajský súd v Komárne usnesením zo dňa 18. 12. 1934, odmietajúc odvolanie, nesprávne označené ako sťažnosť, ako zákonom vylúčené s tým odôvodnením, že poneváč podl'a § 7, posl. odst. zák. č. 562/1919 Sb. z. a n. výrok o podmienečnom odklade výkonu trestu je podrobený tým istým opravným prostriedkom ako výrok o treste a poneváč podl'a § 547, odst. 3, č. 2 tr. p. odvolanie v neprospech obžalovaného jedine čo do výmery trestu je vôbec neprípustné, vyjmúc že okresný súd použil § 92 tr. z. alebo § 21 prest. tr. zák., nemá odvolanie proti povoleniu podmienečného odkladu výkonu trestu miesta, lebo v tomto prípade napadnuté usnesenie vôbec neobsahuje posledne citované paragrafy a otázka podmienečného odkladu trestu s nimi ani vo všeobecnosti nesúvisí.
Krajský súd tedy zahrnuje pod pojem výmery trestu i podmienečný odklad výkonu trestu bez ohl'adu na dobu, v ktorej toto ustanovenie tr. p. bolo vynesené a dobu uvedenia do života ustanovenia o podmienečnom odklade výkonu trestu a bez ohl'adu na smysel a značenie tohoto výrazu ako intenciu ciť. § tr. p. a spojenie, v ktorom ho bolo použité, a vyslovuje názor, vzhl'adom k platnosti týchže zák. ustanovení aj pre rozhodovanie okresného súdu pri ukládání trestu vôbec a nie len pri dodatočnom rozhodovaní o podmienečnom odklade výkonu trestu, že proti výroku o podmienečnom odsúdení osobitného opravného prostriedku v neprospech obžalovaného niet.
Názor tento je mylný. Treba si predovšetkým uvedomiť spôsob a rozsah výmery trestu v dobe uvedenia do života dotyčného ustanovenia trestného poriadku a s tým vo spojitosti smysel a obsah výrazu »výmera trestu« v § 547 tr. p. použitého, ako i intenciu tohoto zákonného ustanovenia čo do obmedzenia opravných prostriedkov proti rozhodnutiu okresného súdu.
V dobe uvedenia v život trestného poriadku nejestvoval zákon o podmienečnom odklade výkonu trestu, výmera súdom ukladaného trestu bola obmedzená len na ustanovenia trestného zákona a zákona o prestupkoch, a to v hraniciach stanovených vo všeobecnej časti týchto zákonov a pri jednotlivých trestných činoch, s použitím zmierňovacieho práva v § 92 tr. z. a § 21 prest. tr. tr. ř., § 547. Trestný poriadok pamätal ako na zvláštny materiálny zmätok na mylné použitie mimoriadneho zmierňovacieho práva v § 92 tr. z. a § 21 prest. zák. uvedeného.
Zo znenia odst. 3 § 547 tr. p. je zrejmé, že zákonodarca týmto ustanovením zamýsl'al vylúčiť odvolanie smerujúce v neprospech odsúdeného výhradne proti výške trestu uloženého okresným súdom v medziach sadzby, ponechal však možnosť opravného prostriedku i v neprospech odsúdeného, išiel-li okresný súd pri výmere trestu pod najnižšiu hranicu, alebo zmenil-li druh trestu, t. j. použil-li zmierňovacieho práva podl'a § 92 tr. z. a § 21 prest. tr. zák., čiže intenciou § 547 tr. p. bolo nevylúčiť právo opravného prostriedku proti výmere trestu okresným súdom v takom rozsahu, pri ktorom mylné použitie zmierňovacieho práva súdu tvořilo materiálny zmätok v § 585, č. 3 tr. p. označený.
Povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu znamená však o mnoho ďalekosiahlejšie zmiernenie trestu, znamená úplné jeho odpuste- nie pri zachovaní podmienok v zákone stanovených, mylné jeho použitie tvorí podl'a stálej praxi materiálny zmätok podl'a § 385, č. 2 tr. p., a nespadá presne pod pojem výmery trestu, zvlášte nie v smysle, v ktorom bolo tohoto výrazu použité v § 547 tr. p., lebo obsahom tohoto výrazu v tomto spojení bola len výška a druh trestu.
Nevzťahuje sa tedy obmedzenie § 547, odst. 3, č. 2 tr. p. na odvolanie pre povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu a treba toto podradiť z dôvodov horeuvedených pod ustanovenie odst. 2 tohože §, ktoré dovol'uje podanie odvolania pre dôvod zmätočnosti podl'a § 385, č. 2 tr. p. Iné podradenie by prišlo do kolízie s ustanovením zvláštnych zákonov (zák. na ochr. rep., o traskavinách, § 35 a § 43 zák. na ochr. rep.), ktoré povolenie podmienečného odkladu za tam stanovených podmienok vylučujú, lebo nebolo-li by opravného prostriedku proti podmienečnému odsúdeniu, nebolo by možno učiniť nápravu, povolil-li by okresný súd podmienečné odsúdenie i pri odsúdení pre činy v týchto zákonoch z povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu vylúčené. Nemožno obsahové stotožniť výraz »výrok o treste«, použitý v § 7, posledný odstavec zák. č. 562/1919 Sb. z. a n., s výrazom »výmera trestu« v § 547, odst. 3 tr. p., lebo nemožno do užšieho pojmu zahrnúť pojem širší a vztiahnuť dósledky předpisu platného pre pojem užší na pojem širší. Neobstojí ani dôvod krajského súdu, že otázka podmienečného odsúdenia nijak nesúvisí s § 92 tr. z. a § 21 prest. zák., lebo ako z horeuvedeného je zřejmé, ide tu v oboch prípadech pri mylnom ich použití o materiálne zmatky. V dôsledku uvedeného je zrejmé, že krajský súd porušil zákon v § 7, posl. odst. zák. č. 562/1919 Sb. z. a n. a v § 547, odst. 2 tr. p., keď odvolanie proti rozsudku okresného súdu, smerujúce výhradne proti povoleniu podmienečného odkladu výkonu trestu, odmietol ako zákonom vylúčené.

Citace:

Čís. 5448. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 496-498.