Čís. 5414.

Zákon (§ 330, odst. 1 tr. p.) nežiada, aby bol o opravných prostriedkoch poučený obžalovaný, ktorý má obhájcu.
Okresný súd, dožiadaný sborovým súdom prvej stolice o vyhlásenie rozsudku odvolacieho sudu obžalovanému, nemôže pre seba platné ustanoviť oprávnenie, aby prevedenie zmätočnej sťažnosti bolo so zákonným účinkom včasného podania u neho podané v zákonnej lehote. Ani mylné poučenie súdom v prítomnosti obhájců nemôže založiť pre obžalovaného toto oprávnenie.
Bezzákladná sťažnosť proti odmietnutiu prevedenia zmätočnej sťažnosti pre opozdenie môže byť podl'a okolností prípadu považována za žiadosť o navrátenie v predošlý stav (§ 463 tr. p.).
(Rozh. zo dňa 30. októbra 1935, Zm III 75/35.)
Najvyšší súdy trestnej věci proti M. A. a spol. pre prečin padelania kolkov zamietol sťažnosti obžalovaných J. S., P. V. a M. A. proti usneseniu krajského sudu v N. zo dňa 9. januára 1935; považujúc sťažnosti súčasne za žiadosť o navrátenie v predošlý stav, připustil najvyšší súd navrátenie v predošlý stav a prijal prevedenie zmätočných sťažností všetkých 3 obžalovaných. Dôvody:
I. Sťažnosti proti usneseniu, ktorým bolo odmietnuté ako opozdené prevedenie zmätočných sťažností, nie sú dôvodné s hradiska zákonných predpisov určujúcich, kde třeba podať zmätočnú sťažnosť.
Podl'a § 431 tr. p. malo byť prevedenie zmätočnej sťažnosti v lehote § 388 tr. p. podané u krajského súdu v N., ktorý dal odvolací rozsudok len vyhlásiť dožiadaným okresným súdom v N. Z. Tento súd nemohol pre seba platné ustanovit’ oprávnenie, aby prevedenie zmätočnej sťažnosti bolo so zákonným účinkom včasného podania u neho podané v zákonnej lehote. Mylné poučenie so strany súdu nemohlo založiť pre obžalovaných toto oprávnenie, lebo sa stalo v prítomnosti obhájcov.
Podl'a § 330, 418 tr. p. má súd pri vyhlášení rozsudku poučiť obžalovaného, ktorý nemá obhájců, o opravných prostriedkoch. Z toho vyplýva, že zákon nežiada, aby bol o opravných prostriedkoch poučený obžalovaný, ktorý obhájcu má, lebo sa predpokládá, že obhájca zná zákon a môže poučiť obžalovaného. Poneváč rozsudok bol vyhlášený obžalovaným dňa 15. decembra 1934, lehota ku prevedeniu zmätočnej sťažnosti uplynula dňom 23. decembra 1934. Keďže prevedenie zmätočných sťažnosti podl'a úradného záznamu došlo ku krajskému súdu v N. dňa 5. januára 1935, stalo sa tak po uplynutí zákonnej lehoty a preto keď krajský súd v N. toto prevedenie zmätočnej sťažnosti ako opožděné odmietol, pokračoval v smysle platných predpisov.
II. Inak ovšem třeba hl'adeť na túto vec s hl'adiska tých dôvodov, ktoré sú uvedené v sťažnostiach, s ktorými sa dokazuje, že zameškanie lehoty ku prevedeniu zmätočnej sťažnosti stalo sa nie z vlastnej viny obžalovaných alebo z viny ich obhájcov. Tieto vývody považoval najvyšší súd za žiadosť o navrátenie v predošlý stav v smysle § 463 tr. por. a vybavil ich tiež na tomto základe.
V súdenom prípadie bolo pri vyhlášení rozsudku v přítomnosti obhájcov podl'a obsahu spisov dané o opravných prostriedkoch poučenie, ktoré odporuje zákonu, a podl'a tohoto poučenia prevedenie zmätočnej sťažnosti bolo u okresného súdu v N. Z. v lehote zákonnej aj podané. Poneváč poučenie znělo tak, že prevedenie zmätočnej sťažnosti sa musí podať u okresného súdu, třeba pripustiť, že pri tomto spôsobe vyhlásenia rozsudku okresným súdom, ktorý nie je presne upravený zákonom, boli obžalovaní a ich obhájcovia týmto poučením so strany súdu uvedení v omyl a zmeškali zákonnú lehotu bez svojho zavinienia. Neťze preto odopreť oprávnenie ich žiadosti, aby z tohoto dôvodu prevedenie zmätočnej sťažnosti bolo ako včas podané přijaté; preto bolo navrátenie v predošlý stav pripustené.

Citace:

Čís. 5414. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 432-433.