Čís. 5423.

Pojem »majetkovej škody« v smysle § 50 tr. nov.
Kto uplatňuje majetkový prospěch, na ktorý má právny nárok na základe iného, s terajšou jeho činnosťou nijak nesúvisiaceho zákonného dôvodu, nedopúšťa sa podvodu, hoci použije úskočnosti, aby dosiahol od zaviazaného onoho prospechu.
(Rozh. zo dňa 12. novembra 1935, Zm III 59/35.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti J. Ch. a spol., obžalovaným pre zločin podvodu, vyhověl zmätočnej sťažnosti vrchného štátneho zastupiterstva, z dôvodu zmätočnosti podl'a § 385, č. 1 b) tr. p. zrušil rozsudok vrchného sudu čo do kvalifikácie trestného činu obžalovaných a kvalifikoval ich trestný čin ako zločin podvodu podl'a § 70 tr. z., § 50 tr. nov. a § 380 tr. z.
Z dôvodov:
Vo zmätočnej sťažnosti veřejného obžalobcu (podl'a § 385 č. 1 b) tr. p.) nie je sice výslovne uvedené, akej kvalifikácie trestných činov obžalovaných sa veřejný žalobca domáhá, z jej obsahu je však patrné, že žiada, aby trestné činy obžalovaných boly kvalifikované podl'a obžaloby, tedy ako zločin podvodu podl'a § 50 tr. nov. a § 380 tr. z., pripadne dotyčné obžalovaného J. Ch. aj podl'a § 381, č. 3 tr. z. Tejto zmätočnej sťažnosti nel'ze odopreť oprávnenie.
Vrchný súd prevzal v celom rozsahu skutkové zistenia prvostupňového súdu, podl'a ktorých obžalovaní spoločne prišli dňa 4. augusta 1931 v S. k L'. B., pri čom obžalovaný J. Ch. sa predstavoval ako generálny zástupca a s vkladom 90000 Kč ako společník firmy Bří P-ové, ktorý je oprávněný poskytnúť mimoriadnu slevu, a toto predstieranie potvrdzovali tiež obžalovaní R. H. a I. W. a spoločne premlúvali L'. B. ku kúpe mláťacej garnitúry s benzinovým motorom v cene 30570 Kč, pri čom mu sl'úbili 33% slevu, takže mal zaplatiť len 20380 Kč, a ubezpečili ho, že v případě neposkytnutia slevy oni sami sa zavázujú kúpneť ceny zaplatiť, kúpu však za týchto podmienok neuzavřeli, ale ešte tohože dňa odišli s L'. B. autom do N. a tam mu předložili O. P-om vypísaný kúpny list, ktorý L'. B. podpísal v domnienke, že je spísaný vo shodě s úmluvou o 33% sleve, resp. o závazku, podl'a kterého. J. Ch., R. H. a I. W. zaplatia sami jednu tretinu kúpnej ceny vyjednanej mláťacej garnitúry s benzinovým motorom; len po návrate z N. zistil L'. B., že kúpny list znie na plnú čiastku 30570 Kc.
Prvostupňový súd kvalifikoval tento čin obžalovaných ako zločin podvodu podl'a § 50 tr. nov., lebo mal za to, že ním bola B-ovi spôsobená škoda vo výške 10190 Kč, lebo bez srážky tejto čiastky nebol by objednávku uzavrel, takže obžalovaní preto, aby sebe opatřili bezprávný majetkový prospěch (províziu), ako spolupachatelia iného úskočne uviedli v omyl, resp. v omyle udržovali, a tým mu spôsobili majetkovú škodu presahujúcu 2000 Kč.
Odvolací súd nemal skutkovú podstatu zločinu podvodu za danú z toho dôvodu, že podl'a jeho názoru nie je preukázané, že by poškodenému, ktorý dostal mláťaciu garnitúru za bežnú, továrňou stanovená cenu, nastala nějaká škoda a v akej výške, lebo pre zistenie prvého súdu, že by tu išlo o škodu 10190 Kč, niet podkladu a o tejto škodě by mohla byť reč len vtedy, keď by bolo preukázané, že továrňa stroj dodavši a tento předala drahšie o 10190 Kč, než je jeho bežná cena.
Zmätočná sťažnosť vrchného štátneho zastupiteistva právom vytýká nesprávnosť tohoto právneho výkladu pojmu »majetkovej škody« podl'a § 50 tr. nov., lebo pre riešenie »majetkovej škody« v smysle citovaného ustanovenia zákona je smerodajnou nie objektivna, ale individuálna hodnota toho, čoho sa dotyčným jednaním nabýva, t. j. či náklad, ktorý oklamaný učinil, bol preňho nákladom užitočným. Učinil-li oklamaný, prípadne odhodlal-li sa učiniť určitý náklad v předpoklade, že pri jeho výši dosiahne účelu hospodářsky mu užitečného, je na majetku poškodený, ukázalo-li sa, že onen předpoklad bol mylný. Každý náklad, ktorý oklamaný učiniť nechcel, poneváč nebol pódia jeho presvedčenia pre jeho majetkové ciele užitečný, zmenšuje peňažnú hodnotu jeho majetku, zhoršuje jeho majetkový stav a tak znamená aj jeho majetkové poškodenie. Spadá preto pod tento zákonný pojem tiež ujma, ktorú trpí oklamaný tým, že právě len následkem istivého predstierania bere na seba plnenie, ktoré by — nebyť uvedenia v omyl — na seba nebral, najma tedy predsavezme-li určitá majetkovú dispozíciu, ktorú by inak nebol predsavzal, len následkom omylu vyvolaného v ňom istivým predstieraním iného.
V súdenom případe odhodlal sa poškodený ku kúpe mláťacej garnitúry s benzinovým motorom len preto, že následkom tvrdenia obžalovaných mal za to, že celkový náklad nebude převyšovat 20380 Kč, keďže obžalovaní sa zaručili, že zbývajúcu čiastku 10190 Kč zaplatia oni sami, predstierajúc proti pravdě, že sú k poskytnutiu tejto slevy oprávnění a uvádzajúc také údaje o svojich majetkových pomeroch, připadne o majetkových pomeroch obžalovaného J. Ch., ktoré boly spôsobilé uviesť poškodeného v omyl o oprávnení a možnosti obžalovaných prevzatý zaväzok aj splniť. Podl'a zisteného skutkového stavu nebol by sa poškodený odhodlal k uzavreniu zmienenej kúpopredajnej smluvy, keby bol vedel, že nakonec bude museť zaplatit celú cenu kupovaných strojov, utrpěl preto majetkovú škodu v čiastke 10190 Kč, a to len následkom zisteného istivého predstierania obžalovaných. Je preto daná táto vrchným súdom popřená náležitosť skutkovej podstaty zločinu podvodu.
K vývodom zmätočnej sťažnosti obžalovaných třeba uviesť, že sú dané aj ostatné náležitosti skutkovej podstaty tohoto zločinu, najma tie, že obžalovaní jednali za účelom zadováženia bezprávného majetkového prospechu a že poškodený bol úskočné uvedený v omyl. Vrchný súd zistil, že obžalovaní dostali na základe sjednania kúpopredajnej smluvy medzi poškodeným L'. B. a firmou Bří P. 15% províziu, ktorú im firma vyplatila a o ktorú sa obžalovaní podělili. Obžalovaní poukazujú teraz vo zmätočnej sťažnosti na to, že túto províziu nel'ze považovať za bezprávny majetkový prospech, keďže pravoplatným rozsudkom okresného súdu v N. zo dňa 6. júna 1932 bol poškodený L'. B. odsúdený k zaplateniu 10393 Kč 80 h (10190 Kč a 2% daň z obratu 203 Kč 80 h), totiž zbytku celej kúpnej ceny dodaných strojov; tým bolo vraj pravoplatne vyslovené, že zmienená smluva bola platná a preto jestvoval po práve aj nárok obžalovaných na províziu.
Námietka táto je bezzákladná. Ako bolo už uvedené, k uzavreniu zmienenej smluvy medzi poškodeným a firmou Bří P. došlo len následkom trestnej činnosti obžalovaných, totiž následkom úskočného uvedenia poškodeného v omyl o závazku, možnosti a schopnosti obžalovaných zaplatit zaňho jednu třetinu kúpnej ceny. Nebýt onoho uvedenia v omvl, nebolo by došlo ani k uzavreniu smluvy a nebol by sa tak uskutočnil ani předpoklad nároku obžalovaných na províziu. Nešlo tedy o majetkový prospěch, na ktorý by boli mali obžalovaní zákonný nárok ešte před započatím trestnej činnosti. Len ten, kto uplatňuje majetkový prospěch, na ktorý má právny nárok na základe iného, s terajšou jeho činnostou nijako nesúvisiaceho zákonného dôvodu, nedopúšťa sa podvodu, hoci použije úskočnosti, aby dosiahol od zaviazaného onoho plnenia. Pri uplatňovaní námietky, že poškodený nebol úskočné uvedený v omyl, prechádzajú obžalovaní mlčaním právě ono opätovne už zmienené zistenie nižších súdov o tom, čo predstierali obžalovaní proti pravdě o majetkových pomeroch obžalovaného J. Ch. a o jeho vztahu k firmě Bří P. Že tieto tvrdenia obžalovaných třeba označit za úskočné uvedenie v omyl, nepotřebuje bližšieho odövodnenia. Vykazuje tedy činnost obžalovaných všetky náležitosti skutkovej podstaty zločinu podvodu podl'a § 50 tr. nov. a § 380 tr. z.

Citace:

Čís. 5423. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 446-448.