Čís. 244 dis.

Nie je vecou disciplinárneho pokračovania skúmať a riešiť, či prednes pozastaveného tvrdenia v opravnom prostriedku bol potrebný v záujme strany, obvineným advokátem zastúpenej.
Obvinenému advokátovi neľze klásť za vinu, že by svojím konáním poškodil česť a dôstojnosť advokátskeho sboru a tým sa stal nehodným úcty a dôvery, keď, opierajúc sa o intermáciu svojho klienta, uviedol pozastavené tvrdenie v opravnom prostriedku preto, aby vyvrátil základy napadnutého rozhodnutia.
(Rozh. zo dna 18. marca 1935, Ds III 95/34.) Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov v disciplináraej veci proti Dr. Š. F., advokátovi v L., následkom odvolania, podaného obvineným advokátem proti rozsudku disciplinárneho sudu advokátskej komory v Ture. Sv. Martine zo dňa 3. novembra 1934, vyhovel odvolaniu obvineného, zmenil napadnutý rozsudok disciplinárneho súdu prvej stolice v časti, týkajúcej sa odsúdenia obvineného pre disciplinárne previnenie podľa § 68, lit. b) adv. por. a sprostil obvineného obžaloby pre toto previnenie; ináč ostal rozsudok disciplinárneho súdu prvej stolice nedotknutý.
Dôvody:
Odvolaniu obvineného advokáta neľze odopreť oprávnenie. Disciplinámy súd prvej stolice vychádzal z predpokladu, že sa v tomto prípade advokáti vzájomne urážali, prehliadol však, že v spore, vedenom pred krajským súdom v K. pod č. Cka 383/29 Dr. Štefan B. ako svedok pri vypočutí u súdu udal, že je advokátskym kandidátem; ďalej prehliadol, že žalujúcu stranu zastupovali advokáti Dr. Pavel B. a Dr. E. Z., resp. neskoršie tento poslednejší advokát sám; že Dr. Štefan B. vystupoval len výnimečne pri ústnom pojednávaní ako substitujúci advokátsky kandidát, že ináč v spore bol vypočutý jednak ako svedok, jednak ako strana a že všetky podania podpisoval advokát Dr. Z. ako zástupca žalujúcej strany. Nešlo tu tedy so strany obvineného advokáta Dra Š. F. o vzájomné nadávanie a urážanie Dr. Štefana B. ako advokáta.
Ďalej z obsahu pozastaveného výroku tohoto obvineného plynie, že nešlo tu vôbec o nadávku, ale o tvrdenie určitých skutečností, týkajúcich sa účinkovania Dr. Štefana B. ako člena správy žalujúcej účastinárskej společnosti v spojení so zmenkami, ktoré jej odevzdal žalovaný Ľ. K.
Obvinený advokát Dr. Š. F. hájil sa tak, že dotyčné okolnosti uviedol v dovolacej žiadosti na základe informácie svojho klienta Ľ. K., poneváč to považoval za nutné k preukázaniu, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je mylný.
Disciplinárny súd prvej stolice dal o tom vypočuť Ľ. K. ako svedka a tento potvrdil v celosti obhajobu obvineného a najma aj to, že obsah uvedených tvrdení zodpovedá pravdě. Disciplinárny súd prvej stolice však uznal, že obvinwný advokát Dr. F. nemal použiť týchto tvrdení v dovolacej žiadosti, lebo nesúvisely s vecou, ani ich uvedenie v dovolacej žiadosti nebole v záujme strán, ale že obvinený mal po prípade podľa úpravy žalovaného K. podať proti Dr. Š. B. trestné oznámenie.
Najvyšší súd nesúhlasí s názorem disciplinárneho súdu prvej stolice, že by tu bol prípad § 68, lit. b) adv. por. Zo spisov uvedeného sporu, najma z prípravných spisov strán, z výpovede svedka Dr. Štefana B. a z rozsudku prvostupňového súdu v tom spore vyneseného plynie, že Dr. Štefan B. bol členem správy žalujúcej účastinárskej společnosti od jej založenia až do roku 1929, že vyplácal v mene tejto společnosti žalovanému K. peniaze a prevzal sporné zmenky. Prvostupňový súd v civilnom spore zamietol žalobu a v odôvodnení, hodnotiac nepriaznive výpoveď Dr. Štefana B., nezistil údaj, že žalovaný prevzal protihodnotu odovzda ných zmeniek. Odvolací súd v civilnom spore zmenil rozsudok prvostupňového súdu a žalobe vyhovel, pri čom, opierajúc sa o znalecký posudok, založený na obchodných knihách, záverečných súvahách a zápisniciach žalujúcej společnosti, zistil, že zapravotené zmenky boly žalovaným poskytnuté na zaokrytie jeho dlžoby. V odôvodnení svojho rozsudku na tvrdenie žalovaného, že bol Dr. Štefanem B. v omyl uvedený, odvolací súd poznamenal, že aj keď by toto bolo dokázané, nemože prísť v úvahu, lebo Dr. B. nie je totožný so žalujúcou stranou. Dr. Š. F. v dovolacej žiadosti napadol vierohodnosť kníh a zápisnic žalujúcej účastinárskej spoločnosti a ďalej uviedol, že Dr. Štefan B., ktorý peniaze tejto údajnej účastinárskej spoločnosti premanipuloval a ktorý tieto knihy a zápisničné knihy vyrábal, takýmto spôsobom chcel zakrývať svoje účinkovanie, že zmeniek svojho času jemu za tým účelem odovzdaných, aby ich pomocou lákal ľudí k upisovaniu účastín, použil k tomu, aby vec predstavil v tákom svetle, ako by bol žalovanému odevzdal na zmenkách uvedené peniaze. Aj v ďalšej časti dovolacej žiadosti Dr. Š. F., ako zástupea žalovaného, zaoberal sa činnosťou Dr. Štefana B. vo vedení žalujúcej účastinárskej spoločnosti a jeho výpoveďou v spore a namietal, že knihy a zápisnice, ktoré viedol Dr. Štefan B., nemaly byť přijaté ako hodnotný dôkaz.
Tento obsah dovolacej žiadosti, vyhotovenéj obvineným advokátem Dr. F., zdá sa nasvedčovať jeho obhajobe, že pozastavené tvrdenie o osobě Dr. Štefana B. uviedol v úmysle hájiť záujem svojho klienta, aby uplatnil jeho námietky proti napadnutému rozsudku.
Nie je vecou disciplinárneho pokračovania skúmať a riešifť, či prednesenie pozastaveného tvrdenia v dovolacej žiadosti bolo v záujme strany, obvineným zastúpenej, nutné; lebo už z toho, čo bolo hore uvedené, plynie bezpochybne, že neľze obvinenému v tomto prípade klástť za vinu, že by sa svojím konaním dopustil previnenia podľa § 68, lit. b) adv. por., totiž, že poškodil česť a dôstojnosť advokátskeho sboru a tým to sa stal nehodným úcty a dôvery, keď, opierajúc sa o informáciu svojho klienta, uviedol pozastavené tvrdenie v opravnom prostriedku v tom úmysle, aby vyvrátil základy napadnutého rozsudku. K tomu sa ešte podotýká, že v odpovedi na dovolaciu žiadosť, ktorú odpoveď podľa vlastného doznania spísal sám Dr. Štefan B, bolo uvedené, že tá istá »pomluva« bola už predmetom vyjádrení strán behom sporu u krajského súdu v K. a že Dr. Štefan B. sa o tejto pomluve vyjádřil tak, že je to »židovský fígeľ osočovať niekoho bez dokazovania pred trestným súdom«.
Z obsahu spisov tejto disciplinámej veci treba usudzovať, že Dr. Štefan B. neuznal za potrebné postarať sa o to, aby pozastavené tvrdenie bolo predmetom trestného pokračovania a že ani nepodal hněď disciplinárne oznámenie, ale o potrestanie Dr. Š. F. v disciplinárnom pokračovaní žiadal až 5 mesiacov neskoršie, a to len keď bol vzatý na zodpovednost pre svoj výrok proti Dr. Š. F.

Citace:

č. 244 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 550-552.